„Je to dobrodružstvo, ktoré sa ešte začína. To je podstatné a dôležité,“ vyhlásil Chromík s tým, že to je prvý krok na ceste, v ktorej budú pokračovať, aby sa dostali k „ochrane rodiny“.
Referendum vyšlo daňových poplatníkov na 6,3 milióna eur. Aliancia za rodinu na svojej stránke presviedčala svojich stúpencov, že nejde o vyhodené peniaze a referendum nás stojí toľko, čo jeden kilometer rovnej diaľnice. „Žiaľ, musíme poukazovať na ohrozenia rodiny, pred ktorými chceme brániť naše deti, rodinu a manželstvo, chceme v referende dať ľuďom možnosť, aby zobrali budúcnosť Slovenska do svojich rúk,“ zdôvodňovala stránka Aliancie za rodinu.
Napriek takmer všadeprítomnej kampani, v ktorej sa aj cez sociálne siete i v kostoloch šíril pocit strachu a ohrozenia, takmer 80 percent voličov na referendum neprišlo. Ôsme referendum v histórii Slovenska malo dokonca tretiu najnižšiu účasť. V menšom počte ako teraz prišli ľudia hlasovať len v referende v roku 1994, kde sa mali vyjadriť o zákone o preukazovaní financií použitých pri dražbách a privatizácii a v referende o predčasných voľbách v roku 2000. Len o málo vyššiu účasť malo referendum, kde mali voliči okrem iného rozhodovať o zrušení koncesionárskych poplatkov.
Sociologička Elena Gallová Kriglerová výsledok považuje jednoznačne za neúspech iniciátorov referenda. Na takú intenzívnu kampaň, ako v uplynulých týždňoch zažilo Slovensko, si pritom nepamätá. „Napriek tomu sa im nepodarilo mobilizovať viac ľudí. Ľudia neskočili na hru na strašiaka. Ďalší zas dali najavo, že majú svoje problémy a potom časť ľudí z princípu na toto referendum nešla,“ myslí si Gallová Kriglerová. Vyhlásenie Chromíka o dobrodružstve aj preto považuje skôr za prejav emócií, ktorými skrýval isté sklamanie.
Právnička Janka Debrecéniová upozorňuje, že toto „dobrodružstvo“ malo silný adrenalínový nádych a trpkú pachuť. „Našťastie to dopadlo celkom dobre. Myslím si, že veľa ľudí vyslalo signál o tom, že odmieta koncepty, ktoré sa nám tu všetkým snažila vnútiť Aliancia za rodinu,“ hovorí Debrecéniová z občianskeho združenia Občan, demokracia a zodpovednosť.
Bolo toto referendum teda drahým prieskumom verejnej mienky? Debrecéniová ho považuje za spôsob, akým si Aliancia testovala svoj mobilizačný potenciál. „Všetci sme sa poskladali na to, aby si Aliancia za rodinu za svetiel reflektorov otestovala svoj mobilizačný potenciál na to, aby mohla pod rúškom "demokracie” podkopávať základné piliere, na ktorých je postavené naše ústavné zriadenie. Ako návnadu a zámienku si na to vybrala menšinu, ktorá je v štáte jedinou, ktorá nemá ani formálne garantované svoje práva a o ktorej veľa ľudí veľa nevie,“ myslí si Debrecéniová.
Aj preto je podľa nej na rade vláda a štát, aby viedol diskusiu o tom, ako otvorené otázky riešiť. „Teraz je naozaj kľúčové, čo urobí štát, s kým a ako bude viesť debatu a či a ako sa reálne chopí svojich zodpovedností nielen vo vzťahu k právu LGBT osôb na ochranu súkromného a rodinného života, ale aj v mnohých iných oblastiach vrátane reformy vzdelávania,“ dodáva Debrecéniová.
Ďalšie „dobrodružstvo“ v podobe referenda sa nateraz nepredpokladá. Samotný Chromík však dáva najavo, že „dobrodružstvo“, ktoré sa spustilo dávno pred referendom, sa neskončilo.