Návrh novely zákona o rodine, ktorý ticho prešiel v období pred referendom pripomienkovým konaním, obsahuje novú zásadu. Tá hovorí, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejším stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa. Táto veta v zákone môže podľa expertov viesť k zneužitiu zo strany tých, čo budú chcieť rozvod umelo naťahovať.
Oveľa viac do slobody rozvedeného rodiča zasahuje aj ďalšia podmienka v novele. Podľa nej sa s dieťaťom bude môcť odsťahovať do iného ako susedného okresu iba so súhlasom expartnera. Podľa niektorých právnikov to môže byť v rozpore s ústavou. Zmeny v zákone pripravil rezort spravodlivosti. Do diskusií zapojil okrem právnikov aj Alianciu za rodinu, ktorá iniciovala februárové referendum. Kto je konkrétne autorom sporných ustanovení, nie je jasné. Ak zákon prejde vládou a potom parlamentom, platiť by mal od júla.
Zásada o najvhodnejšom prostredí pre dieťa môže podľa ústavného právnika Eduarda Báránya ovplyvniť rozhodovanie súdov pri rozvodoch a tlačiť ich k zachovaniu manželstva. „Je to prinajmenšom výkladové pravidlo pre iné ustanovenia – ďalšie paragrafové znenie a môže vplývať aj na rozhodovaciu prax súdov. Bude to tlačiť súdy k zachovaniu manželstva,“ myslí si Bárány.
Prečo sa do návrhu novely táto veta dostala, to rezort spravodlivosti nevysvetlil. V odpovedi pre Pravdu sa odvolal na programové vyhlásenie vlády. „V programovom vyhlásení vlády sa okrem iného akcentuje podpora maloletých v tom zmysle, aby sa v čo najširšom meradle uplatňovala zásada, podľa ktorej má každé dieťa od narodenia vyrastať v prirodzenom rodinnom prostredí,“ zdôvodnila navrhovanú vetu v chystanej novele hovorkyňa rezortu spravodlivosti Alexandra Donevová.
Podľa Kálmána Petőcza z Helsinského výboru pre ľudské práva je to veta, ktorá je „morálnym súdom“. „A myslím si, že morálne súdy by nemali patriť do právnych noriem, pretože život je rozmanitý a nedá sa zaškatuľkovať do právnych ideálov, ktoré vychádzajú z náboženských kánonov. Nikto nenamieta, že rodina by mala byť úplná, kompletná, ale prejudikovať v zákone, akú presnú formu má mať, je diskriminačné voči všetkým iným formám rodiny, ktoré v praxi aj tak existujú a nedajú sa zakázať,“ hovorí Petőcz. Predpokladá, že v praxi to môže znamenať zmätky pri právnom výklade a istú diskrimináciu. „Veď načo by to inak bolo v zákone?“ pýta sa. Právnička Janka Debrecéniová poukazuje, že toto ustanovenie popiera realitu mnohých rodín. Upozorňuje napríklad na situáciu, keď deti vyrastajú s matkou a jej rodičmi, čo môže byť pre deti oveľa lepšie, ako keby vyrastali napríklad v rodine s násilníckym otcom. „To, čo sa dostalo do základných zásad, vnímam ako symbolickú a veľmi nešťastnú deklaráciu, ktorá vo svojej podstate stigmatizuje všetky deti a rodiny, ktoré z rôznych dôvodov nie sú úplné v zmysle, v akom ich chápe jedna časť spoločnosti,“ hovorí Debrecéniová zo združenia Občan, demokracia a zodpovednosť.
Pre ľudí, ktorí by v rozhodovaní mohli mať iné ambície ako najlepšiu ochranu práv detí a práv žien, to podľa Debrecéniovej môže byť pomôcka, ktorá by mohla byť účelovo zneužitá. „Bude závisieť od toho, aby sudcovia a sudkyne a ďalší ľudia s rozhodovacími právomocami rozumeli, o čo ide napríklad pri násilí páchanom na ženách, a vedeli tento fenomén odhaliť,“ zdôrazňuje Debrecéniová. Pripomína, že ak je vzťah medzi ľuďmi rozvrátený alebo ak ho chce jeden z partnerov skončiť, nútené spolužitie ho nemôže zrazu spraviť stabilným. „Súdy by to mali mať na pamäti,“ dodáva.
Návrh novely prináša aj ďalšiu neistotu a obmedzenia napríklad pre slobodné alebo rozvedené matky s deťmi. Ak sa budú chcieť presťahovať do inej časti Slovenska, budú potrebovať súhlas bývalého partnera. Podľa sudkyne okresného súdu, ktorá sa venuje agende maloletých detí, v novelizovanom zákone o rodine je viacero nedostatkov. Úpravu, keď rodič musí pri sťahovaní sa do iného okresu požiadať o súhlas druhého rodiča, považuje za protiústavný krok. „Ide tam o obmedzovanie voľného pohybu a niekto by to mal napadnúť na Ústavnom súde,“ povedala sudkyňa, ktorá si nepriala zverejniť svoje meno. Dodala, že novelu pripomienkovali viacerí sudcovia ešte predtým, ako šla do pripomienkového konania.
Bárány nevylúčil, že potrebný súhlas druhého rodiča pri sťahovaní, môže byť v rozpore s ústavou. „Nevylučujem, že to môže mať aj ústavnoprávnu rovinu, ale netrúfam si teraz predpovedať, že ak sa takéto podanie dostane na Ústavný súd, ako rozhodne,“ povedal Bárány. Ak rodič nedá súhlas na odsťahovanie, môže to podľa neho vyvolávať problémy a v takých situáciách bude podľa neho treba aj viacero súdnych konaní.
„Paušálne videnie tohto ustanovenia môže ohrozovať najmä matky samoživiteľky, ktoré majú problém ekonomicky samy utiahnuť starostlivosť o deti. Nie je totiž okres ako okres. Iné je presťahovať sa z okresu Senec do Bratislavy, ako presťahovať sa za prácou z okresu Michalovce do okresu Humenné,“ hovorí Debrecéniová. Niektoré ženy tiež môžu sťahovaním sa do iného okresu utekať pred násilím zo strany súčasného alebo bývalého partnera. „Aj tu bude dôležité, aby súdy citlivo vnímali sociálnu realitu – realitu žien samoživiteliek a realitu žien a detí, ktoré zažívajú násilie, nevynímajúc, a aby rozhodovali v čase, ktorý ich situáciu nebude ešte zhoršovať,“ dodáva Debrecéniová.
Sudca Peter Rajňák, predseda Asociácie rodinných sudcov, novelu zákona považuje za dobrú. „Bol som pri jej príprave a ak sa aj objavili kritiky, žiadna právna úprava nikdy nemala stopercentný súhlas,“ povedal Rajňák. Nemyslí si, že by bola v rozpore s ústavou, pretože skupina, ktorá sa zaoberá prípravou tohto zákona, to určite konzultovala aj s ústavnými právnikmi.
Debréceniová pripomína, že do novely sa dostali aj také ustanovenia, ktoré chránia záujem dieťaťa. Posudzovať pri ňom by sa mala najmä úroveň starostlivosti o dieťa, jeho bezpečie, ochrana jeho dôstojnosti a tiež to, či dieťa nie je ohrozené tým, že je páchané napríklad násilie na jeho matke. Dôležité preto podľa nej je, aby súdy všetko svoje rozhodovanie podriaďovali najlepšiemu záujmu dieťaťa, aby citlivo vnímali práva detí a žien a aby ich rozhodovanie bolo rýchle.
Chystané zmeny v zákone o rodine
- Do zákona má pribudnúť veta: „Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejším stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa.“
- Zákon zakotvuje zásadu záujmu dieťaťa ako prvoradého hľadiska pri rozhodovaní o všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.
- Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom, rozvedený rodič s dieťaťom sa môže presťahovať do iného ako susedného okresu len so súhlasom druhého rodiča.
- Po rozchode nezosobášeného páru si budú môcť starí rodičia a blízke osoby vysúdiť právo stretávať sa s dieťaťom.
- Manžel, ktorý sa dozvedel, že nie je otcom dieťaťa, bude môcť o zapretie otcovstva požiadať tri roky odvtedy, ako to bude hodnoverne vedieť.