Firmy majú rebríčky vysokých škôl. Zatrasie to nimi?

Na Slovensku je 36 vysokých škôl, dve nové súkromné k nim po stredajšom rozhodnutí ministra školstva nepribudnú. Aj tak je však vysokých škôl veľa. Dávajú to najavo už aj firmy. Zdá sa totiž, že niektoré už majú svoje vlastné rebríčky kvality škôl a absolventov, niektorých z nich by pozvali na pohovor len v stave krajnej núdze. Ak to však vo firmách takto začína fungovať, potom je najvyšší čas, aby o tom vedeli aj budúci maturanti.

22.01.2015 13:00
úrad práce, práca, zamestnanie, absolvent,... Foto: ,
Mnohí absolventi vysokých škôl si nemôžu nájsť prácu v odbore, ktorý vyštudovali.
debata (1)

O tom, že by také interné zoznamy existovali, firmy otvorene nehovoria. „Nestretol som sa s tým. Ale nevylučujem, že takéto zoznamy existujú,“ hovorí Martin Hošták z Republikovej únie zamestnávateľov. Reagoval tak na polemiku o firme, ktorá v pracovnej ponuke vymenovala školy a odbory, ktorých absolventom v podstate neodporúča, aby sa o prácu u nich uchádzali.

Nie je však jediná, ktorá sa pozerá na to, akú konkrétnu školu uchádzač o prácu absolvoval. Niektorí zamestnávatelia do ponuky práce síce nenapíšu, ktoré školy uprednostňujú alebo naopak, ale postupne si vytvorili vlastný interný zoznam. „Konkrétne školy nebudem menovať. Ale po skúsenostiach s tým, že z niektorých vychádzajú ľudia, ktorým chýbajú naozaj základné vedomosti, absolventov týchto škôl na pohovory ani nevoláme. Je to strata času,“ hovorí nemenovaný advokát. Iná advokátska kancelária to dáva najavo tak, že v inzeráte medzi očakávanými zručnosťami uvádza „vedomosti zodpovedajúce vzdelaniu“.

V pracovných ponukách možno nájsť aj také, kde firma uvedie preferovanú konkrétnu vysokú školu a fakultu. Personalistka jednej zo spoločností s takou ponukou to vysvetľuje tým, že majú špecifické zameranie a absolventov danej školy uprednostňujú ich vedúci pracovníci. „Aj tak sa nám hlásia aj ľudia z iných škôl a odborov a nás to vždy úplne zahltí,“ vysvetľuje. Nie vždy sa im zároveň podarí zohnať vhodného človeka na konkrétne miesto. Na miesto dôchodcu, ktorý má 70 rokov, sa napokon po druhom výberovom konaní rozhodli prijať absolventa, ktorého si zaučia.

Podľa Hoštáka vo všeobecnosti zamestnávateľov v prvom rade zaujíma profil konkrétneho kandidáta, jeho skúsenosti a schopnosti. „To, či má nejakú pracovnú skúsenosť, aké má dosiahnuté vzdelanie a podobne. To, z akej školy vyšiel, môže byť pomocnou barličkou,“ hovorí Hošták. Podľa neho sa však nedá paušalizovať, že každý absolvent nejakej školy je určite lepší ako absolvent inej. „V každom prípade to však vypovedá o celkovom stave školstva. Je pravda, že treba zásadne zmeniť kvalitu a úroveň vysokých škôl,“ dodáva.

Riešením by mohlo byť aj pravidelné zverejňovanie údajov o uplatniteľnosti absolventov jednotlivých vysokých škôl, ich fakúlt a odborov v praxi. „Zverejňovanie takýchto informácií je žiaduce. Ale mali by to byť informácie nielen o tom, či si absolvent školy našiel prácu alebo nie, ale či si našiel prácu v odbore, ktorý vyštudoval,“ myslí si Hošták.

Lepšie informácie o tom, akú váhu majú diplomy čerstvých absolventov a odkiaľ vychádza kvalita, sľuboval minister školstva Juraj Draxler vlani na jeseň po svojom nástupe do úradu. V stredu na otázku Pravdy, kedy sa spustí portál o uplatniteľnosti absolventov vysokých škôl v praxi, tlačový odbor odpovedal, že niektoré údaje na stránke portálu vs.iedu.sk, napríklad informácie o nástupných platoch, budú aktualizované v priebehu februára. Informácie o nezamestnanosti absolventov škôl na tejto stránke boli naposledy aktualizované pred štyrmi rokmi.

Pohľad na pracovné ponuky firiem naznačuje ešte iný úkaz, o ktorom sa v súvislosti so školstvom už dlhšie hovorí. Teda, že tituly a diplomy z vysokých škôl strácajú vážnosť a deformujú pracovný trh, teda na miesta, kde predtým išli ľudia s maturitou, sa hlásia aj absolventi vysokých škôl. Nie je totiž nič zvláštne, ak k pracovnej ponuke, kde je požadované minimálne základné vzdelanie, firmy pripíšu, že na danú pozíciu vyhovuje aj absolvent vysokej školy, v niektorých prípadoch dokonca aj skončený doktorand.

Niektorí zamestnávatelia o požadovanom vzdelaní už ani nič nepíšu, pri svojich požiadavkách napríklad na pracovníka call-centra, na čo by stačila maturita, len uvedú, že výhodou je pracovná skúsenosť v oblasti obchodu. Všetci uchádzači o zamestnanie však musia rátať s tým, že firma neosloví každého.

Napriek tomu sa nezdá, že by sa schyľovalo k zániku niektorých škôl, napríklad pre nedostatok študentov. „V súčasnosti sa nepracuje na odňatí štátneho súhlasu niektorej právnickej osoby pôsobiacej ako súkromná vysoká škola,“ uvádza rezort školstva. Na druhej strane dve nové súkromné školy dostali od ministerstva červenú. Rezort školstva v stredu oznámil, že minister nedá súhlas na pôsobenie Technologického inštitútu A. Ruprechta so sídlom v Šamoríne a pre Vysokú školu ekonómie a podnikania v Banskej Bystrici. Tá nedostala súhlas Akreditačnej komisie, stopku pre Technologický inštitút rezort vysvetľuje tým, že trh vysokoškolského vzdelávania na Slovensku je už presýtený a odbory, ktoré sa mali učiť na tejto škole, sa dajú učiť aj na iných vysokých školách.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #práca #absolventi #zamestnanie #ministerstvo školstva #vysoké školy