Rómske obyvateľstvo pozná hymnu pod viacerými názvami, ako je napríklad “Gejľem, Gejľem”, “Djelem, Djelem”, “Opre Roma” či “Romale, čhavale”. "Jej melódia pochádza zo starobylej piesne známej v Rumunsku a Srbsku z prvej polovice 20. storočia,” vysvetlila Komorová.
V každej krajine podľa jej slov rómska hymna existuje v inej podobe. Spevácko-hudobné združenie z Moldavska sa preto rozhodlo, že vytvorí prvú štandardizovanú hymnu, poznamenala.
Rómovia majú v stredu svoj sviatok po celom svete. Na Slovensku otvorí verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová výstavu s názvom Úspešné rómske ženy. Vernisáž bude v nových priestoroch jej kancelárie na Grösslingovej ulici v centre Bratislavy.
Ako ďalej uviedol ombudsmankin poradca pre médiá a komunikáciu Ján Glovičko, Dubovcová chce s pozvanými zástupcami rôznych inštitúcií poukázať na úspešné zástupkyne rómskej menšiny.
„Rómske ženy sa aj napriek rôznym formám neprijímania v spoločnosti vypracovali a presadili,“ poznamenal. Ombudsmanka chce so zástupcami rôznych oblastí otvoriť celospoločenskú diskusiu o vytváraní takých aktivít, ktoré podporujú rovnosť príležitostí a spoločenské uznanie aj pre rómske ženy.
Prezident: Zamestnávatelia by mali dať Rómom šancu a dôveru
Rómska problematika je nesmierne ťažká a na Slovensku je dlhoročným problémom. Zamestnávatelia by však Rómom mali dať šancu. Povedal to v stredu slovenský prezident Andrej Kiska počas návštevy firmy Pasell Slovakia s. r. o. v popradskej časti Matejovce.
Foto: SITA, Radoslav Maťaš
Spoločnosť vyrábajúca plastové a gumové výrobky pre domáce elektrospotrebiče a automobily je známa tým, že zamestnáva väčší počet Rómov. Prezident jej priestory navštívil v rámci svojho pracovného výjazdu pri príležitosti Medzinárodného dňa Rómov.
„Vo firme Pasall je, podľa toho, aká je sezóna, od 20 do 60 % zamestnancov, ktorí sú rómskymi občanmi. Keď som sa pýtal majiteľov, aký odkaz by dali ďalším zamestnávateľom, povedali, že by som mal odkázať, aby tým ľuďom dali šancu a dôveru. A ak im to človek dá, títo ľudia nesklamú a stanú sa presne rovnako dobrými zamestnancami ako ostatní,“ povedal prezident počas návštevy výrobných hál.
Aj on sám je presvedčený o tom, že Rómom by zamestnávatelia mali dať šancu a odložiť bokom predsudky. Ako povedal, práve jeho pracovná návšteva do podniku má ukázať pozitívny príklad spolupráce s rómskymi občanmi. „Obrázky nám ukazujú skôr to, ako sa to nedá, ako sa každá snaha nepodarí, a tak práve preto som chcel, aby sme dnes ukázali tie pozitívne príklady,“ vysvetlil.
Kiskove slová potvrdila aj riaditeľka spoločnosti Pasell Zuzana Rošková. Uviedla, že Rómom chcú dať šancu, aby získali pracovný návyk a nestáli na úrade práce. „Raz sa naše deti budú, paradoxne, hrať s Rómami, lebo je taký stav, že ich budeme musieť akceptovať. Aj moji kolegovia sú ochotní sa venovať našim spoluobčanom, lebo potrebujú oveľa viac pozornosti zo začiatku ako ostatní zamestnanci,“ vysvetlila.
Chce to podľa jej slov len dlhší zácvik, väčšiu trpezlivosť, Rómovia sa tiež vo firme často učia aj písať a čítať. Ak sa snažia, potom ich podľa Roškovej rešpektujú aj nerómski zamestnanci. V talianskej firme v súčasnosti pracuje z celkového stavu 99 zamestnancov 17 % Rómov.
Foto: SITA, Radoslav Maťaš
Prezident Kiska sa rómskej problematike venuje už niekoľko rokov. Pravidelne navštevuje osadu v obci Batizovce pod Tatrami a stretáva sa tam s rodinami. „Chodím aj tam, kde to nefunguje, bol som aj v Lomničke. My musíme dávať príklady, kde sa to darí, lebo potrebujeme tie príklady priniesť do ďalšej praxe a ukázať starostom, riaditeľom, zamestnávateľom, že sa to dá,“ povedal prezident.
Práve predsudky podľa neho odrádzajú zamestnávateľov, aby prijali do zamestnania občanov rómskeho pôvodu a vyzýva ich preto k väčšej dôvere. „Názor každého z nás sa časom vyvíja. Aj ja som bol, keď som prvýkrát vošiel do rómskej osady, plný pochybností, obáv, či sa mi niečo nestane. Ale keď som si s nimi prvýkrát sadol za stôl, pochopil som, že často ich zbytočne hádžeme do jednej skupiny a nevidíme, koľko je medzi nimi ľudí, ktorí sa chcú presadiť, ktorí chcú dať svojim deťom vzdelanie, ktorí hľadajú prácu, ale často len preto, že sú Rómovia, túto šancu nemajú,“ povedal Kiska.
Všetko je to však podľa neho o ľuďoch. „Je to o majiteľoch firiem, o riaditeľoch, o starostoch, o riaditeľoch škôl,“ dodal.
Slovenský prezident sa v stredu v rámci pracovnej cesty pri príležitosti Medzinárodného dňa Rómov stretol aj so zástupcami obce Spišský Hrhov (okres Levoča) a Rómami, ktorí stáli pri pozitívnych zmenách v spôsobe života miestnych Rómov. Obzrel si tiež prevádzky, v ktorých pracujú Rómovia, navštívil miestnu rómsku rodinu i základnú školu.
Flašíková Beňová: Téma integrácie Rómov vyvoláva mnoho vášní
Téma lepšieho zaradenia Rómov do spoločnosti je stále veľmi citlivá a vyvoláva mnoho vášní. Tvrdí to europoslankyňa Monika Flašíková Beňová (Smer) pri príležitosti dnešného Medzinárodného dňa Rómov. Ako uviedla v tlačovej správe, inklúzia Rómov je dlhý, náročný a v mnohom bolestivý proces, ktorý si vyžaduje veľkú mieru tolerancie a ústupkov zo všetkých strán.
Foto: SITA, Radoslav Maťaš
„Namiesto konkrétnych opatrení spojených s nevyhnutnou mierou pragmatizmu tu roky počúvame o potrebe rómskej reformy, ktorú však stále viac postihuje osud Columbovej ženy, o ktorej síce všetci počuli, ale nikto ju ešte nevidel. Všetci pritom vedia, že riešenie tohto problému už nemožno ďalej odsúvať a predstavuje takú malú časovanú bombu,“ uviedla europoslankyňa.
Ako upozorňuje, tento problém sa netýka len Slovenska, ale viacerých členských krajín Európskej únie, kde „veľká časť rómskej populácie žije v absolútnej chudobe a vylúčená zo spoločnosti“.
Poslankyňa Európskeho parlamentu si myslí, že integrácia Rómov je prospešná nielen pre toto etnikum, ale aj pre majoritnú spoločnosť. Rovnako je podľa nej potrebné pracovať na vysvetľovaní a odstraňovaní existujúcich mýtov a stereotypov, ktoré často účelovo vytvárajú ľudia s cieľom rozličných foriem prospechu.
„Radi si ich osvojujú a živia najmä rozličné extrémistické indivíduá a zoskupenia. Tí využívajú existujúcu frustráciu v spoločnosti a Rómov označujú za zdroj všetkého zla, vrátane vlastnej neschopnosti a komplexov,“ uzavrela Flašíková Beňová.
Medzinárodný deň Rómov
Medzinárodný deň Rómov si ľudia pripomínajú na počesť prvého svetového kongresu Rómov v Orphingtone pri Londýne, na ktorom sa začali písať dejiny sebauvedomenia Rómov a posilňovania hrdosti.
„Rómska identita – Romipen znamená byť hrdým na to, že som Róm, na svoj pôvod a na svoje korene. Romipen je vyjadrením tradičných rómskych hodnôt, slušnosti a vzťahu k rodine,“ informoval rómsky vládny splnomocnenec Peter Pollák.