Podľa Bugára jedným z hlavných cieľov strany Most-Híd vyjadrený aj v jej Občianskej vízii je bezproblémové spolužitie stabilných, rozvíjajúcich sa národnostných menšín s väčšinovým národom. „Som presvedčený, že strana Most-Híd svojím doterajším pôsobením prispela k pozitívnemu trendu vývoja týchto vzťahov. Presadzujeme princíp jednoty v rozmanitosti. Rozmanitosť je základná črta našej krajiny vyjadrená v pokojnom a hodnotnom spolunažívaní obyvateľov na multietnických územiach. Slovensko bude silné len vtedy, keď sa všetci občania v ňom budú cítiť doma,“ vyhlásil Bugár.
Prijatie Zmluvy o dobrom susedstve pred dvadsiatimi rokmi pomohlo podľa Bugára upokojiť napätia medzi oboma štátmi. Pripomenul, že zmluva určila základne body spolužitia menšinového a väčšinového obyvateľstva, ako aj prispela k potlačeniu nacionalistických prejavov.
Prijatie Zmluvy o dobrom susedstve pomohlo upokojiť napätia medzi oboma štátmi
Podľa strany Sloboda a Solidarita bolo podpísanie Zmluvy o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci svetlou výnimkou v oblasti zahraničnej politiky počas tretej vlády Vladimíra Mečiara. "V čase prehlbujúcej sa izolácie Slovenska bolo jej prijatie významným krokom smerom k upokojeniu osobných i politických animozít na oboch stranách Dunaja,“ píše v stanovisku strany tímlíder liberálov pre zahraničnú politiku Martin Klus.
Stanovisko poskytla hovorkyňa strany Katarína Svrčeková. Podľa Klusa krajiny počas predchádzajúcich 20 rokov zažili „podobne ako v manželstve aj dobré, aj zlé chvíle“. Kauzy ako futbal v Dunajskej Strede, občianska návšteva maďarského prezidenta, „samozbitie“ maďarskej študentky v Nitre či prijímanie tabuľkových zákonov patria medzi tie zlé chvíle.
Naopak, za pozitívne môžeme označiť kultúrne, spoločenské, akademické, športové a iné formy spolupráce. „Spoločný vstup do Európskej únie, zdieľanie takzvaných štyroch slobôd a schengenskej slobody, prinieslo nové, nebývalé možnosti. A práve tieto sú bez ohľadu na trvalo rozdielne vnímanie viacerých spoločných historických udalostí či osobností základom budúceho prirodzeného priateľstva a partnerstva medzi našimi krajinami a ich občanmi,“ tvrdí Klus.
Zmluva vytvorila základy spolupráce vo všetkých oblastiach bilaterálnych vzťahov
Zmluvu podpísanú v Paríži 19. marca 1995 považuje Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR za dôležitý medzinárodnoprávny dokument, na základe ktorého už dve desaťročia Slovensko a Maďarsko budujú bilaterálne vzťahy medzi krajinami v mnohých oblastiach spoločného záujmu. Podľa rezortu diplomacie zmluva vytvorila základy spolupráce vo všetkých oblastiach bilaterálnych vzťahov, vrátane zakotvenia záväzkov týkajúcich sa ochrany práv osôb patriacich k národnostným menšinám žijúcich v našich krajinách, ako aj vytvorenia rámca bilaterálnej hospodárskej spolupráce.
„Základná zmluva sa stala oporou upevňovania vzájomnej dôvery medzi Slovenskou republikou a Maďarskom aj vďaka vytvoreniu systému zmiešaných komisií. Tento formát spolupráce považujeme za užitočný, ktorý umožňuje riešenie praktických otázok bilaterálnych vzťahov. Systém zmiešaných komisií je dostatočne flexibilný nástroj aj na riešenie nových otázok,“ uvádza sa v stanovisku ministerstva zahraničia, o ktorom informoval Tlačový odbor rezortu diplomacie. Základnú zmluvu aj s odstupom času ministerstvo považuje za nástroj, ktorý prispieva k prehĺbeniu vzťahov medzi našimi krajinami.
To, že sa medzičasom obe krajiny stali členmi EÚ aj NATO, zásadne ovplyvnilo aj spoluprácu krajín." Uzatvorenie zmluvy potvrdilo opodstatnenosť tejto spolupráce, čo je umocnené faktom, že aj 20 rokov od jej podpisu zodpovedá požiadavkám súčasnej doby. Zmluva je dôležitou súčasťou rámca dobrých vzťahov so susednými krajinami, ako aj bezpečnosti regiónu, čo je pre Slovenskú republiku prioritou," uvádza rezort diplomacie.
Zmluva o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskom a Maďarskom bola podpísaná presne pred dvadsiatimi rokmi, teda 19. marca 1995. Platnosť nadobudla 15. mája 1996.