Podľa najnovších informácií RTVS sa reštrukturalizáciou stavebnej firmy Váhostav bude zaoberať aj Generálna prokuratúra. Potvrdila to jej hovorkyňa Andrea Predajňová.
Líder hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) Igor Matovič na brífingu povedal, že podľa informácií, ktoré majú k dispozícii, Váhostav pristupoval selektívne k záväzkom, ktoré uhradí, resp. neuhradí. Takto podľa neho boli poškodení malí živnostníci. Podľa Matoviča viaceré indície nasvedčujú, že bol spáchaný podvod obrovského rozsahu so škodou blížiacou sa sume 100 miliónov eur. To je totiž suma, ktoré nebude vyplatená veriteľom.
„Najlepšie riešenie by bolo, aby v takýchto situáciách sme skoncovali s praktikami podvodných reštrukturalizácií. Veľkí, teda banky, dostanú za svoje pohľadávky vyplatených sto percent z firmy Váhostav, malí živnostníci dostanú 15 percent,“ uviedol Matovič.
Váhostav by podľa neho preto mal patriť podvedeným ľuďom a nie Jurajovi Širokému. „Nie je vôbec správne, aby ten, kto priviedol svoju firmu do krachu a spôsobil dlhy voči svojim dodávateľom v obrovskom rozsahu a zároveň má ďalšie štátne zákazky za 900 miliónov eur pri stavbe diaľnic, bol majiteľom tejto firmy,“ dodal poslanec. Veritelia by podľa neho mali mať právo rozhodnúť sa, či chcú byť akcionármi svojho dlžníka.
Líder hnutia NOVA Daniel Lipšic je prekvapený, že orgány činné v trestnom konaní v prípade Váhostavu už dávno nekonajú. Je presvedčený, že v tejto súvislosti bolo spáchaných niekoľko trestných činov štatutárnym orgánom Váhostavu.
Lipšic vidí viacero trestných činov
Lipšic pritom spomenul podozrenie z trestných činov zavineného úpadku a poškodzovania veriteľa. „Viaceré pohľadávky schránkových firiem môžu byť fiktívne. Cieľom týchto neexistujúcich záväzkov je aj to, aby mali hlasovacie práva na schôdzi veriteľov a mohli prehlasovať drobných veriteľov,“ predpokladá Lipšic.
Za ďalší možný trestný čin označil líder NOVA marenie konkurzného alebo vyrovnacieho konania. Ak je firma v predlžení, mala by navrhnúť vyhlásenie konkurzu do tridsať dní. Reštrukturalizácia Váhostavu začala vlani v lete. „Je úplne zrejmé, že Váhostav bol v predlžení už dávno predtým. To znamená, že jeho splatné záväzky boli vyššie ako jeho aktíva. Ak v takejto situácii dlžník nepodal návrh na vyhlásenie konkurzu, dopustil sa trestného činu,“ dodal Lipšic.
Rovnakého trestu sa podľa neho dopúšťa dlžník, ktorý uvedie nepravdivé údaje v zozname aktív a pasív. „Je veľmi vážne podozrenie, že štatutárne orgány, potenciálne vlastníci Váhostavu spáchali trestné činy s trestnou sadzbou do desiatich rokov,“ tvrdí Lipšic. Za podivné označil, že správkyňou reštrukturalizácie Váhostavu je 25-ročná Petra Gábrišová.
Strana Sieť navrhuje, aby štát odkúpil neuspokojené pohľadávky od živnostníkov a malých podnikateľov voči Váhostavu. Po odkúpení týchto pohľadávok by mal štát v plnej miere odškodniť veriteľov a žiadať primeraný podiel vo Váhostave podľa výšky pohľadávok. „Títo ľudia dnes potrebujú bezprostrednú pomoc. Toto je najpriamejšie riešenie ich situácie,“ povedal v stredu predseda Siete Radoslav Procházka.
Smer nepodporil návrh, ktorý mal poškodeným pomôcť
Poslanci Smeru, ktorí v stredu nepodporili návrh novely zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý mohol poškodeným veriteľom Váhostavu pomôcť, by si podľa Siete mali až do ich úplného odškodnenia ponechať len 15 % svojich platov. Taký podiel zo svojich pohľadávok voči Váhostavu by totiž mali dostať dodávatelia tejto spoločnosti podľa návrhu jej reštrukturalizačného plánu.
„Ak má 15 percent stačiť stovkám malých staviteľov a ich rodinám, musí stačiť aj poslancom. A ten zvyšok (platu) nech pošlú rodinám podnikateľov, ktorí na to, aby mohli zaplatiť štátu DPH, daň z príjmu, odvody za zamestnancov, si musia brať úvery,“ uviedol Procházka. „Pred voľbami títo ľudia počuli, že si zaslúžia istoty. Jediná istota, ktorej sa dočkali, je to, že zoznam ľudí, ktorí si zaslúžia istoty, vedie centrála vládnej strany a na vrchole tohto zoznamu tróni majiteľ Váhostavu,“ dodal.
Návrh reštrukturalizácie Váhostavu považuje Sieť za zločin na živnostníkoch a malých podnikateľoch. „Tu sa stala lúpež pod ochranou štátu a štát bol v tomto prípade komplicom. Obeťou sú poškodení, ktorých štát nielen poškodil, ale firme Váhostav aj efektívne pomáha,“ vyhlásil poslanec Andrej Hrnčiar. Sieť podľa neho nepoľaví v ochrane živnostníkov a bude opakovane predkladať v parlamente príslušné návrhy. Strana napríklad navrhovala, aby veritelia pri reštrukturalizácii firmy mali úplnú záruku na získanie akcionárskeho podielu na úrovni výšky pohľadávky.
Váhostav získal zákazky za vyše jednej miliardy eur
Váhostav za posledných desať rokov získal od štátu podľa portálu znasichdani.sk sám, alebo spolu s partnermi v združeniach, zákazky za 1,029 miliardy eur. Majetok Juraja Širokého, ktorý stojí za Váhostavom, mal mať pred jeden a pol rokom podľa odhadov médií hodnotu zhruba 250 miliónov eur. „S takýmito zákazkami firmy, platenej z našich daní, a majetku jej ústredného predstaviteľa by naozaj nemusel byť problém zaplatiť ľuďom, ktorí v prípade schválenia reštrukturalizačného plánu prídu o 89 miliónov eur,“ priblížil expert Siete na makroekonomiku a podnikanie Robert Auxt.
Štát by mal odkúpiť pohľadávky živnostníkov voči Váhostavu, navrhuje SIEŤ
SIEŤ v stredu navrhla, aby štát odkúpil neuspokojené pohľadávky od živnostníkov a malých podnikateľov voči Váhostavu. „Po odkúpení týchto pohľadávok štát v plnej miere odškodní veriteľov a bude žiadať podiel vo Váhostave, zodpovedajúci výške pohľadávok,“ povedal dnes predseda SIETe Radoslav Procházka. O legislatívnom riešení tohto postupu je SIEŤ pripravená rokovať so všetkými parlamentnými stranami.
SIEŤ zároveň vyzvala poslancov Smeru-SD, ktorí dnes v Národnej rade SR nepodporili pomoc pre veriteľov Váhostavu, aby si až do úplného odškodnenia veriteľov ponechávali len 15 percent svojich poslaneckých platov. „Ak je vyplatenie 15 percent pohľadávok vhodným riešením pre desiatky živnostníkov, malých podnikateľov a ich rodiny, je to vhodné riešenie aj pre poslancov, ktorí im odmietli pomôcť,“ poznamenal Procházka. Zvyšných 85 percent platu by podľa neho mali poslať rodinám poškodených veriteľov.
Návrh reštrukturalizácie Váhostavu je podľa SIETe zločinom na živnostníkoch a malých podnikateľoch, ktorí odviedli väčšinu práce na stavbách vo verejnom záujme. „Pred voľbami títo ľudia počuli, že si zaslúžia istoty. Teraz zistili, že zoznam ľudí, ktorí si zaslúžia istoty, vedie centrála vládnej strany a na jeho vrchole tróni majiteľ Váhostavu,“ poznamenal Procházka.
SIEŤ v utorok vyzvala poslancov Smeru, aby využili poslednú šancu pomôcť veriteľom a schválili návrh novely zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý mohol poškodeným reálne pomôcť. „Smer však potvrdil, že pred ochranou malých a slabých, ktorí ju naozaj potrebujú, uprednostňuje veľkých a silných, s ktorými ho viažu podozrenia z nadštandardných vzťahov,“ dodal Procházka.
SIEŤ pripravila návrh piatich opatrení, ktoré majú obetiam reštrukturalizácie Váhostavu pomôcť. „Zásadným opatrením je návrh stopercentnej záruky pre veriteľov v reštruktúre v podobe akcionárskeho podielu, zodpovedajúcemu výške pohľadávky,“ uviedol prvý podpredseda SIETe Andrej Hrnčiar. Ďalšími opatreniami sú dobrovoľná účasť živnostníkov na garančnom fonde Sociálnej poisťovne, rozšírenie trestného činu nevyplatenia mzdy o nevyplatenie úhrady za služby fyzickým osobám, systém priamych platieb štátu subdodávateľom cez podúčty podľa britského modelu a platenie DPH nie po vystavení, ale až po úhrade faktúry.
„Tieto návrhy budeme predkladať znovu a znovu, pretože odmietame nechať ľudí, ktorí odviedli poctivú robotu, napospas vrtochom stavebných gigantov,“ dodal Hrnčiar. Ak bude Smer tieto návrhy opakovane odmietať, SIEŤ po parlamentných voľbách zváži možnosť dodatočného odškodnenia živnostníkov a malých podnikateľov. „Je to úplne legitímna debata o odškodnení za zlyhanie firmy, ktorú štát platil a naďalej platí v rámci verejných zákaziek, no odmieta urobiť kroky, aby sa takéto prípady nemohli opakovať,“ povedal Hrnčiar.
Za posledných desať rokov získal Váhostav od štátu sumu 1 029 416 997,16 eura, majetok kľúčovej postavy Váhostavu Juraja Širokého odhadli médiá pred rokom a pol na približne 250 miliónov eur. „S takýmito zákazkami firmy, platenej z našich daní, a majetku jej ústredného predstaviteľa by naozaj nemusel byť problém zaplatiť ľuďom, ktorí v prípade schválenia reštrukturalizačného plánu prídu o 89 miliónov eur,“ povedal expert SIETe na makroekonomiku a podnikanie Robert Auxt.