Návod ako chrániť ľudské práva, vláda už má

Ľudskoprávni aktivisti upozorňujú, že v dokumente nie je nič nové, vychádza z medzinárodných záväzkov, ku ktorým sa Slovensko prihlásilo a má ich plniť. Stratégia hovorí napríklad o ochrane obetí v trestnom konaní a ochrane detí v súdnom konaní, posilnení prevencie a elimininácii násilia, najmä páchaného na ženách a deťoch, opatreniach na predchádzanie všetkých foriem netolerancie, ale aj o právach ľudí, ktorí žijú v partnerstve, nie v manželstve.

Jednotlivé ministerstvá by sa teraz mali sústrediť na to, ako zraniteľným skupinám v bežnom živote zabezpečia skutočnú rovnoprávnosť a dôstojný život. Svoje plány mali pôvodne predložiť vo väčšine prípadov do konca júna, kabinet to v stredu posunul o pol roka.

Väčšinu úloh teda ministri majú splniť tesne pred skončením mandátu tejto vlády. Podpredseda vlády a šéf rezortu diplomacie Miroslav Lajčák, ktorý stratégiu predkladal, odklad termínov zdôvodnil časovým sklzom, do ktorého sa dostali pre chystaný presun agendy ľudských práv spod jeho rezortu na rezort spravodlivosti. „Tým, že došlo k časovému sklzu, bolo nutné to reflektovať v termínoch. Navyše stratégia má byť ešte v parlamente,“ povedal Lajčák.

Aj keď sa termíny úloh pre jednotlivé rezorty posúvajú, zodpovednosti za napĺňanie ľudských práv sa vláda nemôže zbaviť, ani ju odsúvať na neskôr, myslí si Šarlota Pufflerová z občianskeho združenia Občan, demokracia a zodpovednosť. „Myslím si, že napĺňanie ľudských práv je permanentná úloha a primárna zodpovednosť akejkoľvek vlády. Aj keď nielen táto, ale aj predchádzajúce vlády to úspešne odďaľujú,“ hovorí Pufflerová.

Odsun termínov o pol roka považuje za snahu o zbavovanie sa zodpovednosti. Jednotlivým rezortom na plnení úloh, ktoré dostali, však podľa nej nič nebráni v tom, aby začali na nich pracovať, najmä ak až doteraz tvrdili, že na to netreba žiadne finančné zdroje. „Iba treba chcieť. Stratégia je len pomôcka ako napĺňať záväzky, ktoré vláda už má. Takže termíny by ich nemali odrádzať, ale mali by začať na tom robiť,“ dodáva Pufflerová. Pripomína tiež, že stratégia bola pripravená na schválenie už koncom roka a jej schvaľovanie sa vtedy iba odložilo.

Najdiskutovanejšia pri procese prijímania stratégie bola téma práv ľudí s neheterosexuálnou orientáciou. Podľa Pufflerovej nič nebráni tomu, aby bol aj na Slovensku zavedený inštitút registrovaných partnerstiev, a to pre všetkých, ktorí budú mať oň záujem – nielen pre páry rovnakého pohlavia. „Dôležité je, aby k tej právnej úprave došlo,“ zdôraznila Pufflerová.

Podľa Lajčáka však spoločnosť k tomu nedozrela. „Myslím si, že nikto zo zodpovedných politikov v tejto krajine nie je taký ignorant, aby pretláčal čokoľvek, k čomu táto spoločnosť nedozrela,“ povedal Lajčák. Zdôraznil, že výhrady k materiálu má jedna aj druhá strana, stratégia, ktorá bola schválená, je „niekde uprostred“. „Ten materiál sa snaží byť taký citlivý, ako len môže byť,“ dodal.

Aj stredajšie schvaľovanie dokumentu vo vláde vyvolalo vlnu odporu zo strany Aliancie za rodinu, iniciátora neúspešného referenda. V snahe zabrzdiť jej prijatie bola opäť zaplavená aj Lajčákova emailová schránka. „Tých výziev som dostal asi 1 500. Včera, celú noc, dnes ráno. Podľa osvedčeného modelu – väčšinou ten istý text, len s iným podpisom,“ povedal v stredu Lajčák, ktorý zároveň ubezpečoval, že stratégia nijako neohrozuje tradičnú rodinu.

Lajčák, ktorý kedysi pôsobil ako splnomocnenec EÚ v znesvárenej Bosne a Hercegovine, v stredu priznal, že v procese prípravy stratégie zistil „ako veľmi slovenská spoločnosť nie je pripravená na diskusiu o ľudských právach, ako veľmi tu chýba tolerancia a ochota zmieriť sa s tým, že sú aj ľudia, ktorí majú iný názor“. Aj preto sa do priorít stratégie dostala potreba výchovy a vzdelávania k ľudským právam. „Na povrchu je Slovensko krajina, ktorá je moderná, európska, sme súčasťou dôležitých európskych konvencií, ale veľmi málo sa to premieta to reálneho života,“ povedal.