Slovensko sa utečencom neotvára

Je teda tradičná slovenská pohostinnosť len mýtus? Podľa odborníkov spoločnosť nie je zvyknutá na cudzincov a vládnu z nich skôr obavy. Ľudskoprávne organizácie sa prihovárajú za väčšiu otvorenosť voči ľuďom, ktorí hľadajú bezpečie v európskych štátoch.

Podľa sociológa Martina Slosiarika je odstup voči cudzincom daný vyzretosťou spoločnosti a mierou prijatia iných kultúr. Poukázal na západné krajiny, ako je Holandsko, Veľká Británia, Francúzsko, kde je viac spoločnosť premiešaná, kým na Slovensku je uzavretejšia. „Ak vidíme po ulici ísť niekoho so šatkou na hlave, tak vzbudzuje pozornosť. Aj keď sa naša spoločnosť postupne otvára, stále nemá zažité iné formy kultúry a tým pádom ich nemôže ani výraznejšie akceptovať a premietať do postoja k utečencom,“ zhodnotil sociológ. Podľa neho je v populácii skôr pred utečencami strach, ktorý sa vysvetľuje názormi typu, že budú stavať mešity či brať ľuďom prácu. „Takéto zjednodušujúce vyjadrenia stále fungujú pre obyvateľov ako pravdy," dodal sociológ.

Najväčší nápor utečencov zažívalo Slovensko v rokoch 2003, keď o azyl žiadalo podľa údajov rezortu vnútra vyše 10-tisíc ľudí a v roku 2004 ich bolo vyše 11-tisíc. V ďalších rokoch sa začal počet žiadostí znižovať. Slovensko však nikdy nebolo krajinou, ktorá by mala uvoľnenú azylovú politiku. Najviac azylov sa podľa štatistík rezortu vnútra udelilo v roku 1995, a to 80. Vlani dostalo azyl len 14 ľudí.

Bezpečnostný analytik Milan Žitný poukázal na prípad na jedného nemeckého mestečka, kde sa rozhodli prijať cudzincov, ale dom pripravený pre nich niekto podpálil. „S týmto musia politici kalkulovať, pretože pokiaľ umožnia prílev utečencov do Európy, bude v nej rásť odpor a podpora rôznych populistických a extrémistických zoskupení. To už bude problém, s ktorým si budeme musieť poradiť, a bude to čoraz ťažie. Problém utečencov má teda silnú politickú dimenziu, tá humanitárna je v rebríčku niekde najnižšie,“ zhodnotil Žitný.

Slovensko nie je pre cudzincov zasľúbenou krajinou, len tranzitnou. Končia skôr vo Francúzsku alebo v Nemecku. Podľa Žitného ide o prosperujúce štáty. Navyše početné komunity cudzincov umožňujú utečencom prichádzať do kultúrne príbuzného prostredia. „V týchto krajinách sú domestikovaní, nachádzajú tam pomoc, kultúrnu spriaznenosť. Preto nie sme z týchto dôvodov asi takým zaujímavým miestom,“ dodal Žitný.

Lídri EÚ minulý týždeň v Bruseli hľadali spôsoby, ako pomôcť utečencom, ktorí sa snažia dostať do Európy, ale mnohí nájdu smrť v Stredozemnom mori. V nepokojných vodách má hliadkovať viac lietadiel a lodí a strojnásobí sa rozpočet agentúry Frontex, ktorá stráži hranice únie prostredníctvom operácie Triton. Jej mesačný rozpočet predstavujú necelé tri milióny eur.

Susedné Česko prispeje expertmi, lietadlom CASA a sumou 10 miliónov korún. Podľa premiéra Roberta Fica SR dá približne o polovicu menej ako naši susedia. Úrad vlády neodpovedal na otázku, či Slovensko pomôže aj inak ako finančne.

Podľa šéfky úradu Medzinárodnej organizácie pre migráciu na Slovensku Zuzany Vatráľovej doterajšie opatrenie únie sú len začiatkom, aby sa začali potláčať pašeráci, ktorí migrantov nelegálne prevážajú cez more. „Treba posilniť záchranné operácie a po druhé vytvárať legálne spôsoby pre utečencov, ako vstúpiť do EÚ,“ poznamenala Vatráľová.

Prílevu utečencov čelia najmä Taliansko, Grécko a Malta. Problémy hlási aj Nemecko. Len za prvé tri mesiace tohto roku tam požiadalo o azyl viac ako 85-tisíc ľudí. Agentúra ČTK s odvolaním sa na noviny Hamburger Abendblatt informovala, že malé alebo husto osídlené spolkové krajiny Nemecka ako Brémy či Hamburg budú môcť ubytovať žiadateľov o azyl v redšie obývaných častiach Nemecka. Podmienkou však je, že majú niesť náklady na starostlivosť o nich.

Maďarská vláda sa bude v dotazníku pýtať občanov na ich názor na spôsob prístupu k utečencom. Výsledkom bude vytvorenie stratégie v oblasti riešenia problému stúpajúceho počtu žiadateľov o azyl. Formulár bude mať dvanásť otázok, ktoré dostane každý volič. Budú v ňom otázky, či úrady majú utečencov vziať do väzby, okamžite ich deportovať, alebo im povoliť pracovať v záujme pokrytia nákladov na ich pobyt v krajine.

Na summite sa hovorilo o pláne presídliť 5-tisíc, neskôr padlo aj číslo 10-tisíc, žiadateľov o azyl do jednotlivých členských krajín únie, aby sa zmiernil tlak práve na Nemecko, Francúzsko a Švédsko. Viaceré krajiny sa však k tomuto plánu stavajú zdržanlivo. Medzi ne patria aj Česko a Slovensko.

Podľa rezortu vnútra Slovensko je pripravené prijímať vyššie počty utečencov. „Ale tak ako iné krajiny sme presvedčení, že riešenie tohto obrovského problému je práve v krajinách pôvodu utečencov. Podľa záverov mimoriadneho summitu v Bruseli Slovensko ako viaceré krajiny neakceptovalo rozdelenie bremena utečencov zo Stredomoria,“ uviedol pre Pravdu tlačový odbor rezortu vnútra.

Bude len na dobrovoľnosti štátov, či sa zapoja do projektu presídľovania. „Ak k nám niekto príde, tak to môže byť v prípade rozšíreného vojenského konfliktu na Ukrajine. Toto nás trápi podstatne viacej ako možná migrácia z Afriky,“ tvrdil po schôdzke v Bruseli premiér Robert Fico. Úrad vlády neodpovedal na otázku, prečo nie je Slovensko pripravené zapojiť sa do projektu presídľovania utečencov. Treba tiež dodať, že okrem štátu musia so svojím presídlením súhlasiť aj samotní utečenci.

Mimovládna organizácia Liga za ľudské práva podľa jej riaditeľky Zuzany Števulovej je presvedčená, že by sa Slovensko malo zapojiť do presídľovacích programov. „Tým, že k nám neprichádzajú takmer žiadni utečenci, je na to priestor,“ povedala Pravde Števulová. Podľa nej by Slovensko malo začať prijímať utečencov zo Sýrie alebo Iraku na presídlenie.

Za absolútne nevyhnutnú označil Peter Weisenbacher z Inštitútu ľudských práv pomoc ľuďom, ktorí sa ocitli v ohrození života a základných práv. „Nie je prípustné zvažovať vnútropolitické populistické aspekty, ktoré proces pomoci brzdia,“ dodal Weisenbacher.