Zmeny by sa mali dotknúť troch hlavných objektov v areáli Bratislavského hradu. Ide o takzvanú časť pod gaštanmi, o nálezy pod tereziánskou jazdiarňou a prvky v priestore v severozápadnom bastióne. Námety architektov vychádzajú zo záverov marcového stretnutia odborného grémia, ktoré odporučilo prezentovať všetky tri objekty v origináloch. „To v našich klimatických podmienkach znamená vybudovanie krycích stavieb nad nálezmi,“ vysvetlil Ivan Masár. z architektonickej kancelárie Bouda & Masár, ktorá je poverená vytvoriť návrh finálnej podoby architektonického riešenia ochrany a prezentácie nálezov.
Pre nález „pod gaštanmi“, ktorý pozostáva zo zvyškov obvodového muriva zachovaného približne 30 centimetrov nad úrovňou podlahy, z dvoch radov základových platní pod stĺpy a súvislej plochy maltovej podlahy, navrhujú architekti krycí objekt. Ten by mal byť zasypaný zemou, zatrávnený a prístupný z priestoru pred východnou stranou plánovanej barokovej záhrady. „Návštevník, ktorý vstúpi do objektu, bude vnímať zachované torzá architektúry z priestoru a oddeleného od nálezov sklenenou stenou,“ opisuje Masár, podľa ktorého by takéto riešenie zabezpečilo stabilné klimatické podmienky na dlhodobú ochranu pamiatok.
Ďalším podstatným prvkom je nález pod zimnou jazdiarňou, ktorý má podobný charakter ako „pod gaštanmi“, ale nie je zachovaný celý jeho pôdorys. Čiastočne sú zachované aj podlahy. V tejto časti sa podľa Masára pôvodne plánovala presklená podlaha s oceľovou konštrukciou. Nakoniec by však mala byť riešená otváracou podlahou. „Podlaha bude riešená tak, aby umožnila prezentáciu nálezov na každodennej báze a pritom umožňovala pravidelne využívať priestor jazdiarne na kultúrne a spoločenské podujatia,“ priblížil architekt. Otváraciu podlahu bude možné vďaka zabudovanému mechanizmu kedykoľvek odklopiť a zatvoriť. „Predstava je taká, že cez deň by podlaha bola odklopená a bol by tam prístup pre verejnosť, aby mohli pod ňou vidieť rímske stavby. Večer sa podlaha zatvorí a bude slúžiť skutočne ako podlaha,“ doplnil Masár.
Foto: Ivan Masár
V treťom objekte sú najzásadnejšie zmeny oproti pôvodnému návrhu. Architekti spočiatku plánovali originálne nálezy zasypať. Verejnosť by ich videla len v podobe zaznačenia pôdorysu pôvodných objektov, teda 16 metrov dlhého muriva vo výške dvoch metrov a murovaných pilierov na teréne. „Krycí objekt sa bude dotýkať hradieb a tie budú akoby prisypané a nebudú sa vnímať v celej svojej výške,“ priznal možnú nevýhodu krycej stavby Masár. Podľa neho bude objekt brániť vnímaniu stredovekého a renesančného hradobného systému.
S návrhmi riešenia prezentácie objektov nesúhlasí architekt Andrej Fiala. „Všetky objekty by som pospájal a nechal ich maximálne prístupné z podzemia paláca. Priestor by som dotvoril nasvetlenými 3D modelmi a možno by som vytvoril aj maketu, ktorá by naznačovala rímsky limes, teda hranice bývalej Rímskej ríše,“ reagoval Fiala, ktorý si nevie predstaviť, akým spôsobom bude riešený mechanizmus otváracej podlahy. „Ten priestor je veľmi široký a neviem si predstaviť, ako tú podlahu zodvihnú a ako by fungovala mašina, ktorá by to dvíhala. Podľa mňa by to zostalo stále sklopené a pamiatky skryté,“ mienil architekt. Nesúhlasí ani s využitím priestoru pod zimnou jazdiarňou na spoločenské podujatia.
Architekti kompletnú dokumentáciu o riešení ochrany a prezentácie pamiatok odovzdajú Kancelárii Národnej rady už tento týždeň. Tá ich postúpi krajskému pamiatkovému úradu, ktorý vysloví konečný verdikt. „Stanovisko krajského pamiatkového úradu v tejto veci je pre Kanceláriu NR SR právne záväzné a pri realizácii dodatočnej ochrany a prezentácie pamiatok sa bude postupovať výhradne v zmysle tohto stanoviska tak, aby boli dodržané všetky zákonné postupy ochrany archeologických nálezov,“ uviedla kancelária parlamentu.
Výnimočné dvetisíc rokov staré rímske stavby objavili archeológovia v rokoch 2013 a 2014 na severnej terase Bratislavského hradu, pod bývalou zimnou jazdiarňou z čias Márie Terézie, v okolí bývalej barokovej záhrady. Archeologický výskum bol nariadený po tom, čo kancelária parlamentu rozhodla, že pod Hradom vybuduje podzemné garáže. Unikátnosť objavu spočíva v tom, že výskum odkryl minimálne tri samostatné murované stavby antického charakteru z 1. storočia pred naším letopočtom a z prelomu tisícročí. Objav antických stavieb patrí k celoeurópskym unikátom, keďže takéto stavby mimo územia starovekej Rímskej ríše doteraz objavené neboli.
Výstavbu garáží možno sledovať online
Kancelária Národnej rady SR koncom marca sprístupnila webstránku bratislava-hrad.sk, na ktorej
Foto: NR SR
Pamiatky dotvárajú aj počítačmi
Najdôležitejšie je pred voľbou vhodnej prezentácie pamiatok zabezpečiť ich dlhodobú ochranu. Až po tom, čo je objekt chránený, môžu architekti uvažovať o forme prezentácie jednotlivých objektov verejnosti. K najčastejším podobám patrí vyznačenie zaniknutého objektu v pôdoryse, náznaková rekonštrukcia či dotvorenie stavebných štruktúr. „Vyznačenie v pôdoryse sa robí väčšinou vtedy, keď stavebná štruktúra má menší význam a rušila by v premávke. V dlažbe námestia by sa napríklad vyznačil pôdorys zaniknutého kostola. Tá stavba sa pripomenie tým, že iným druhom dlažby sa vyznačia jej základy,“ opísal Karol Pieta, zástupca riaditeľa Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Nitre.
Pieta priznáva, že takáto forma nie je pre ľudí dostatočne pôsobivá a nemusia si ju všimnúť. Náznaková rekonštrukcia sa týka prezentácie konkrétnych historických murív, ak sú kvalitne zachované. „Musia byť zakonzervované a musia odolávať poveternostným vplyvom. Takto ošetrené pamiatky môžu byť odkryté alebo zakryté,“ vysvetlil Pieta. Dotvorenie stavebných štruktúr spočíva vo zvýraznení niektorých prvkov, prípadne v ich doplnení. To si však vyžaduje súhlas pamiatkového úradu.
K doplnkovým podobám prezentácie patria virtuálne rekonštrukcie, počítačové prezentácie, 3D modely, televízne premietania, ktoré často využívajú Rakúšania, či svetelné iluminácie vytvorené laserom, ktoré sú obľúbenou formou u Talianov. Využívajú sa na muzeálnu prezentáciu v priestoroch. Interiér objektov Bratislavského hradu by mali podľa architektov v budúcnosti dotvárať 3D makety a počítačové prezentácie.