Najviac sa pritom bránia požiadavke, aby ženy počas materskej dovolenky dostávali v plnej výške plat, aký poberali pred ňou. Malo by to totiž neblahý dosah na ich rozpočty. Európska rada namiesto snahy nájsť kompromis bude však zrejme spokojná, ak sa novela takpovediac uprace zo stola.
S návrhom sa nestotožňuje ani Slovensko. Prijatie novely smernice v súčasnom znení podľa ministerstva práce neprimerane zasahuje do samotného princípu subsidiarity, čiže politickej zásady, že rozhodovať o podobných záležitostiach sa nemá zhora. „Nechceme, aby únia striktne regulovala tieto otázky. Mala by radšej ich riešenie ponechať členským štátom,“ konštatuje hovorca rezortu Michal Stuška.
Ministerstvo zastáva názor, že každá krajina potrebuje v otázkach svojich sociálnych systémov individuálne a špecifické riešenia. „Na európskej úrovni treba prijímať minimálne štandardy. Nie sa snažiť o maximálnu harmonizáciu, ako to robí Európsky parlament,“ uvádza Stuška. Podľa neho by sa smernica mala skôr viac zamerať na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci tehotných žien. Riešiť v nej dĺžku materskej dovolenky a výšku materského označil za nešťastné.
Smernica v súčasnej podobe odporúča každej členskej krajine minimálne 14 týždňov materskej dovolenky, z toho dva povinné. Vo verzii, ktorú v roku 2008 navrhla Európska komisia, by sa dovolenka mala zvýšiť na 18 týždňov, z toho šesť bezprostredne po pôrode povinných. Podľa Európskej komisie by mali ženy dostávať materskú dávku aspoň vo výške nemocenskej platnej v jednotlivých štátoch.
| Materská dovolenka v niektorých štátoch EÚ | ||
|---|---|---|
| Štát | základná dĺžka (v týždňoch) | výška dávky (podiel z hrubej mzdy v %) |
| Slovensko | 34 | 65 |
| Česko | 28 | 70 |
| Veľká Británia | 18 | 90 |
| Francúzsko | 16 | 100 |
| Rakúsko | 16 | 100 |
| Dánsko | 28 | 80 |
| Zdroj: europa.eu | ||
Európsky parlament však o dva roky neskôr veľkou väčšinou schválil pozmeňujúci návrh, aby sa obdobie minima materskej dovolenky predĺžilo na 20 týždňov, z nich šesť povinných. Tento návrh však vyžaduje 100-percentnú mieru náhrady príjmu počas povinnej a 85-percentnú počas zvyšnej nepovinnej časti dovolenky.
Čo sa týka dĺžky poskytovania materského, Slovensko s 28 týždňami už teraz prekračuje obdobie navrhnuté europarlamentom. Podmienku vyplácania celého príjmu však odmieta.
„Ukázalo sa, že asi tretina členských štátov, od Slovenska až po Francúzsko a Nemecko, považuje návrh Európskeho parlamentu za neprijateľný. Či už pre dosahy na rozpočet, alebo preto, že tieto štáty považujú vlastné sociálne systémy podpory rodiny a rodičovstva za dostatočné, prípadne lepšie fungujúce,“ potvrdila europoslankyňa Anna Záborská.
Zdôraznila, že spoločne s inými poslancami sa momentálne snaží vytvoriť tlak na Európsku radu, aby predložila svoj kompromisný návrh smernice. Zároveň si však podľa nej treba uvedomiť, že Európska komisia ako jediný orgán môže svoj legislatívny návrh kedykoľvek stiahnuť. A už v novom zložení ako tá, čo novelu predložila, sa aj v tomto prípade rozhodla „vyčistiť stôl“ od priveľkého množstva tých návrhov, na ktorých presadzovanie už po ostatných eurovoľbách nie je politická vôľa.
„Roky zastávam stanovisko, že matka starajúca sa o deti, prípadne aj ďalších členov rodiny vykonáva prácu, ktorej význam a hodnotu spoločnosť prehliada. Som jednoznačne za to, aby matky dostávali za túto prácu aspoň minimálnu mzdu, aby štát za ne platil odvody a aby sa im tento čas započítal ako odpracované roky do dôchodku,“ hovorí Záborská. To všetko je však, ako zdôrazňuje, kompetencia členských štátov.
Európsky parlament, pripomína europoslankyňa, rozsah novely rozšíril nielen o požiadavku plnej kompenzácie platu počas materskej, ale pridal do nej aj ustanovenia o povinnej otcovskej dovolenke a ďalšie prvky. „Jej prvoradým cieľom by však mala byť ochrana zdravia pracujúcich matiek v období pred pôrodom a krátko po ňom. Má zabezpečiť, aby žiadna žena v Európskej únii nebola zamestnávateľom diskriminovaná pre tehotenstvo, pôrod či dojčenie, čo by mohlo poškodiť zdravie jej aj novonarodenému dieťaťu,“ uvažuje.
Svoj postoj k novele Záborská zhŕňa takto: Trvanie zaručenej materskej dovolenky 18 týždňov, s obdobím pred pôrodom aj po ňom. Z toho šesť týždňov povinných, s plnou úhradou 100 percent príjmu. A 12 týždňov platených podľa modelov zaužívaných v jednotlivých členských štátoch, minimálne však vo výške 85 percent príjmu. Rodičovská dovolenka vrátane otcovskej by mala byť predmetom samostatnej smernice.
Podľa sociológa Stanislava Buchtu je pochopiteľné, že požiadavky, aké v novele stanovil Európsky parlament, sú pre niektoré členské štáty neprijateľné. „Každý má rozdielnu ekonomickú silu aj iný sociálny systém. Predstava, že by všetky súhlasili s takouto verziou smernice, je nerealistická,“ uvažuje Buchta. Podľa neho by európske inštitúcie, ak chcú ochrániť a zlepšiť pracovnoprávne postavenie žien, mali vyvíjať skôr iné aktivity.
Týkať by sa podľa Buchtu mali napríklad stanovenia určitých minimálnych podmienok, ako chrániť zdravie tehotných žien a matiek v práci, ako im poskytnúť flexibilitu v zamestnaní, ako sa snažiť o takú reguláciu pracovného trhu, aby sa vytvoril priestor pre čo najlepšie zosúladenie rodinného a pracovného života žien aj mužov. „Mali by to však byť len rámcové usmernenia, nie detailne rozpracované pravidlá,“ uzatvára sociológ.