Nahrávanie spôsobuje chaos na súdoch

Káble naťahané k nahrávacím zariadeniam, o ktoré sa účastníci pojednávania potkýnajú. Nedostatok diktafónov a pobehujúce asistentky snažiace sa zistiť, či majú na čo nahrať ďalšie konanie. Aj takto to od pondelka vyzerá na slovenských súdoch.

02.03.2015 20:00 , aktualizované: 03.03.2015 07:00
súd, nahrávacie zariadenie, pojednávanie, súdna... Foto: ,
Povinné nahrávanie súdnych pojednávaní skomplikoval najmä nedostatok techniky.
debata (16)

Povinné nahrávanie súdnych pojednávaní pritom malo skultivovať prednesy sudcov v sieni a rezort spravodlivosti si od neho sľuboval aj zrýchlenie súdnych konaní. Zamestnanci justície spolu so sudcami však poukazujú na nedostatky systému a varujú pred spomaľovaním pojednávaní.

„Na súdoch sa konali potrebné školenia. Keďže obsluha nahrávania je jednoduchá a intuitívna, nič nemôže brániť plynulému chodu pojednávaní. Zákon jednoznačne prikazuje od 1. marca nahrávať pojednávania, a to civilné aj trestné. Z pohľadu zákona je zmenou len to, že na začiatku pojednávania je potrebné zapnúť nahrávacie zariadenie, na konci ho vypnúť a následne nahrávku priradiť k spisu,“ vysvetlila Alexandra Donevová, hovorkyňa rezortu spravodlivosti.

Zamestnanci súdov a sudcovia však situáciu nevidia tak pozitívne. Predsedníčka Odborového zväzu justície Slovenska Marta Božková tvrdí, že systém nie je nastavený správne. „Asistentka musí pred pojednávaním pozapájať zariadenia, ktorých je nedostatok. Sú súdy, kde z desiatich pojednávacích miestností sú nahrávačmi vybavené len dve alebo tri miestnosti,“ opisuje Božková. Podľa nej súdna asistentka pred každým pojednávaním hľadá voľnú miestnosť, ktorá je vybavená nahrávačom, alebo zháňa diktafón. „Zapojenie zariadení v miestnostiach si niekedy vyžaduje aj polhodinovú prípravu,“ dodala Božková.

Rezort spravodlivosti však tvrdí, že nahrávacími zariadeniami boli vybavené všetky pojednávacie miestnosti súdov na Slovensku už počas leta minulého roku. Ide celkovo o 510 miestností, pričom nákup a inštalácia nahrávačov stáli 230-tisíc eur. „Technické riešenia závisia od veľkosti pojednávacích miestností. V menších postačí samotné nahrávacie zariadenie, vo väčších pojednávacích miestnostiach je nahrávacie zariadenie a sústava mikrofónov,“ spresnila Donevová. Podľa nej už majú mnohí sudcovia od leta s nahrávaním skúsenosti, a preto by im to nemalo priniesť žiadne zmeny.

Sudcovia sa však na situáciu pozerajú podobne ako zamestnanci súdov. Varujú pred spomalením súdnych konaní a hovoria o populistickom a neprimeranom rozhodnutí. „My poukazujeme otvorene na fakt, že ak sa majú dodržať všetky procesné ustanovenia, najmä Trestného poriadku vrátane čítania všetkých listinných dôkazov, ktoré sú už dávno účastníkom známe, tak bude sudca rozhodovať nie 30, ale 13 vecí mesačne,“ tvrdí Dana Bystrianska, predsedníčka Združenia sudcov Slovenska. Tá povinné nahrávanie konaní chápe ako kontrolu sudcov, ktorá nerieši efektívnosť a rýchlosť justície. „Sudca má aj iné dilemy, o ktorých musí rozhodovať, ako o tom, či mu nahráva alebo nenahráva diktafón,“ mieni Bystrianska.

Podľa predsedníčky združenia je potrebné zredukovať všeobecnú povinnosť nahrávania a nahrávať len v trestných veciach, a to hlavné pojednávania. „Ešte aj to bude spomaľovať súdne konania,“ doplnila Bystrianska.

S takýmto návrhom prišla na minulotýždňovom zasadnutí Ústavnoprávneho výboru poslankyňa Anna Vitteková (Smer). Cez pozmeňujúci návrh k zákonu o elektronických náramkoch pre väzňov, ktorý má platiť od júla, nepriamo presadzuje zúženie nahrávaní. Jej iniciatívu výbor schválil a parlament bude o nej rozhodovať na marcovej schôdzi. Podľa jej návrhu by sa mali nahrávať len pojednávania týkajúce sa trestných vecí, a to len hlavné pojednávania a verejne zasadnutia, pri ktorých ide o dokazovanie. Vitteková tvrdí, že zmenu navrhla na základe ohlasu sudcov. „Zjednodušíme im úlohu a zúžime povinnosť vyhotoviť zvukový záznam a nebudú mať toľko nahrávania,“ tvrdí Vitteková. Dodala, že nahrávanie by nebolo problémom, keby boli súdy personálne posilnené. „Ja plne uznávam, že asistentky toho budú mať dosť. Nie všetky miestnosti sú vybavené nahrávacími zariadeniami a ony budú musieť prenášať techniku,“ spresnila.

Povinné nahrávanie súdnych konaní od prvého marca schválil parlament vlani v rámci novely Občianskeho súdneho poriadku, ktorú predložil rezort spravodlivosti Tomáša Boreca. Realizuje sa cez projekt elektronizácie súdnictva, ktorý je financovaný z prostriedkov Švajčiarskeho finančného mechanizmu. Zvukový záznam sa bude robiť popri zápisnici a uchovávať na nosiči dát, ktorý bude súčasťou súdneho spisu. Prístup k nemu budú mať účastníci konaní a ich právni zástupcovia. Za úhradu si budú môcť vyhotoviť aj kópie.

Ľubomír Janoška, odborník na ochranu osobných údajov, upozorňuje, že údaje koncentrované v elektronickej podobe sú jednoduchšie zneužiteľné ako údaje v klasickej písomnej podobe. Donevová v zneužití nahrávok problém nevidí. „Tak ako sa môže stať, že niekto z účastníkov zverejní listinu zo spisu, tak môže zverejniť aj nahrávku. Súdne pojednávania sú v zásade verejné,“ reagovala.

Podľa Bystrianskej by sa mali prostriedky vynaložené na projekt elektronizácie použiť skôr na materiálne a personálne zabezpečenie súdov. „My navrhujeme dobre zvážiť počet sudcov na veľkých okresných súdoch. Finančné prostriedky sa mali použiť na to, čo skutočne súdnictvo potrebuje. Na jednej chodbe máme tridsiati sudcovia aj zamestnanci jednu tlačiareň. Materiálnym zabezpečením na súdoch sa nikto nezaoberá,“ uviedla predsedníčka združenia sudcov.

Nahrávanie pojednávaní však víta advokát Július Ernek. „Určite ide o pozitívnu vec, a to z dôvodu, že výpovede, ktoré na pojednávaniach odznejú, sa zachovajú v podobe nahrávok presne a budú úplné. Niekedy sa totiž stalo, že pri prepise vyjadrení sa stali chyby, aj keď netvrdím, že to bolo úmyselné, ale stalo sa to,“ hovorí Ernek. Podľa jeho informácií však súdy majú problém s nedostatkom nahrávacích zariadení.

© Autorské práva vyhradené

16 debata chyba
Viac na túto tému: #ministerstvo spravodlivosti #súdy #sudcovia #nahrávanie #súdne pojednávania