Vyzývali poslancov parlamentu, aby prelomili prezidentovo veto a schválili novelu Zákonníka práce. Tá má sprísniť zamestnávanie cez pracovné agentúry a priznať všetkým zamestnancom rovnaké výhody. Odborári prezidentovi Andrejovi Kiskovi vyčítali aj to, že sa s nimi nestretol a ustúpil tlaku firiem.
Novela Zákonníka práce, ktorá v decembri prešla parlamentom, mala obmedziť nekalé praktiky pracovných agentúr. Medzi najčastejšie patrí vyplácanie mzdy pomocou cestovných náhrad, z ktorých agentúra nemusí odvádzať žiadne dane, opakované prideľovanie do tej istej firmy či zbavovanie sa zodpovednosti za zamestnanca. Prezident však novelu nepodpísal s odôvodnením, že by spôsobila prepúšťanie a zhoršila konkurencieschopnosť našich firiem. Odborári s tým nesúhlasia. Kiskovi vyčítajú, že sa s nimi nestretol a nevypočul si ich argumenty. Naopak, rokoval so zamestnávateľmi.
Prečítajte si glosu Martina Krna Kiskov verdikt.
„Kvôli vráteniu zákona do parlamentu sme stratili aspoň tri mesiace. Za ten čas už mohli zamestnanci, ktorých najímajú pracovné agentúry, robiť v omnoho lepších podmienkach ako doteraz,“ hovorí predseda OZ KOVO Emil Machyna s tým, že Kisku písomne žiadali, aby novelu podpísal. „Prezident sa však neozval, namiesto toho sa stretol so zamestnávateľmi a Zákonník práce neodobril. Podľa nás podľahol ich tlaku,“ dopĺňa Machyna.
Kancelária prezidenta sa bráni, že žiadne pozvanie od odborárov nedostali. „Prezident nedostal žiadosť o stretnutie. Dostal iba tento list, ktorý bral do úvahy,“ povedal šéf tlačového odboru prezidenta Roman Krpelan. Nátlak zo strany firiem odmieta, prezident sa podľa neho rozhodol na základe vlastného uváženia. „Okrem toho, témou stretnutia so zamestnávateľmi nebol Zákonník práce, ale široké spektrum tém,“ doplnil Krpelan.
Podľa hovorcu Republikovej únie zamestnávateľov Martina Hoštáka ide len o politikárčenie a odborári sa snažia pred budúcoročnými voľbami zaujať. Myslí si, že sa snažia úplne zlikvidovať pracovné agentúry, čo by malo za následok prepúšťanie.
„Samozrejme, aj medzi agentúrami sa nájdu také, ktoré nekonajú korektne. Ale na to tu máme inšpektorát práce. Novela Zákonníka práce, ktorá bola na stole, úplne ničila agentúrne zamestnávanie. A to chceme? Aby si agentúry najímali ľudí zo susedných krajín?“ pýta sa Hošták.
Novela Zákonníka práce reagovala na viaceré problémy, s ktorými sa agentúrni zamestnanci stretávali. Podľa nej by už nebolo možné, aby ľudia pracovali v tej istej firme napríklad päť rokov bez toho, aby sa postupne stali kmeňovými zamestnancami. Dočasné pridelenie do firmy by sa novelou obmedzilo na 24 mesiacov a počas tohto obdobia by zamestnanec mohol byť vo firme zamestnaný najviac štyrikrát. Takisto by sa zamedzilo vyplácanie mzdy cez cestovné náhrady alebo diskriminácii agentúrnych zamestnancov oproti kmeňovým. Navyše, zodpovednosť za podmienky, v ktorých zamestnanec pracuje, by si agentúra delila s firmou.
„Dnes sa bežne stáva, že sme oproti kmeňovým zamestnancom znevýhodňovaní. Dostávame výplaty s dvojtýždňovým oneskorením, máme rozdiel takmer tri eurá pri stravovaní v miestnych kantínach a bezpečnostné školenia sú často len na papieri,“ hovorí Bratislavčan, ktorého agentúra už roky posiela do tej istej firmy. Poukázal na kyvadlovú dopravu, ktorá je zabezpečená len pre stálych zamestnancov, alebo spoločné skrinky s viacerými ľuďmi.
Novela Zákonníka práce je v programe schôdze, ktorá sa začala v stredu. Poslanci budú o nej hlasovať v najbližších dňoch.
Agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom denníka Pravda.