Slovák na čele OSN? Lajčák vyčkáva s kandidatúrou

Cestu k nej má otvorenú po vyhlásení premiéra Roberta Fica v Slovenskom rozhlase, že bude mať plnú podporu, ak o kreslo prejaví záujem. Znamená to, že štát by presadzoval Lajčáka v zahraničí.

Predseda vlády sa prvý raz verejne priklonil k jednému z dvoch možných slovenských uchádzačov (najdôležitejší post v New Yorku láka aj exministra zahraničných vecí Jána Kubiša). Mimochodom, Fico si vybral za slovenského favorita Lajčáka deň po jeho 52. narodeninách.

Po výroku premiéra je na ťahu minister. Na súhlas s kandidatúrou si ešte oficiálne ponecháva priestor. Hovorca ministerstva Peter Stano poznamenal, že je dobré vysvedčenie pre Slovensko, keď sa v súvislosti s voľbou nového generálneho tajomníka OSN spomína aj Slovensko, aj meno šéfa rezortu. „Je to výraz uznania kvalít slovenskej diplomacie i odbornosti a schopnosti ministra samotného. Podľa Lajčáka by bolo nelogické a¤priori povedať nie. Na prijatie definitívneho rozhodnutia ostáva ešte dosť času,“ uviedol pre Pravdu.

Zahraničnopolitický analytik Pavol Demeš vidí možnosť Lajčáka uspieť nádejne. „Čo si diplomatické vrabce približne dva roky štebotali, Fico oznámením o podpore kandidatúry Lajčáka vládou SR na post generálneho tajomníka OSN potvrdil. Aj keď do toho ešte môže vstúpiť viacero vecí, šéf slovenskej diplomacie ma vďaka výsledkom svojej zahraničnopoli­tickej práce a svojmu menu reálne šance uchádzať sa o tento úrad na Manhattane,“ povedal pre Pravdu Demeš, ktorý pôsobil ako minister medzinárodných vzťahov.

Najväčšia ambícia

O nástupcovi Pan Ki-muna v kresle šéfa OSN sa rozhodne v druhej polovici budúceho roku. Po výzve v lete 2016 na predloženie kandidatúr zaujme stanovisko na jeseň 15-členná Bezpečnostná rada OSN, po ktorej bude hlasovať Valné zhromaždenie Spojených národov (skladá sa zo všetkých členských krajín). Druhý krok býva už len formalita, pretože kľúčová je zhoda v orgáne, v ktorom zasadá päť stálych členov (USA, Rusko, Čína, Francúzsko, Británia). Kandidát potrebuje súhlas všetkých piatich mocností.

Lajčák vyčkáva s potvrdením kandidatúry, ale podľa dobre informovaných zdrojov Pravdy už niekoľko mesiacov sonduje možnosti podpory v krajinách, ktoré výrazne ovplyvnia výber šéfa OSN. „Do konca hry je ešte ďaleko, lebo sa iba začala. Ani samotný Lajčák nedokáže teraz predpovedať, či sa do New Yorku dostane. Určite je to však jeho najväčšia životná ambícia v kariére,“ podotkol vysokopostavený nemenovaný zdroj.

Predpokladaná kandidatúra Lajčáka vyplýva z toho, že hlavné kreslo OSN má obsadiť východoeurópska regionálna skupina 23 štátov, medzi ktoré patrí aj Slovensko. „Rôzne okolnosti vedú k tomu, že pred Lajčákom stojí menej prekážok, ale zároveň platí, že sa mu objavujú úskalia. Mimochodom, vo všeobecnosti ešte ani zhoda na spoločnom kandidátovi východoeurópskej skupiny nemusí znamenať jeho konečnú priechodnosť,“ poznamenal ďalší dôveryhodný zdroj, ktorý si neželal byť menovaný.

O niektorých možných protikandidátoch Lajčáka je fakticky bezpredmetné hovoriť ako o relevantných súperoch. Bývalého šéfa srbskej diplomacie Vuka Jeremiča by si vedelo predstaviť Rusko, ale je jasné, že USA by neprikývli pre jednoznačný nesúhlas Belehradu s uznaním Kosova. (Posun k zmene slovenského postoja bol donedávna možný, ale tento vývoj zamrzol po anexii Krymu.) Prípadní uchádzači z pobaltských krajín a Poľska by z princípu narazili na veto Ruska, ktoré má s nimi napäté vzťahy od vypuknutia ozbrojeného konfliktu na východe Ukrajiny.

Žena prvý raz?

Okolnosti súvisiace s ukrajinskou krízou však nehrajú do kariet ani Lajčákovi. Fico síce spochybňuje politiku protiruských sankcií, ktoré Kremeľ považuje za nezmyselný trest, ale Slovensko s týmito opatreniami v Bruseli zakaždým súhlasilo (verejným tajomstvom je, že nechcelo narušiť jednotu EÚ). Otázne je, ako by Moskva pristúpila k Lajčákovi, ktorý sa vyjadruje v zmysle, že sankcie nie sú cieľ, ale nástroj, ktorý má zmeniť ruské správanie na Donbase. Znamená to, či by sa Rusko dokázalo povzniesť nad obhajobu toho, čo ono vníma ako kontraproduktívne.

Ďalším aspektom môže byť snaha o zvýraznenie postavenia žien v rámci OSN. V posledných rokoch pribúdajú hlasy, ktoré vyzývajú, aby hlavné kreslo Spojených národov neobsadzovali len muži. Sedem desaťročí existencie najvýznamnejšej celosvetovej organizácie zatiaľ nepozná ženu v tejto funkcii. „Už aj USA sa čoraz viac zaoberajú touto myšlienkou. Dokonca sa v americkej administratíve aktuálne objavujú názory, že rodová rovnosť by mala byť jedným z hlavných kritérií výberu novej hlavy OSN,“ upozornil nemenovaný zdroj.

V prípade žien pripadá do úvahy Irina Boková, 62-ročná Bulharka, ktorá riadi UNESCO. Jej meno sa už dlhší čas skloňuje v spojitosti s postom po Pan Ki-munovi. „Ideálne riešenie by bolo, keby sa Bezpečnostná rada OSN zjednotila za ženou z východnej Európy. Zrejme jediným štátom, ktorý takú dokáže ponúknuť, je Bulharsko. Člen EÚ a NATO, ktorý si napriek tomu udržal dobré vzťahy s Ruskom,“ napísal v časopise New Statesman David Clark, ktorý robil poradcu niekdajšiemu britskému ministrovi zahraničných vecí Robertovi Cookovi.

Vylúčiť sa však nedá ani patová situácia vo východoeurópskej skupine. Poznamenal to na portáli Project-Syndicate bývalý podtajomník generálneho tajomníka OSN Shashi Tharoor z Indie, ktorý sa v roku 2006 neúspešne uchádzal o funkciu šéfa: „Keby Kremeľ vetoval všetkých východoeurópskych kandidátov, vznikla by šanca pre novozélandskú expremiérku Helen Clarkovú, zvlášť pri požiadavke, aby si OSN vybrala ženu.“ Túto alternatívu pripustili aj zdroje Pravdy.

Nateraz je situácia zamotaná. „Je to neprehľadné. Hlavné politické zákulisné hry ešte len nastanú. Hovoriť dnes o jasnom favoritovi je ako predpovedať, či bude o rok pršať, alebo svietiť slnko. Z toho vyplýva, že ani exminister Kubiš ešte nie je vyradený,“ upozornil jeden z informačných zdrojov.