Rezort pritom ešte minulý rok tvrdil, že na krytie nákladov na prevádzku novej nemocnice vystačia príjmy od zdravotných poisťovní a štát už nezaplatí ani cent. Takýto zámer ministerstvo opätovne potvrdilo. Či to tak skutočne bude, je otázka. Jasnú odpoveď na ňu nemajú ani analytici.
Štúdia o financovaní novej modernej nemocnice počíta s takzvanou platbou za dostupnosť. V praxi to znamená, že obstarávateľ zaplatí koncesionárovi za poskytovanie služieb bez ohľadu na ich vykonaný objem. Ministerstvo zdravotníctva to vysvetľuje tým, že ide o nástroj, ako prilákať investorov k projektu.
Hovorkyňa ministerstva Martina Šoltésová však povedala, že cieľom je dosiahnuť nulovú platbu za dostupnosť. Tá sa odvíja od toho, aký rizikový sa javí projekt súkromnému partnerovi. Čím je riziko vyššie, tým nižší je záujem investorov a vyšší požadovaný výnos a potreba kompenzácie platbou za dostupnosť. „Naši poradcovia pristúpili k projektu z konzervatívneho hľadiska, čiže vysokého vnímania risku,“ uviedla Šoltésová. Podľa nej na základe diskusií rezort vie, že riziko niektorých partnerov na tento projekt je nižšie a v takom prípade platba za dostupnosť nebude potrebná. Ministerstvo neodpovedalo na otázku, či štát platí nemocniciam za služby napríklad v Španielsku, vo Švédsku či v Izraeli, ktoré postavili a prevádzkujú súkromní investori.
Očakávania rezortu sú podľa analytika Stredoeurópskeho inštitútu pre zdravotnú politiku Tomáša Szalaya jedna vec, dôležitý bude výsledok, a teda či sa nájde niekto, kto pôjde do rizika s tým, že sa projekt zaplatí sám. „Ministerstvo zdravotníctva v lete minulého roka, keď verejnosti predstavovalo čiastkové informácie z analýzy, konštatovalo, že biznis model v štúdii je navrhnutý tak, že príjmy z verejného zdravotného poistenia vystačia na krytie nákladov na prevádzku nemocnice i splatenie investície súkromnému partnerovi,“ povedal Szalay s tým, že projekt si nemal vyžiadať žiadne dodatočné verejné zdroje.
Prezident Lekárskeho odborového združenia Peter Visolajský tvrdil, že ministerstvo zdravotníctva zavádzalo. „Treba to nazvať plným menom, je to klamstvo a práve preto sme žiadali už vyše roka o odtajnenie štúdie uskutočniteľnosti,“ povedal Visolajský. Podľa analytika Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) Dušana Zachara sa však zámer ministerstva o nulovej platbe môže podariť. Zdôraznil, že podmienkou je dostatočne transparentná súťaž medzi viacerými renomovanými spoločnosťami so skúsenosťami s prevádzkovaním podobných nemocníc v zahraničí. Ďalšou podmienkou podľa neho je dosiahnutie avizovaných úspor zo zvýšenej efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Za náročnú označil aj prípravu kontraktov so štátom a so zdravotnými poisťovňami. „Nemali by tam chýbať ani ustanovenia o plnení parametrov kvality a efektívnosti, aby sa nestalo, že nová nemocnica sa bude ,financovať' cez pokles kvality a dostupnosti zdravotnej starostlivosti poskytovanej pacientom,“ dodal Zachar.
Hoci nemocnicu postaví a bude prevádzkovať súkromný partner, jej vlastníkom bude štát. Firma ju dostane do nájmu na tridsať rokov. Podľa prepočtov rezortu zdravotníctva by mala stáť v rozmedzí od 220 do 250 miliónov eur.
O projekt už minulý rok prejavilo záujem 26 spoločností z desiatich krajín sveta. Medzi nimi boli napríklad J&T Real Estate, spoločnosť Svet zdravia, patriaca Pente, Agel, ktorá vlastní sieť nemocníc na Slovensku aj v Česku, Erste Group AG, ČSOB či ING Bank N.V. Ministerstvo s firmami už viedlo neformálne rozhovory. Na začiatku januára tohto roka vypísalo tender. Víťaz súťaže by mal byť známy koncom tohto roka. Začiatok prevádzky novej nemocnice je naplánovaný na marec 2018.