Ani raz národná rada návrh OĽaNO neschválila, proti boli takmer všetci zákonodarcovia. „Po tej búrlivej diskusii, ktorá tu bola, nastal čas, aby sme sfunkčnili inštitút referenda. Existencia 50 %-ného kvóra systematicky ubíja v ľuďoch záujem o veci verejné,“ povedal Matovič novinárom.
Účasť 50 % voličov potrebných pre platnosť referenda považuje líder obyčajných ľudí za zlomyseľnosť politických strán, ktoré chcú z ľudí urobiť ovce.
OĽaNO rovnako navrhuje, aby sa referendum vždy konalo s najbližšími celoštátnymi voľbami, či už eurovoľbami, voľbami do národnej rady, komunálnymi alebo regionálnymi voľbami.
Obyčajní tiež navrhujú, aby sa referendom nemohlo skrátiť volebné obdobie. Matovič zdôraznil, že žiadne referendové kvórum nemajú napríklad Švajčiarsko, Fínsko, Švédsko, Španielsko či Estónsko.
Návrhom OĽaNO sa bude parlament zaoberať na marcovej schôdzi.
SaS: Pri obecných a krajských referendách by sa malo zrušiť kvórum
Zrušenie kvóra potrebného pre platnosť samosprávnych referend – mestských a krajských, navrhuje SaS. Podľa predsedu strany Richarda Sulíka by sa tak občania najprv na obecnej úrovni učili chápať inštitút referenda a nabrali skúsenosti s plebiscitmi.
„O pár rokov uvidíme, ako svet vyzerá. Nemyslíme si, že teraz pomôžu hŕŕŕ nejaké zmeny,“ povedal dnes novinárom Sulík.
Postupne, podľa skúseností so samosprávnymi referendami, by sa podľa lídra liberálov mali meniť aj pravidlá pre celoštátne referendá. „Netreba sa báť referenda. Treba sa baviť o tom, ako sa tieto referendá dajú sprístupniť,“ konštatoval Sulík.
Ako prvé opatrenie na podporu zvýšenia účasti občanov na referende by, rovnako ako obyčajní, spojil konanie referenda s najbližšími voľbami.
Rovnako by sa podľa tímlídra SaS pre zahraničnú politiku a volebný systém Martina Klusa mali zlúčiť volebné komisie, aby na referendum a voľby dohliadala iba jedna komisia. „Ušetrili by sme finančné prostriedky,“ komentoval tento postup Klus s tým, že v zahraničí ide o bežný postup.
Sulík by zároveň otvoril otázku o možnom znížení podpisov potrebných pre vyhlásenie celoštátneho referenda z dnešných 350-tisíc na menej. Pri samosprávnych referendách navrhuje SaS znížiť petičný prah pre vyhlásenie referenda v mestách nad desaťtisíc občanov na 10 %, v mestách od tisíc do desaťtisíc občanov na 20 % a v mestách do tisíc voličov by zostalo tak ako dnes potrebných 30 % voličov. Na krajskej úrovni by sa podľa liberálov malo referendum vyhlásiť, ak o neho v petícii požiada desať percent voličov.
SaS sa zároveň chce obrátiť na ústavný súd, aby vysvetlil, ako nakladať s výsledkami referenda, či sú, alebo nie sú záväzné.
Podľa Sulíka zároveň dozrel čas na odluku cirkvi od štátu. „Sme občianska spoločnosť, nie sme cirkevný štát,“ vysvetli Sulík s tým, že cirkev dnes príliš veľkou mierou zasahuje do občianskej spoločnosti. Sulík upozornil, že dnes sa na platy cirkevných hodnostárov skladajú aj ateisti.
NOVA chce referendum spojiť s parlamentnými voľbami tiež
O spojení celoštátneho referenda s parlamentnými voľbami hovorí tiež predseda strany NOVA Daniel Lipšic. Podobne navrhuje spojiť miestne referendá s komunálnymi voľbami a krajské s regionálnymi voľbami. Rovnako by na referendum aj voľby podľa neho mala dozerať tá istá komisia v rovnakej miestnosti.
„Ide o štandardný spôsob, ktorý využívajú aj iné krajiny,“ poznamenal na margo spojenia referend s parlamentnými voľbami Lipšic.
„Otázka stojí tak, či chceme občanom zľahčiť, aby sa vyjadrovali k veciam verejným a nerozhodovali za nich iba politické strany, alebo či im to budeme sťažovať,“ konštatoval Lipšic.
V minulosti Lipšic návrh už raz predložil do národnej rady, poslanci ho však neschválili. Teraz sa ním bude parlament zaoberať na marcovej schôdzi.