Minister zdôraznil, že otvárať sporivý pilier vláda nemala v úmysle, vyžiadali si to však okolnosti, keď prvých tritisíc sporiteľov na účasť v ňom doplatilo nižšími dôchodkami. „Druhý pilier má zmysel, ale len pre konkrétnych ľudí,“ vyhlásil Richter. Tí by si podľa neho mali sporiť aspoň 25 rokov pri zárobku vyššom ako priemer.
Podľa exministra práce Ľudovíta Kaníka (SDKÚ) „vyháňanie“ ľudí z druhého piliera bude mať za následok, že starobné penzie z prvého piliera bude treba do niekoľkých rokov až zo 60 percent dotovať peniazmi od štátu alebo z iných fondov Sociálnej poisťovne. Nižšie výnosy z druhého piliera majú podľa Kaníka na svedomí ustavičné zásahy Ficových vlád do systému.
Ako v rozhlasovej relácii RTVS Sobotné dialógy uviedol exminister práce Radičovej vlády Jozef Mihál (SaS), v druhom pilieri by si mali rozhodne šetriť všetci mladí pracujúci, ak nechcú mať v budúcnosti mizivé dôchodky. Odporúča v ňom zostať všetkým občanom do veku 40 rokov, bez ohľadu na ich momentálny príjem. Ľudia 40– až 50-roční by tam podľa neho mali zotrvať vtedy, ak zarábajú aspoň 500 či 600 eur mesačne.
Mihál varoval, že demografická kríza sa čoskoro významne prehĺbi, najmä keď do penzie začnú odchádzať dnešní štyridsiatnici, teda „Husákove deti“, ktorých sa ročne rodilo okolo 90-tisíc. Pracovať na ne budú už len ročníky, v ktorých za rok pribúdalo iba 50– až 60-tisíc detí. Mnohí z mladých, najmä tí najšikovnejší, ktorí by mohli najviac odvádzať, zdôraznil exminister, navyše zrejme odídu do zahraničia.
Tieto faktory negatívne ovplyvnia výšku penzií z prvého piliera. Štátny tajomník sociálneho rezortu Jozef Burian (Smer) zas tvrdí, že druhý pilier nie je pre občanov vhodný, pokiaľ nebudú zarábať nadpriemerne, a to aspoň počas doby 20 až 25 rokov.
„Nesúhlasím s katastrofickými názormi, že o desať rokov bude s prvým pilierom problém,“ oponoval Mihálovi Burian. Pripustil iba jeho „spomalenie“, s tým, že úloha vysporiadať sa s ním čaká zrejme už budúcu vládu. Pripomenul, že ľuďom s nižšími príjmami pomáha zlepšiť si dôchodok z prvého piliera aj fakt, že v ňom každý rok narastá podiel solidarity oproti zásluhovosti.
Kým sa však dnes v prvom pilieri občanom s podpriemernými zárobkami penzie umelo navyšujú, deje sa to na úkor tých dobre zarábajúcich, ktorým sa, naopak, dôchodky znižujú. Pri širšom zapojení ľudí s vysokými príjmami do druhého piliera by solidarita v prvom nemohla byť taká štedrá.
„Dvojpilierový systém je výhodný pre väčšinu obyvateľstva pri dobe sporenia aspoň 25 rokov,“ myslí si ekonóm Ján Šebo z banskobystrickej Univerzity Mateja Bela. Podľa neho by mal byť vstup do piliera pre mladých povinný, ale s možnosťou neskoršieho vystúpenia. Vyčíslil, že keby dnešné dôchodky z prvého piliera neboli dotované, okamžite by sa znížili o 25 až 27 percent.
Diskusie sa venovali aj plánovanému uzákoneniu inštitútu minimálneho dôchodku, ktorý by v sume od 270 eur dostávali ľudia, ktorí odvody a dane platili 30 rokov a viac. Opozícia odmieta, aby bolo penzijné minimum krátené tým, ktorí vstúpili aj do druhého piliera.
Mihál aj Kaník pripomínajú, že prvý a druhý pilier spoločne tvoria základný systém penzijného poistenia, preto nemožno ľudí v nich zapojených deliť na dve kategórie. Podľa Richtera však nie je v záujme štátu sanovať dôsledky rizikového investovania súkromných dôchodkových správcovských spoločností. Minister pripomenul, že druhý pilier má oproti prvému zase iné benefity, keď napríklad peniaze v ňom nasporené možno za istých okolností dediť.