Takmer polovica absolventov nerobí to, čo študovali

Zdenka vyštudovala na strednej škole sociálnu pedagogiku. Keď sa chcela zamestnať, zistila, že o sociálnych pedagógov nie je na trhu záujem. "Je ich veľa a uplatní sa len málokto," hovorí. Aj preto sa rozhodla ísť na vysokú školu a vybrala si verejnú správu na súkromnej vysokej škole.

Univerzita Komenského
Výsledky prieskumu CVTI budú môcť stredoškoláci nájsť aj na portáli www.lepsieskoly.sk, ten spustí ministerstvo školstva tento týždeň.
Autor: ,

„Rozmýšľala som tak, že s titulom a diplomom a v inom odbore si prácu skôr nájdem. A okrem toho na tú školu brali bez prijímačiek,“ vysvetľuje 30-ročná absolventka Vysokej školy ekonómie a manažmentu verejnej správy. Napokon si prácu našla – v regióne s nižšou nezamestnanosťou, v banke. Na pozícii, na ktorú by stačila stredná škola, veď aj na zaučenie mali týždňový kurz.

Trochu iný prípad je o pár rokov staršia Monika. Vybrala si štúdium učiteľstva na Pedagogickej fakulte v Bratislave. Ako študentka si privyrábala brigádovaním ako promotérka, osvedčila sa, tak jej hneď po škole reklamná agentúra ponúkla miesto. „Napokon sa mi to tak zapáčilo, že som sa rozhodla robiť marketing. V školstve by som nikdy tak nezarobila,“ vysvetľuje Monika, prečo napokon robí niečo úplne iné, ako vyštudovala.

Podľa prieskumu, ktorý medzi vyše 15-tisíc absolventmi vysokých škôl robilo Centrum vedecko-technických informácií, približne 46 percent absolventov nikdy nepracovalo v odbore, ktorý vyštudovali. Údaj prekvapil aj zástupcov zamestnávateľov. „Šokovalo to aj tých, ktorí dlho hovorili o tom, že treba reformovať školský systém. Je to alarmujúce číslo,“ povedal Tibor Gregor, výkonný riaditeľ Klubu 500.

Prieskum tiež ukázal, že až 20 percent zamestnaných absolventov vysokých škôl vo svojom zamestnaní diplom podľa vlastného vyjadrenia ani nepotrebuje.

K zisteniam prieskumu je zdržanlivejší rektor Univerzity Komenského Karol Mičieta. Ten upozornil, že tieto údaje môžu byť orientačné. „Otázne je, čo sa považuje za to, že niekto nerobí vo svojom odbore. Je to napríklad aj vyštudovaný chemik, ktorý robí v biologickom výskume alebo vo farmácii?“ pýta sa Mičieta.

Nízku zamestnateľnosť absolventov odôvodňujú firmy prebytkom vysokých škôl. Poukazujú aj na ich kvalitu. Nedávno rozpútal veľkú diskusiu inzerát firmy, ktorá v pracovnej ponuke vypísala vysoké školy a odbory, ktorých absolventov nepozýva na pohovor. Niektoré podniky, naopak, napíšu konkrétne vysoké školy, ktorých absolventov uprednostňujú. Vysokoškolské vzdelanie podľa niektorých inzerátov stratilo hodnotu na pracovnom trhu. Tam, kde stačí ukončená stredná škola či učňovka, zamestnávateľ pripíše, že na danú pozíciu vyhovuje aj absolvent vysokej školy, niektoré firmy o požadovanom vzdelaní už ani nič nepíšu.

V snahe uľahčiť maturantom výber vysokej školy spustí rezort školstva do konca týždňa nový portál. Na stránke www.lepsieskoly.sk by maturanti mali nájsť informácie o uplatnení v praxi a o priemerných platoch absolventov nielen podľa jednotlivých škôl, ale aj podľa fakúlt a odborov. Vychádza sa pritom z údajov zo Sociálnej poisťovne, úradov práce, tiež z prieskumu medzi absolventmi vysokých škôl v období rokov 2008 – 2014.

Z prvých výsledkov, ktoré ministerstvo zverejnilo v pondelok, sa ukazuje, že najvyššie priemerné platy, nad 900 eur, majú bývalí študenti Slovenskej technickej univerzity, Ekonomickej univerzity, Univerzity Komenského, Žilinskej univerzity, Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach a Technickej univerzity v Košiciach. Z hľadiska fakúlt jednoznačne najlepšie zarábajú absolventi informatiky. „Absolventi fakúlt orientovaných na informatiku a elektrotechniku majú zároveň takmer stopercentnú úspešnosť zamestnať sa odbore, ktorý vyštudovali,“ uviedol Peter Obdržálek z Centra vedecko-technických informácií.

Podľa ministra školstva Juraja Draxlera je dôležité, aby budúci študenti dostali údaje o tom, aké sú ich šance v praxi po skončení školy. Rozhodnutie je však na nich. „Viem, že v minulosti bolo dôležité, či majú diplom, ale trh sa postupne začne prečisťovať a aj preto budúci študenti musia zvážiť, kde vlastne budú študovať a akú váhu bude mať diplom, ktorý získajú,“ povedal Draxler.

Do budúcnosti sa však rezort chce lepšie pozrieť na to, čo financuje. „Treba vytvoriť mechanizmus, ktorý ošetrí extrémy. Nemá zmysel dávať financie tam, kde je extrémne vysoká neuplatniteľnosť absolventov,“ dodal minister. O aké odbory a na ktorých školách by malo ísť, nekonkretizoval. V najbližších mesiacoch sa majú viesť diskusie, ako systém nastaviť.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Súvisiace články:

daniel lipšic

Bašternákova pokuta: Lipšic sa mohol opierať o falzifikát

01.07.2016 20:00

Ovplyvňovanie dopravnej hliadky v prípade, keď si mal podnikateľ Ladislav Bašternák vybavovať pokutu u policajných šéfov, sa napokon nepotvrdilo.

Marián Kotleba

Kotlebovci spustili petíciu za referendum o NATO a EÚ

01.07.2016 15:35

Kotlebovci spúšťajú petičné akcie za referendá o vystúpení Slovenska z Európskej únie aj Severoatlantickej aliancie.

protest učiteľov

V Bratislave protestovali stovky učiteľov, v prvý deň predsedníctva aj v angličtine

01.07.2016 14:49, aktualizované: 16:50

Niekoľko stoviek ľudí sa zišlo na demonštrácii učiteľov v Bratislave. Protest zorganizovala Iniciatíva slovenských učiteľov.

peniaze, dane, odvody, daň, bankovky, euro, kalkulačka

Rozpočet má schodok 736 miliónov eur, o 45 % menej ako vlani

01.07.2016 22:17

Štátny rozpočet dosiahol ku koncu júna schodok 736,4 mil. eur. Schodok medziročne klesol o 45,2 %.

Smrekovica, Veľká Fatra

Paraglajdistu našli vo Veľkej Fatre mŕtveho

01.07.2016 22:09

Horská záchranná služba (HZS) pátrala od štvrtka 30. júna po 37-ročnom paraglajdistovi, v piatok ho však našli mŕtveho.

nôž, vražda, Opatovská Nová Ves

Nemeci vyšetrujú trojnásobnú vraždu pri Ravensburgu

01.07.2016 22:01

Brutálnu trojnásobnú vraždu vyšetrujú nemeckí kriminalisti v Unterschbachu v okolí Ravensburgu.

sýria, teroristický útok, útok, výbuch, požiar, plamene,

USA zabili od roku 2009 v boji proti terorizmu až 116 civilistov

01.07.2016 20:58

Pri protiteroristických úderoch armády USA vo svete zahynulo od roku 2009 v nevojnových zónach až 116 civilistov. Mimovládky odhadujú, že ich bolo oveľa viac.