Nemocnice krátia liečbu pacientov

Čím viac pacientov, tým ich liečia kratšie. Toto je najnovšia prax v nemocniciach. Na problém prepúšťania v niektorých prípadoch aj nevyliečených ľudí poukázali lekári v žilinskej nemocnici.

05.03.2015 12:00
fakultná nemocnica, Žilina Foto: ,
Fakultná nemocnica v Žiline
debata (3)

Interné oddelenie vo Fakultnej nemocnici v Žiline v posledných rokoch praská vo švíkoch. Podľa lekárov počty pacientov vysoko prevyšujú možnosti postelí. Aby mohli zobrať ďalšieho chorého na lôžko, musia pacientov prepustiť domov alebo presunúť na iné oddelenie. Pre neudržateľnosť situácie na tomto oddelení dalo z 19 lekárov výpoveď 14 aj s primárom. Hrozí, že od mája interné oddelenie nebude fungovať.

Kým počet pacientov sa v žilinskej nemocnici sa z roka na rok zvyšuje, priemerný čas ich liečby na lôžku sa znižuje. V roku 2011 prijala 4 187 pacientov s priemerným časom na lôžku 7,3 dňa, v roku 2014 to už bolo 5 261 chorých s priemerným časom 6,7 dňa.

Podobne je to však v iných nemocniciach. Národné centrum zdravotníckych informácii uvádza, že v roku 2013 ležal v nemocnici chorý v priemere 7,9 dňa. Pacienti z vlastných skúseností hovoria, že nemocnica ich nedrží dlhšie ako desať dní a potom ich púšťajú domov. Prečo je to tak, to nik nevie vysvetliť.

Dôchodkyňa pani Mária pre Pravdu povedala, že vlani si prešla ťažkým obdobím v žilinskej nemocnici. Roky trpí vážnou osteoporózou. Zdravotný stav sa jej však zhoršil natoľko, že so silnými bolesťami chrbtice ju prijali na neurologickom oddelení tamojšej nemocnice.

„Hoci som bola imobilná, na oddelení nevedeli, čo so mnou ďalej. Poležala som si tam šesť či sedem dní a potom ma presunuli do doliečováku, nech sa tam so mnou trápia,“ spomína Mária. Na oddelení dlhodobo chorých ležala dôchodkyňa asi tri týždne, kým ju prepustili domov. Lekári sa podľa nej sťažovali, že im na oddelenie dlhodobo chorých posielajú pacientov bez toho, aby ich liečili na špecializovanom oddelení.

Denník Pravda sa snažil zistiť, prečo liečba na jednom oddelení nemôže trvať viac ako desať dní a či im túto hranicu stanovila zdravotná poisťovňa. Oslovené nemocnice aj poisťovne však popreli, že by hospitalizáciu sprevádzali podobné limity.

„Ak pacient leží na oddelení 60 dní, dostaneme rovnakú úhradu, ako keď leží 13 dní,“ povedala hovorkyňa Nemocnice sv. Lukáša v Galante Mária Pallyaová. Preloženie na iné oddelenie je podľa nej možné iba z toho dôvodu, ak si to stav pacienta a diagnóza vyžadujú. Napríklad po operácii bedrového kĺbu ide pacient na oddelenie rehabilitácie.

„Preloženia sú revíznymi lekármi zdravotných poisťovní prísne sledované a ak nie sú indikácie na ne, ten nebude ani uhradený,“ dodala Pallyaová s tým, že sa veľmi často stáva, že aj v priebehu 2 – 3 mesiacov je hradená iba jedná hospitalizácia bez ohľadu na to, koľko ráz bol chorý v nemocnici. „Všetky náklady na pacienta znáša vtedy nemocnica a prehlbuje sa tým aj naša strata,“ dodala.

„Na internom oddelení sme za rok 2014 tvoril priemer hospitalizácie 9 dní,“ povedala výkonná riaditeľka Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Skalici Renáta Kormanová. Podľa nej starší a polymorbídni pacienti (s viacerými chorobami) potrebujú na liečbu aj viac ako desať dní.

Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti je rovnako dôležité nielen dodržiavanie profesionality a kvality, ale dôležitý je aj manažment pacienta. „Týka sa to všetkých oddelení vrátane oddelenia vnútorného lekárstva vo FNsP Žilina,“ povedala hovorkyňa rezortu Martina Šoltésová. Práve tu podľa nej absentuje pravidelná spolupráca, napríklad s oddelením dlhodobo chorých, kam môžu byť pacienti z interného oddelenia po ukončenej diagnostike a nastavenej liečbe preložení.

Trendom podľa nej nielen u nás, ale aj v ostatných krajinách Európy nie je zvyšovanie lôžkovej kapacity, ale využívanie diagnostických a liečebných možností, čím sa skracuje priemerný čas hospitalizácie. „V krajinách OECD sa za adekvátny čas hospitalizácie na internom oddelení považuje 4 – 5 dní,“ dodala hovorkyňa rezortu Martina Šoltésová.

Zdravotné poisťovne tvrdia, že uhrádzajú nemocniciam vykázanú skončenú hospitalizáciu „Dĺžku hospitalizácie indikuje ošetrujúci lekár v závislosti od zdravotného stavu,“ povedala hovorkyňa Všeobecnej zdravotnej poisťovne Petra Balážová. Podobne reagovali aj Union zdravotná poisťovňa a zdravotná poisťovňa Dôvera.

Igor Chamilla z pacientskej organizácie Kardioklub SK tvrdí, že ak pacient nemá známeho lekára, tak ho jednoducho po určitom čase prepustia domov. V lepšom prípade presunú s inou diagnózou na ďalšie oddelenie.

„Nikoho nezaujíma, v akom stave je pacient, peniaze jednoducho vládnu svetom, a pre pacienta je najväčším nepriateľom práve zdravotná poisťovňa,“ uviedol Chamilla. Pacient sa podľa neho musí poistiť zo zákona, ale poisťovňa ho už nemusí riešiť. „A to je najväčší problém a ak prijali zákon, že pacient má povinnosť platiť, tak by mali prijať zákon, že poisťovňa má povinnosť platiť,“ dodal. Preto podľa neho vládne korupcia v zdravotníctve, pacienti si peniazmi zaplatia iba to, aby sa im dostalo ošetrenia.

Skúsenosti z oddelenia: Jedna toaleta pre 40 mužov

Lekári zháňajúci voľné postele po iných oddeleniach, jedna toaleta pre 40 mužov, poradovník na sprchu, v ktorej je len o niečo teplejšie ako vonku, zaklincované okná či prievan v izbách. Nedôstojné podmienky – tak hodnotia pacienti interné oddelenie v žilinskej nemocnici, kde dalo výpovede aktuálne 14 lekárov.

„Bola tam len jedna toaleta pre 40 až 45 mužov a bol problém sa na ňu vôbec dostať. A keď sa tam už človek dostal, mal obavy, aby sa niečím nenakazil. Muži museli chodiť na ženské WC, ktoré bolo v trošku lepšom stave,“ opisuje mladý Žilinčan, ktorý tam bol pred časom hospitalizovaný.

„Vybavenie oddelenia je v žalostnom stave, keď na celé oddelenie sú dva kyslíkové prístroje, a to museli jeden doviezť po týždni z iného oddelenia na žiadosť pacienta,“ dodal. Hovorí, že viacerých pacientov pobúrilo tiež to, že priamo v izbách ležali aj s pacientmi trpiacimi infekčnými chorobami.

Pavilón, kde je aj interné oddelenie, sa má... Foto: Renáta Jaloviarová, Pravda
nemocnica, žilina interné oddelenie Pavilón, kde je aj interné oddelenie, sa má začať rekonštruovať z vládnej dotácie v júni.

„Infekčná pacientka ležala vedľa v izbe a s ňou ste sa mohli stretnúť na chodbe alebo ísť po nej na toaletu. To aby ste sa obávali, akú nákazu si z nemocnice donesiete,“ potvrdila aj ďalšia pacientka, ktorá bola na internom v januári.

Situácia sa mala zhoršiť po roku 2011, keď v Žiline zrušili kožné, infekčné a pľúcne oddelenie a pacientov presunuli na interné. Oddelenie zrejme nebolo na takúto zmenu pripravené. „Neprešlo žiadnymi významnými úpravami, hoci na neúnosnú situáciu štyri roky upozorňovali lekári i sestry. V priebehu posledných dvoch mesiacov napísali riaditeľovi celkovo 8 listov,“ konštatoval predseda Lekárskeho odborového združenia Peter Visolajský.

Lekárski odborári majú k dispozícii listy, ktoré písal vedeniu nemocnice primár oddelenia Vladimír Spišák od roku 2013 až do februára 2015. Upozorňoval na havarijný stav a zhoršujúcu sa situáciu v poskytovaní diagnostickej, terapeutickej a ošetrovateľskej starostlivosti pacientov interného oddelenia či na nefunkčnosť prístrojov. Žiadal výmenu okien, dverí, toaletných priestorov a tiež dobudovanie postelí interného, doliečovacieho alebo geriatrického oddelenia.

„Zrušenie oddelenia pľúcnych chorôb, infekčné a kožné vo FNsP Žilina  realizovalo predchádzajúce vedenie  nemocnice v čase, keď bol ministrom zdravotníctva I. Uhliarik,“ pripomenulo ministerstvo zdravotníctva. Jeho hovorkyňa Martina Šoltésová povedala, že ak nemocnica nemala podmienky na umiestnenie a liečbu všetkých pacientov, mala ich poslať do najbližšej nemocnice v Martine.

Primár a lekári interného oddelenia sa zatiaľ k situácii na oddelení konkrétne nevyjadrujú, pretože im v tom vraj podľa Visolajského bráni smernica o externej komunikácii. Odborári vyzvali riaditeľa nemocnice, aby ju zrušil.

(jal)

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #liečba #nemocnice #pacienti