Na dva týždne sa ich útočiskom stalo zariadenie Národnej rady v Častej-Papierničke odkiaľ vyrážajú na výlety. Na strach, ktorý zažívajú doma, takmer zabudli.
„Slovenská príroda je veľmi pekná a je úplne odlišná od našej v Severnom Donecku. My máme skôr rovinatú krajinu a tu sú všade kopce a hory,“ porovnáva svoj domov so Slovenskom 16-ročná Daria. Donecko je priemyselná oblasť, v ktorej je stále znečistené ovzdušie. Daria na návštevu pricestovala spolu so svojím spolužiakom z kolégia Petrom, ktorý pochádza z rovnakého regiónu. Obaja si pobyt u nás užívajú, hrajú tenis, čítajú knihy a objavujú krajinu, v ktorej sú prvýkrát. Tvrdia, že Slováci sú mentalitou podobní Ukrajincom. „Ľudia sú tu veľmi milí a stále sa usmievajú. U nás doma je to podobné. Ľudia sa tiež radi usmejú a sú k sebe milí,“ opisuje Peter.
Ich návšteva Slovenska spolu s ďalšími 93 tínedžermi sa začala v nedeľu, keď pricestovali do Častej-Papierničky a ubytovali sa v prostredí chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty. „Je tu výborný vzduch a v noci sa nám veľmi dobre spí,“ pochvaľuje si Peter a vzápätí s úsmevom dodáva, že o čerstvom vzduchu sa však pri návšteve bratislavskej zoo hovoriť nedá.
Práve vo štvrtok totiž po hodine meškania vystúpili mladí Ukrajinci z dvoch autobusov pred bránami zoo v Mlynskej doline. Po úvodných pokynoch a privítaní ich učiteľky rozdelili do troch menších skupín a už sa s nedočkavosťou hrnuli k zvieratám. Každá skupina približne 30 detí mala naplánovanú odlišnú trasu, aby si zážitok mohli naplno vychutnať.
A to sa aj stalo. Liezli po oplotení, vrhali sa na vedro plné jabĺk a mrkvy a kŕmili somáre či napodobňovali zlatolíceho gibona. Ten si pozornosť veľkej skupiny detí užíval a predviedol im vlastnú šou na preliezkach. Pri pohľade na juhoafrického leva tínedžeri vyťahovali z vrecka telefóny, z tašiek tablety a navzájom sa fotili. Návštevu si naplno užívali a zabudli pri nej na všetko zlé.
„Gibony sú hviezdy,“ odpovedala jednohlasne skupina detí, ktorú denník Pravda sprevádzal. Okrem zlatolíceho „predvádzača“ sa im páčila aj jazda na poníkoch. Daria pri tom nadšení poznamenala, že výlet do zoo a na Slovensko by si užila aj celá jej rodina.
Pri otázkach o aktuálnej situácii v Donecku a Luhansku však boli na slovo skúpi. Napriek tomu, že vojna je vzdialená len 40 kilometrov od ich domova, hovoria, že jej dôsledky nepociťujú a žijú bežný život. Chodia do školy a ich rodičia každodenne do práce. „My tam síce máme vojnu, ale príliš ju nevnímame. Akurát, že sa po uliciach stále pohybujú vojaci. Prežívame bežný život, podobný ako tu na Slovensku,“ tvrdí Peter.
Pri otázke, či necítia strach, priznávajú, že ten je v ich živote prítomný stále. „Bojíme sa. Veľmi. Sme pripravení kedykoľvek opustiť náš domov a ukryť sa,“ prezradila Daria.
Dvojtýždňový relaxačný pobyt detí na Slovensku z Luhanska a Donecka na Ukrajine zabezpečila Národná rada SR. O ich program, asistenciu a preklad sa postaralo občianske združenie Ukrajinsko-slovenská iniciatíva. Podmienkou pri výbere detí bolo, aby mali platné pasy a pochádzali z nárazníkovej zóny na východe Ukrajiny. Okrem návštevy Hradu Červený kameň, Margitinho dvora a zoo ich dnes čaká návšteva parlamentu a Bratislavského hradu, v ďalších dňoch sa stretnú so slovenskými hudobníkmi i rovesníkmi z bratislavských škôl.