Pufflerová: Táto kampaň by pre nás mala byť mementom

Agresivita nemusí byť len o tom, že niekto na ulici niekoho zbije. "Podľa mňa je agresívny už aj slovný prejav, teda aj to, keď niekto verejne hovorí veci, ktoré sú ohrozujúce pre menšinu," hovorí psychologička Šarlota Pufflerová z občianskeho združenia Občan, demokracia a zodpovednosť.

06.02.2015 13:00
Šarlota Pufflerová, psychologička Foto: ,
Šarlota Pufflerová tvrdí, že cirkev enormným spôsobom zasahuje do toho, čo sa v tomto štáte deje.
debata (91)

Terajšia atmosféra v spoločnosti pred referendom by podľa nej mala byť mementom. Už dávno mala byť na Slovensku diskusia o tom, ako sa upravia registrované partnerstvá, nie či sa upravia. Kampaň podľa nej zároveň ukázala potrebu odluky cirkvi od štátu.

Vášne pred referendom sa vystupňovali. Ako vnímate z vášho profesijného hľadiska atmosféru v spoločnosti?
Vnímam to ako dlhodobejší proces. Spustil sa ešte pred vyhlásením referenda. Bola tu zmena ústavy a predtým – síce podprahovo, ale dva roky – trvala diskusia k príprave stratégie ochrany a podpory ľudských práv. Tie isté subjekty, ktoré iniciovali referendum, stále podrývali a podrývajú toto úsilie. Už vtedy sa ukazovalo, že niekomu prekáža, že sa na Slovensku konečne chceme postarať o to, aby boli cez verejné politiky štátu napĺňané ľudské práva všetkých. Referendum sa akoby zameralo na tému ochrany rodiny, aj keď otázky v referende vlastne o nej nie sú. Ide v nich o obmedzenie práv osôb, ktoré nežijú v takej rodine, ako je v súčasnosti zadefinovaná v ústave – čo je vlastne model rodiny, ktorý ako jediný uznáva katolícka cirkev. Atakovanie úsilia o zlepšenie napĺňania našich ľudských práv vidím od začiatku ako cielenú propagandu, ktorá smerovala k tomu, aby ľudí zneistila a zastrašila. V posledných týždňoch sa to vyšpičkovalo a to nie je dobré. Takto sa v demokratickej spoločnosti veci neriešia.

Do akej miery ľudí v tejto kampani ovplyvňuje pocit strachu a ohrozenia?
Treba odlíšiť, kto má strach a kto ho vyvoláva. Zároveň však treba povedať, že toto referendum je účelové. A sú pri tom zneužívané tie inštitúcie, ktoré by sa mali v spoločnosti usilovať o sociálnu súdržnosť. Mám na mysli katolícku cirkev, čo sa jasne ukázalo pri čítaní pastierskeho listu minulú nedeľu, a potvrdzuje to aj viackrát vyslovená podpora, či dokonca pokyn pápeža na kladné hlasovanie v referende. Dovtedy sa to mohlo považovať za iniciatívu združenia, aj keď o tom silne pochybujem. Ak za tým stojí cirkev, ak sa verejne hlási k tomu, čo treba robiť – potom je otázne, či je to naozaj iniciatíva zdola. Alebo je to iniciatíva inštitúcie, ktorá má za cieľ niečo iné? Ak v kostoloch vyzývajú ľudí, že majú ísť na referendum, ako majú hlasovať a získavať pre to ďalších ľudí, ak sa cez vieru šíri propaganda, tak je to nielen manipulácia, ale aj zneužívanie ľudí cirkvou. U ľudí, ktorí chodia do kostolov a upínajú sa k viere, sa úmyselne vyvoláva strach a nenávisť. Zároveň sa im podsúvajú zavádzajúce informácie.

Môže to byť motiváciou, prečo ísť na referendum?
Neviem, nakoľko je motiváciou strach. Je tu aj ďalší faktor. Týka sa zbavovania sa osobnej zodpovednosti plnením pokynov autority, čo je veľmi nebezpečné a čo dobre poznáme z totalitných čias. Ľudia dostali pokyny, ako oslovovať ďalších ľudí s propagandou, v ktorej je náboj odporu a nenávisti k istej skupine ľudí. Nasadzujú sa im myšlienky, že oni majú rozhodovať o tom, ako by si mali iní ľudia usporiadať život a partnerské vzťahy. Tento spôsob uvažovania je pre mňa osobne nepredstaviteľný a desím sa, aké by to mohlo mať následky v krajine, kde k podobným zlyhaniam už v minulosti došlo. Veď ani ľuďom, ktorí veria v boha, nikto nehovorí o tom, čomu, komu a ako majú veriť. Toto vidím ako dosť vážny problém. Aj veriaci ľudia musia teda zvažovať vlastnú zodpovednosť za to, či svojím činom neublížia niekomu inému. A nie sú od toho oslobodení ani vtedy, ak niekto, kto je pre nich autoritou, veľmi jasne a presne povie, čo majú urobiť.

Ako táto kampaň pôsobí na homosexuálov?
Určite na nich nemôže pôsobiť dobre, naopak, môže len zvyšovať obavy, ktoré mali aj dosiaľ. Prejavovať sa slobodne v tejto spoločnosti nebolo pre nich ani doteraz ľahké. Myslím si, že je to jeden z dôvodov, prečo sa LGBTI komunita pred referendom výraznejšie neaktivizuje. A to napriek tomu, že má veľkú snahu viesť korektnú diskusiu o tom, aby sa formulovali verejné politiky a došlo aj k zmenám v legislatíve. Ale kampaň sa vedie po linkách zastrašovania, vyvolávania nenávisti a šírenia bludov. Zneužitá je aj odborná literatúra, keď sa vytvárajú prekrútené texty, ktoré sa predkladajú verejnosti ako fakty. Manipulácia, ale aj to, ako sú postavené samotné referendové otázky, násobí tlak, ktorý LGBTI komunita cíti. Ukazuje sa, že tu nemáme dobre rozvinutú kultúru vnímania pocitov ľudí z menšinových komunít, riešenia ich problémov, ktoré sami vedia pomenovať, a nemáme ani mechanizmy, ako s tým pracovať.

Sme k nim málo empatickí?
Nedá sa to zovšeobecňovať. Myslím si, že je to i generačný problém. Ale závisí aj od toho, kde ľudia žijú. Ľudia v regiónoch majú menej možností sa v reálnom živote stretnúť s ľuďmi s neheterosexuálnou orientáciou, pretože tí majú viac obáv prihlásiť sa k nej. V Bratislave ľudia častejšie majú známych či priateľov práve z tejto komunity. Keď ich poznajú, je im jasné, že sú to ľudia ako oni, že aj vo vzťahoch majú problémy veľmi podobné ako u heterosexuálnych ľudí a že si svoje vzťahy chcú i formálne usporiadať. Stále počúvame zo strany iniciátorov referenda aj katolíckej cirkvi, že chcú docieliť len jedno, aby si mohli adoptovať deti. Sú to demagogické vyjadrenia. I keď, samozrejme, v každom vzťahu dospelých ľudí napokon príde aj na deti. Takže iste sa treba zapodievať aj tým. Veď sa môže stať, že jeden z partnerov dieťa už má, tak prečo by dieťa nemohlo mať aj druhého adoptívneho rodiča? A keby si aj šli osvojiť deti ako dvojica, myslím si, že u nás sú také prísne pravidlá osvojenia, že dieťa by sa nedostalo do rúk ľuďom, ktorí by s ním nezaobchádzali dobre. Je tam celý balík fám. Napríklad, či sa také dieťa, ktoré vychovávajú, nestane homosexuálom. Výskumy ukazujú, že nič také sa nedeje. A napokon – väčšina detí s neheterosexuálnou orientáciou vyrástla predsa v heterosexuálnych rodinách. Namiesto toho, aby sa debata dávno pred referendom zamerala na riešenie týchto vecí, tak sme sa dostali do štádia, že sú tieto témy zneužívané na zastrašovanie, manipulovanie a – poviem to rovno – na propagandu.

Šíria sa aj informácie typu odoberania detí z rodín, väzenia rodičov, ak nebudú chcieť, aby ich dieťa chodilo na sexuálnu výchovu…
Celé je to zastrašovanie a zavádzanie. Veď aj bez referenda cirkevné kruhy cez politikov presadili vlani do ústavy to, na čo sa otázky v referende pýtajú. A čo sa týka sexuálnej a inej výchovy, rodičia sa k tomu, čo škola učí, môžu vyjadrovať v rade školy. Ak by bol nejaký problém, sú mechanizmy, ako sa to dá riešiť. Navyše tu máme cirkevné školy. Ja považujem za hlavný problém to, že referendové otázky určujú, čo jediné je správne a miešajú sa do toho, ako si aj v budúcnosti všetci ľudia nastavia svoje partnerské vzťahy. Je to pokrytectvo. Veď v koľkých kresťanských rodinách dochádza aj k rozvodom a kde je potom právo detí na otca a mamu? Dôležitejšie pre budovanie dobrého vzťahu predsa je, či sa ľudia k sebe správajú s rešpektom, či je v tom vzťahu rovnosť, teda či si vedia rozdeliť záťaž a spoločne sa do niečoho pustiť i riešiť svoje problémy. O tomto by sa malo hovoriť. Nie o tom, že ľudí treba k niečomu donútiť, aby sa podriadil dávno prekonaným predstavám katolíckej cirkvi a dal si nanútiť jediný model partnerského spolužitia.

V kampani sa hovorilo o deťoch, boli v nej detské kresby, deti boli využívané v spotoch, dokonca aj vo videu, na ktoré bolo podané trestné oznámenie. Ako to pôsobí na samotné deti?
Vezmite si spot, keď prídu dvaja páni a berú dieťa z pestúnskej rodiny. Je to niečo, čo je skratkovito podané a očividne namierené proti jednej skupine ľudí. V deťoch to, samozrejme, môže vyvolať a zakoreniť obavy. Spôsob, akým boli robené propagačné spoty a materiály, sám osebe vyvoláva odpor. Deti tým môžu byť dotknuté o to viac, ak dosiaľ nevedeli nič o sexuálnej orientácii ani o adopciách a teraz sa im podsúva tá informácia v kontexte obrazu niečoho zlého.

Môžu byť fámy či konšpiračné teórie nebezpečné?
Sú nebezpečné, samozrejme. Najmä, ak sú podávané z úst autorít, akou je aj cirkev a najmä z úst jej predstaviteľov, ktorí sú v komunitách rešpektovaní. Pre ľudí, ktorí sú takto zmanipulovaní, to môže to byť ohrozujúce. Teraz je veľký prísun informácií aj cez sociálne siete a ľudia nezvládajú všetko absorbovať. Nejde však len o informácie, ale aj o postoje. Človek sa vnútorne nejako nastaví, keď sa mu dlhodobo podsúvali len prekrútené informácie, až dezinformácie. A také postoje sa potom oveľa ťažšie menia. Dezinformáciou je napríklad aj to, že homosexualita je liečiteľná. Už celé desaťročia je pritom dokázaný opak. Lenže ľuďom sa to často takto predkladá práve cez inštitúcie, ktorým dôverujú.

Ako ďaleko je od strachu k agresivite?
Podľa mňa je agresívny už aj slovný prejav, teda aj to, keď niekto verejne hovorí veci, ktoré sú ohrozujúce pre menšinu. Niektorí ľudia sa tak správajú. Agresivita nemusí byť len o tom, že niekto na ulici niekoho zbije. Môže sa šíriť cez kázne v kostoloch aj cez sociálne siete. Pre niekoho môže byť ťažké sa v tom zorientovať. Najmä ak absorbuje len nenávistnú rétoriku a je ňou stále živený. Toto je zlé. Ale napokon to všetko možno bude aj na niečo dobré. V tejto situácii by sme si mohli konečne uvedomiť, aké je to nebezpečné, ale aj prísť na to, čo by nás mohlo posunúť ďalej k riešeniu vecí.

Nemá strach aj druhá strana, napríklad z toho, kam sa uberá v tejto kampani spoločnosť a aký bude ďalší vývoj?
Nevnímam to tak, že sú dve strany. Myslím si, že všetci a všetky sme na jednej lodi, len niektorí tu chcú nanútiť nejaký pohľad na vec a nejaké riešenia, ktoré sú akoby na ich obraz. Medzi inými „tradičnú rodinu“, o ktorej nevieme nič viac ako to, že každé dieťa musí mať ocka a mamu. Ale povedzte mi, ako iniciátori referenda zabezpečia, že každé dieťa bude mať otca, keď napríklad otec matku a dieťa opustil ešte pred jeho narodením?

Takže vy nemáte obavy? Sama ste povedali, že sa desíte toho, aké by istý spôsob uvažovania mohol mať následky.
V takýchto situáciách sa snažím strach prekonať a reagovať aktívne, teda rozmýšľam a plánujem, čo s tým idem robiť. Táto kampaň by pre nás mala byť mementom, čo sa môže stať, keď necháme veci pod povrchom zájsť príliš ďaleko. Veľkú mieru zodpovednosti za to nesie vláda svojou nečinnosťou. Už dávno tu mala byť diskusia o tom, ako vláda zabezpečí práva všetkých na právnu úpravu partnerského vzťahu a ako sa napríklad upravia registrované partnerstvá. Teda nie či, ale ako. Skúsenosť s týmto referendom by mala byť impulzom k tomu, aby sme ako spoločnosť začali aktívnejšie vyvíjať tlak na zodpovedných a usilovať sa tak o to, aby práva všetkých ľudí boli reálne napĺňané. Nie ako v tomto referende, kde ide o to, ako práva mnohých ľudí – žien, mužov i detí – obmedzovať. Je veľmi dôležité začať pracovať na odluke cirkvi od štátu. Cirkev enormným spôsobom zasahuje do toho, čo sa v tomto štáte deje aj na politickej úrovni. Zároveň sa ukazuje, aká slabá je informovanosť ľudí a ako tu chýba kritické myslenie, keď je možné takýmto spôsobom šíriť dezinformácie a manipulovať celé masy ľudí.

Ste teda optimistka.
To je tým, že rozmýšľam aj o problémoch pozitívne – teda nad tým, ako sa dajú riešiť. Spolieham sa na to, že ľudia tiež takto rozmýšľajú, budú zvažovať všetky okolnosti a napokon sa dobre rozhodnú. Tak to bolo aj v čase mečiarizmu. Myslím si, že ak nám aj referendum ukáže niečo, čo sa nám nebude páčiť, bude to len ďalší signál, že treba viac robiť pre to, aby sa veci zmenili. A že každý a každá z nás musí začať od seba. Urobme zo Slovenska krajinu, kde sa budú všetci cítiť dobre. Nie je jedno, ktorá menšina je v istej chvíli ohrozená a je obetným baránkom. Vždy je to zlé. Každý a každá z nás je v nejakej situácii svojho života, alebo aj celý život menšinou. Aj keď budeme vo vyššom veku, asi by sme sa cítili zle, ak by nám ostatní nerozumeli alebo nechceli rozumieť, nechceli riešiť naše problémy. To je podstata toho, prečo by sme sa i teraz mali postaviť za menšinu. Jednoznačne nám musí byť jasné, že to, čo je problémom menšej skupiny ľudí, sa nás týka. Aj preto sa na referende nezúčastním.

© Autorské práva vyhradené

91 debata chyba
Viac na túto tému: #rodina #referendum #agresivita #Šarlota Pufflerová