Izrael v stredu udelil ocenenie Spravodlivý medzi národmi desiatim slovenským Nežidom. „Stali sa hrdinami oboch našich národov. Hrdinami našej minulosti, prítomnosti aj budúcnosti,“ zdôraznil na ceremónii Alexander Ben-Zvi, izraelský veľvyslanec na Slovensku. Počet ocenených zo Slovenska sa rozšíril už na 549 mien, ktoré sú vytesané do Múru cti v jeruzalemskom pamätníku Jad Vašem, pripomínajúcom obete holokaustu a záchrancov prenasledovaných Židov.
Úkryt v obývačke
František Sedláček a jeho žena Katarína žili v Sečovciach. Katolícki manželia poskytli úkryt židovským známym. Riskovali veľa – po príchode nemeckej armády na Slovensko sa do ich domu nasťahoval nacistický dôstojník. Mal izbu s oddeleným vchodom, ale každú nedeľu obedoval so Sedláčkovcami v spoločnej kuchyni. František, ktorý sa živil ako stolár, vyrobil skrýšu v obývačke. „Postavil drevenú stenu, čím vytvoril bezpečné miesto pre štyroch ľudí,“ objasnila Lili Fridmanová-Kalishová, keď napísala žiadosť o ocenenie záchrancov.
Foto: archív Veľvyslanectva štátu Izrael na Slovensku
Dôstojník si našťastie nič podozrivé nevšimol. Štvorica Židov prečkala v malom úkryte dlhých sedem mesiacov do oslobodenia východnej časti Slovenska. Fridmanová-Kalishová, ktorá vtedy mala 18 rokov, poznamenala, že síce všetci boli posiati všami, lebo umyť sa mohli výnimočne, aby sa neprezradili, ale radosť zo skončenia vojny bola obrovská. Zachránení emigrovali do USA.
Ako neter farára
Arpád Hajdu pôsobil ako evanjelický kňaz v Liptovskej Sielnici. Jemu a jeho manželke Alžbete je vďačná za záchranu Melánia Sternová. Jej rodičia mali tri deti a snažili sa ich rozdeliť do rôznych úkrytov, aby zmenšili obavu, že niekto nepriateľský ich všetkých objaví.
Foto: SITA, Jozef Jakubčo
Trinásťročnú Melániu prichýlili Hajduovci vo svojom dome. Malú Židovku označili za neter. V evanjelickej obci sa nenašiel nikto, kto by šíril podozrenie o dievčati, o ktorom dovtedy v dedine nikdy nepočuli. „Náhradná rodina ma brávala každú nedeľu do kostola. Arpád Hajdu ma učil modliť sa evanjelicky, ale zároveň mi hovoril, aby som nezabudla na modlitby mojich predkov. Na bohoslužbách som šepkala Šema Jisra'el,“ priblížila Sternová. (Šema Jisra'el, čo znamená v preklade Počuj, Izrael, je jedna z najdôležitejších židovských modlitieb.)
Sternová po skončení vojny okamžite pátrala po osude najbližších. Zistila, že z päťčlennej rodiny prežila iba ona a sestra. Rodičia a brat boli zavraždení. Odišla žiť do Izraela.
Chlapec ako dievča
Ján Kustra s manželkou Máriou sa tiež ocitli pred výzvou zachrániť židovské životy. Nathan a Lilly Berggrünovci sa skrývali v bunkri, ktorý sa nachádzal v lese v Západných Tatrách. Bolo v ňom ešte ďalších viac ako desať Židov. Keď sa dalo, roľníci ich zásobovali potravinami.
Foto: archív Veľvyslanectva štátu Izrael na Slovensku
Približne po troch mesiacoch skrývania v bunkri bolo nevyhnutné, aby Berggrünovci vyhľadali lekársku pomoc pre malého syna, pretože trojročný Ladislav dostal zápal močového mechúra. Navyše prišla zima, podmienky pre chlapčeka boli drsné.
Kustra odniesol Lacka do obce Bobrovček za bratom lekárom. Potom sa ponúkol matke so synom, že ich oboch skryje v dome, ktorý obýval so ženou a s troma deťmi. Susedom hovorili, že k nim prišla Máriina sestra s dieťaťom. Predstavili ju ako Helenu. Lacka obliekali ako dievča, aby sa podarilo utajiť, že má obriezku. Dožili sa skončenia vojny a šťastní sa dozvedeli, že nažive zostal aj Nathan – hlava rodiny. V roku 1948 emigrovali do USA.
Foto: archív Veľvyslanectva štátu Izrael na Slovensku
Keď sa Les Horan (tak si Ladislav Berggrün zmenil meno) vybral po viac ako štyroch desaťročiach do Bobrovčeka, v niekdajšom dome záchrany žil ešte starší syn Kustrovcov. Bol dojatý, keď videl, že na stene visia fotky z jeho detstva aj tiež matky Lilly. O vrúcnom vzťahu záchrancov k nim svedčilo aj to, že v dome bola uschovaná deka, v ktorej Kustra preniesol Lacka z lesa do dediny.
Záchrana v senníku
Kresťanka Magdaléna Slamková mala najlepšiu priateľku Židovku Ilonku Weissovú. Boli susedy v obci Zemianske Sady na západnom Slovensku. Podobne ako predchádzajúcim spomínaným Židom aj jej spolu s manželom Maximiliánom hrozila deportácia do nacistických koncentrákov.
Foto: archív Veľvyslanectva štátu Izrael na Slovensku
Slamková im ponúkla skrýšu v senníku na svojom gazdovstve. Jej mladý syn nosil Weissovcom každý deň teplú stravu. Keď nastala tuhá zima, Slamková brávala židovský pár do domu, aby sa zahriali. Obaja sa v senníku dožili oslobodenia západnej časti Slovenska v apríli 1945.
Za záchranu židovských životov boli v stredu ocenení aj Lukáš Brna s manželkou Júliou, ktorí sa postarali o bezpečie dievčatka Malky Kohenovej, a Imrich Kršák, ktorý ukryl šesť členov rodiny Novanovcov.
Agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom Pravdy.