Úlohou trojčlennej skupiny tímu vyškolených odborníkov a remeselníkov Ondreja Orčíka, Daniely Zacharovej a Jaroslava Hrivnáka, ktorý v utorok chýbal, je záchrana kultúrneho dedičstva a včasná prevencia.
Ide o bežné údržbárske, tesárske či klampiarske práce, ktorými inšpektori bránia tomu, aby z drobných chýb vznikali na pamiatkach rozsiahlejšie škody. Tie si totiž vyžadujú viac investícií, na ktoré vlastníci pamiatok často nemajú dostatok peňazí. Snažia sa im teda predísť prevenciou. Tvrdia, že je to podobne ako s ľuďmi a preventívnou prehliadkou.
Pojazdná dielňa, ktorú majú k dispozícii, je plne vybavená. „Je tu všetko možné. Predovšetkým ide o ručné murárske či tesárske náradie. Kladivá, vrtáky, keľne,“ opisuje Orčík. Vozidlo má aj špeciálne nástroje ako elektrocentrála, termokamery, vlhkomer či vyhľadávač elektrického vedenia.
Foto: Robert Hüttner, Pravda
Po rýchlej prehliadke vozidla sa v utorok Orčík spolu so Zacharovou pustili do práce. Bolo vidieť, že ide o zohratú dvojicu. Zo strechy auta zabudovaným automatickým systémom sklopili rebrík, vzápätí ho obaja odniesli do dvora Kostola svätej Heleny. V ňom boli už minulú zimu, keď odhalili jej nedostatky a v utorok ich fyzicky odstraňovali.
Kostol bol postavený na prelome 13.-14. storočia. „Je to gotický kostolík, ktorý patrí medzi najstaršie v Trnave. Viackrát bol v mladších architektonických obdobiach prestavaný a pribudli na ňom renesančné prvky, mladšie barokové časti, ale napriek týmto zásahom si zachoval gotický výraz,“ zachádza do minulosti Daniela.
Rebrík opreli o rínu a pustili sa do jej čistenia. „Väčšinu manuálnej práce robia chalani. Keďže ja som fyzicky najmenej disponovaná, prischla mi administratíva a komunikácia s vlastníkmi. Samozrejme, pomáham aj im a občas leziem po rebríkoch,“ vysvetľuje Daniela dôvod, prečo na rebrík ide jej kolega, ktorý v ruke drží vedro.
Doň zbiera zanesenú špinu, ktorá môže upchať rínu a hrozí, že voda by potom stekala po stenách kostola. Ponad rínu sa ťahá rozkvitnutá čerešňa, z ktorej lístie a kvety padajú priamo do nej.
„Toto koleno je plné suchého lístia. Rína je zapustená do zeme a na sto percent je to celé plné a pochybujem, že odkedy ju tu niekto osadil, ju aj niekto vyčistil,“ kričí z rebríka Ondrej. Úloha inšpektorov spočíva nielen v údržbe, ale aj v objavení nedostatkov. Tie po každom výjazde vyhodnocujú, zdokumentujú fotografiami a pripravia o nich kompletné materiály. Ten odovzdajú vlastníkom, aby ich oboznámili s reálnym stavom pamiatok.
Záchranárov čakalo aj napravenie zošuchnutých škridiel či výroba dreveného zábradlia popri schodoch, ktoré vedú do podkrovia kostola. Drevo a škridle majú vo svojom trnavskom sklade.
Foto: Robert Hüttner, Pravda
„Väčšina pamiatok má tehlovo-červené škridly, tak s tými sme vybavení a máme ich na sklade,“ vysvetľuje Orčík. Zábradlie chce umiestniť popri schodoch, ktoré vedú do podkrovia kostola. Vyrobí ho tiež z vlastných materiálov.
Údržbárske práce, ktoré na pamiatkach vykonávajú, sú hradené z projektu Pro Monumenta a vlastníkom tak nevznikajú žiadne náklady. Ide však len o drobné práce. „To sú veci, pri ktorých ak dodržíte pravidelnú periodicitu, vyhnete sa väčším poruchám. My musíme nájsť to miesto a opraviť ho. Investícia do priebežných opráv sa dlhodobo vypláca niekoľkokrát,“ vysvetlil Branislav Rezník, projektový manažér Pro Monumenta. Rozsiahlejšie opravy si musia vlastníci zabezpečiť z vlastných peňazí.
Projekt Pro Monumenta je podporený z nórskych fondov a odštartoval pred 15 mesiacmi. Za ten čas stihli tri trojčlenné tímy v rámci celého Slovenska zmonitorovať niekoľko desiatok pamiatok. Jeho cieľom je pomocou tímu záchranárov vytvoriť systém preventívneho monitoringu kultúrnych pamiatok na Slovensku. Projekt spustil Pamiatkový úrad.