Ovplyvnia tisícky mužov, ktorí odmietli bojovať, aj ostatných?

Rozhodnutie vyše 12-tisíc slovenských mužov, ktorí v prípade vojny nechcú narukovať, rozdelilo verejnosť. Ako prvý túto informáciu priniesol denník Pravda.

15.02.2015 17:00
Slovenskí vojaci Foto: ,
Ministerstvo obrany ešte nemá oficiálne štatistiky o počte
debata (647)

Jedni ich považujú za pacifistov, iní za strachopudov. Našli sa aj takí, ktorí chcú počkať na budúci január a takisto požiadať úrady, aby nemuseli bojovať. Zákon im to umožňuje už takmer desať rokov. Štát sa k odlivu bojaschopných mužov vyjadrovať nechce, počká si na finálne čísla. V tejto situácii je čoraz aktuálnejšia dobrovoľná vojenčina, o ktorej ministerstvo obrany znovu začalo hovoriť.

„Hanba na sto rokov, Slovensko je krajina zbabelcov! Už sa nám smejú aj v zahraničí… Tento štát sa zbláznil? Prvé, čo by som urobil, by bolo, že zoberiem rodinu a utekám kadeľahšie… Vidím to tak, že bezpečnejšie bude v prípade vojny emigrovať či dezertovať do Ruska alebo do Izraela!“ aj takéto reakcie sa objavili v internetových diskusiách po tom, čo Pravda zistila, že 12-tisíc mužov odmieta v prípade vojny bojovať.

V januári sa obrátili na okresné úrady, aby odopreli výkon mimoriadnej služby. Odvolali sa na svoje svedomie či náboženské vyznanie, jedine tieto dôvody sú totiž podľa zákona prijateľné. Úrady ich žiadosti stále vybavujú, výsledné čísla preto ešte nie sú známe. Títo muži by nedržali zbraň, ale pomáhali by pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti alebo civilnej ochrane obyvateľstva. Najviac žiadateľov, vyše 2¤100, bolo v Prešovskom kraji. Za posledných desať rokov pritom úrady dostali len niekoľko desiatok podobných žiadostí.

Kto ich nahradí?

Ministerstvo obrany sa k veľkému výpadku mužov nevyjadruje. Opakuje, že oficiálne štatistiky ešte nemá. Opiera sa o ďalších takmer milión mužov, ktorí by mohli kedykoľvek narukovať. „V súčasnosti evidujeme približne 570-tisíc vojakov v zálohe, ku ktorým patria bývalí profesionálni vojaci či vojaci, ktorí vykonali základnú vojenskú službu. Takisto máme vyše 400-tisíc registrovaných občanov, ktorí by boli odvedení v čase vojny alebo vojnového stavu,“ uviedla hovorkyňa rezortu obrany Martina Balleková. „Registrovaní občania“ sú muži, ktorým vznikla branná povinnosť. Podľa zákona sú to všetci, ktorí v roku vyhlásenia mimoriadnej služby dovŕšili 19 rokov a majú na Slovensku trvalý pobyt. Ak by vypukla vojna, štát by ich mohol povolať do zbrane.

Bezpečnostný expert Juraj Zábojník si napriek tomu nemyslí, že by armáda bola pripravená ochrániť náš štát. „Táto otázka je čoraz aktuálnejšia v čase, keď sa zhoršujú vzťahy medzi Ruskom a Ukrajinou. Ak by sa rozpútala vojna, museli by sa zapojiť aj ďalšie štáty. Neviem si predstaviť, čo by sa dialo. Obzvlášť, ak by sme museli riešiť ešte aj to, že niekto nechce bojovať kvôli svedomiu alebo náboženskému vyznaniu,“ hovorí Zábojník. Podľa neho štát prejavil voči mužom ústretovosť, keď môžu odmietnuť bojovať. V čase vojny by to však mohol byť problém. „Ak by k niečomu prišlo, musel by sa okamžite prijať zákon, ktorý by povolal všetko, čo má ruky aj nohy,“ myslí si bezpečnostný expert.

„Dvanásťtisíc mužov, ktorí odmietli bojovať, je v podstate nič. V jednom ročníku sa narodí zhruba 50-tisíc ľudí, z toho je polovica žien. Iba za jeden rok sa teda narodí asi 25-tisíc mužov. Samozrejme, nevylučujem, že toto číslo sa môže zvýšiť. Netreba však zabúdať, že občanom neodpadá povinnosť pomôcť štátu, teda v prípade vojny poskytovať zdravotnú či sociálnu starostlivosť,“ reaguje Peter Vojtek, bývalý náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl SR. Podľa neho je odmietanie mimoriadnej služby akousi vzburou proti udalostiam na Ukrajine. Ak by prišlo na lámanie chleba u nás, muži by boli ochotnejší, myslí si Vojtek.

Dobrovoľná vojenčina sa vracia

Štát by sa pred krízovou situáciou mohol poistiť aj tým, že by zaviedol dobrovoľnú vojenskú službu. Minister obrany Martin Glváč ju spomína už niekoľko rokov, poslednýkrát v utorok. „Plán dobrovoľnej vojenčiny sa veľmi blíži. Hraničným termínom je jún, dovtedy by to malo byť v legislatívnom procese,“ povedal Glváč. Dátum si stanovil tak, aby dobrovoľnú vojenčinu stihla prijať ešte táto vláda a predložila ju do parlamentu, zdôvodnil.

Rezort obrany ešte nechcel hovoriť o detailoch ani o motivovaní ľudí. Pred niekoľkými mesiacmi sa totiž hovorilo, že absolventi krátkeho výcviku by mali nižšie dane a ďalšie bonusy. Spomínalo sa napríklad prednostné prijímanie do štátnej správy či odpustenie výcviku pre prijímanie do Policajného zboru. Rezort práce ani rezort financií sa k týmto úľavám zatiaľ nevyjadrili.

Mimoriadnu službu môžu Slováci odmietnuť už od roku 2006, keď bola zrušená základná vojenská služba. Tento rok ich k tomu masovo vyzývali niektoré internetové stránky či statusy na sociálnych sieťach. Odvolávali sa na vyjadrenie premiéra Roberta Fica, že až na 70 percent hrozí vojnový konflikt veľkých rozmerov.

„V zmysle zákona môže občan, na ktorého sa vzťahuje branná povinnosť, odoprieť v stave bezpečnosti výkon mimoriadnej služby, ak je v rozpore s jeho svedomím alebo náboženským vyznaním. Občan môže takéto vyhlásenie podať v roku, v ktorom mu vznikla branná povinnosť a v januári každého nasledujúceho roka až do zániku brannej povinnosti. Takéto vyhlásenie sa však nevzťahuje na obdobie krízovej situácie, ktorým je núdzový stav, výnimočný stav, vojnový stav, vojna,“ reagoval rezort obrany na začiatku januára, keď niektoré weby prvýkrát začali burcovať mužov.

© Autorské práva vyhradené

647 debata chyba
Viac na túto tému: #vojaci #vojna