Takmer polovica absolventov nerobí to, čo študovali

Zdenka vyštudovala na strednej škole sociálnu pedagogiku. Keď sa chcela zamestnať, zistila, že o sociálnych pedagógov nie je na trhu záujem. "Je ich veľa a uplatní sa len málokto," hovorí. Aj preto sa rozhodla ísť na vysokú školu a vybrala si verejnú správu na súkromnej vysokej škole.

Univerzita Komenského
Výsledky prieskumu CVTI budú môcť stredoškoláci nájsť aj na portáli www.lepsieskoly.sk, ten spustí ministerstvo školstva tento týždeň.
Autor: ,

„Rozmýšľala som tak, že s titulom a diplomom a v inom odbore si prácu skôr nájdem. A okrem toho na tú školu brali bez prijímačiek,“ vysvetľuje 30-ročná absolventka Vysokej školy ekonómie a manažmentu verejnej správy. Napokon si prácu našla – v regióne s nižšou nezamestnanosťou, v banke. Na pozícii, na ktorú by stačila stredná škola, veď aj na zaučenie mali týždňový kurz.

Trochu iný prípad je o pár rokov staršia Monika. Vybrala si štúdium učiteľstva na Pedagogickej fakulte v Bratislave. Ako študentka si privyrábala brigádovaním ako promotérka, osvedčila sa, tak jej hneď po škole reklamná agentúra ponúkla miesto. „Napokon sa mi to tak zapáčilo, že som sa rozhodla robiť marketing. V školstve by som nikdy tak nezarobila,“ vysvetľuje Monika, prečo napokon robí niečo úplne iné, ako vyštudovala.

Podľa prieskumu, ktorý medzi vyše 15-tisíc absolventmi vysokých škôl robilo Centrum vedecko-technických informácií, približne 46 percent absolventov nikdy nepracovalo v odbore, ktorý vyštudovali. Údaj prekvapil aj zástupcov zamestnávateľov. „Šokovalo to aj tých, ktorí dlho hovorili o tom, že treba reformovať školský systém. Je to alarmujúce číslo,“ povedal Tibor Gregor, výkonný riaditeľ Klubu 500.

Prieskum tiež ukázal, že až 20 percent zamestnaných absolventov vysokých škôl vo svojom zamestnaní diplom podľa vlastného vyjadrenia ani nepotrebuje.

K zisteniam prieskumu je zdržanlivejší rektor Univerzity Komenského Karol Mičieta. Ten upozornil, že tieto údaje môžu byť orientačné. „Otázne je, čo sa považuje za to, že niekto nerobí vo svojom odbore. Je to napríklad aj vyštudovaný chemik, ktorý robí v biologickom výskume alebo vo farmácii?“ pýta sa Mičieta.

Nízku zamestnateľnosť absolventov odôvodňujú firmy prebytkom vysokých škôl. Poukazujú aj na ich kvalitu. Nedávno rozpútal veľkú diskusiu inzerát firmy, ktorá v pracovnej ponuke vypísala vysoké školy a odbory, ktorých absolventov nepozýva na pohovor. Niektoré podniky, naopak, napíšu konkrétne vysoké školy, ktorých absolventov uprednostňujú. Vysokoškolské vzdelanie podľa niektorých inzerátov stratilo hodnotu na pracovnom trhu. Tam, kde stačí ukončená stredná škola či učňovka, zamestnávateľ pripíše, že na danú pozíciu vyhovuje aj absolvent vysokej školy, niektoré firmy o požadovanom vzdelaní už ani nič nepíšu.

V snahe uľahčiť maturantom výber vysokej školy spustí rezort školstva do konca týždňa nový portál. Na stránke www.lepsieskoly.sk by maturanti mali nájsť informácie o uplatnení v praxi a o priemerných platoch absolventov nielen podľa jednotlivých škôl, ale aj podľa fakúlt a odborov. Vychádza sa pritom z údajov zo Sociálnej poisťovne, úradov práce, tiež z prieskumu medzi absolventmi vysokých škôl v období rokov 2008 – 2014.

Z prvých výsledkov, ktoré ministerstvo zverejnilo v pondelok, sa ukazuje, že najvyššie priemerné platy, nad 900 eur, majú bývalí študenti Slovenskej technickej univerzity, Ekonomickej univerzity, Univerzity Komenského, Žilinskej univerzity, Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach a Technickej univerzity v Košiciach. Z hľadiska fakúlt jednoznačne najlepšie zarábajú absolventi informatiky. „Absolventi fakúlt orientovaných na informatiku a elektrotechniku majú zároveň takmer stopercentnú úspešnosť zamestnať sa odbore, ktorý vyštudovali,“ uviedol Peter Obdržálek z Centra vedecko-technických informácií.

Podľa ministra školstva Juraja Draxlera je dôležité, aby budúci študenti dostali údaje o tom, aké sú ich šance v praxi po skončení školy. Rozhodnutie je však na nich. „Viem, že v minulosti bolo dôležité, či majú diplom, ale trh sa postupne začne prečisťovať a aj preto budúci študenti musia zvážiť, kde vlastne budú študovať a akú váhu bude mať diplom, ktorý získajú,“ povedal Draxler.

Do budúcnosti sa však rezort chce lepšie pozrieť na to, čo financuje. „Treba vytvoriť mechanizmus, ktorý ošetrí extrémy. Nemá zmysel dávať financie tam, kde je extrémne vysoká neuplatniteľnosť absolventov,“ dodal minister. O aké odbory a na ktorých školách by malo ísť, nekonkretizoval. V najbližších mesiacoch sa majú viesť diskusie, ako systém nastaviť.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Súvisiace články:

EÚ, Veľká Británia, vlajka

Dopad brexitu bude bez dohody pre Slovensko citeľný, tvrdí Sulík

21.01.2017 16:17

Poslanec Európskeho parlamentu Richard Sulík uviedol, že vyhlásenie Veľkej Británie o odchode zo spoločného trhu je dôsledná voľba.

rom

Rómovia spomínajú na 20. storočie: Gadžo bol mojej dcére za svedka

21.01.2017 14:00

Mladí Rómovia sa v rámci jedinečného projektu rozprávali s pamätníkmi druhej svetovej vojny a hovorili o živote v komunizme a o tom, čo priniesla demokracia.

počasie, zima, lyžovanie

Mrazy vydržia, snežiť zrejme nebude

21.01.2017 07:00

Zima sa nás naďalej bude držať ako kliešť. Také sú predpovede meteorológov.

Irán, vlajka

Európska ATR predá Iránu dvadsať lietadiel

22.01.2017 11:35

Francúzsko-taliansky výrobca menších dopravných lietadiel ATR dokončil s Iránom rokovania o predaji najmenej 20 lietadiel.

(typo - nepouzivat v orise) peniaze, euro, eurá, bankovky, mince, úver, hypotéka, splátka

Z nových eurofondov Slovensko vyčerpalo pol miliardy

22.01.2017 10:16

Slovensko vyčerpalo z peňazí EÚ v novom programovom období 2014 - 2020 do 31. decembra v 7 z 11 programov 556,58 mil. eur.

seizmograf, zemetrasenie

Šalamúnovými ostrovmi otriaslo silné zemetrasenie

22.01.2017 08:42

Silné zemetrasenie s magnitúdou 8 zasiahlo Šalamúnové ostrovy ležiace v Pacifiku, pričom podľa meteorológov hrozí, že v dôsledku otrasov okolité ostrovy zalejú prívalové vlny.

Pápež František

Pápež: Trumpa budem posudzovať na základe konkrétnych činov

22.01.2017 08:38

Pápež František v rozhovore pre média vyhlásil, že si počká na činy Donalda Trumpa a až na ich základe si vytvorí názor na nového amerického prezidenta.