Popradčan sa chystal v Himalájach vystúpiť na ôsmu najvyššiu horu planéty Manaslu (8 163 m). Keď sa balil pred cestou do základného tábora, na schodíku sa pošmykol, spadol a zlomil si dve rebrá.
„Spočiatku som si myslel, že to rozchodím, konzultoval som to aj s kamarátmi – lekármi doma, ale boľavý chrbát sa nedá liečiť cez telefón,“ opisoval Popradčan, ktorý ako jediný Slovák vystúpil na dvanásť osemtisícoviek.
Vďaka nepríjemnému zraneniu možno unikol väčšej osobnej tragédii, pretože epicentrum zemetrasenia bolo práve v okolí Manaslu. "Bolo dvadsať kilometrov juhovýchodne od vrcholu hory, v doline, ktorá vedie k Manaslu, asi osemdesiat kilometrov od hlavného mesta Káthmandu.
Zemetrasenie prišlo deň po tom, ako som odtiaľ odcestoval. A to som mal pôvodne priletieť až v pondelok, ale manželke Marike sa podarilo prebukovať letenku na skorší termín. Tak to asi malo všetko byť a o šťastí by som v tejto súvislosti nehovoril, lebo to čo sa stalo v Nepále, je obrovská tragédia a situácia je tam veľmi zlá."
Hámor chodí do Himalájí mnoho rokov, má v oblasti postihnutej zemetrasením veľa známych a priateľov. Aj teraz je s nimi v kontakte. „Pod horou sme sa rozišli s naším kuchárom, pomocníkmi, správy sú dosť rozporné, ale zdá sa, že sú všetci v poriadku. Pod Manaslu zostali moje veci, horolezecká výbava, neviem, či sa k tomuto materiálu ešte niekedy dostanem. Keďže som nebol schopný chodiť, bral ma dole záchranársky vrtuľník, všetko som tam nechal.“
V minulosti zažil pod osemtisícovkami aj zemetrasenie. „Každý, kto chodí do týchto končín, to pozná,“ pokračuje. „Vnímal som to však vždy skôr ako atrakciu, bez materiálnych škôd a fatálnych následkov. Cítil som chvenie zeme, viem si to predstaviť. Ale neviem si predstaviť, keď je zemetrasenie vo výške osem stupňov Richterovej stupnice.“
Popradský horolezec už dlhšie upozorňuje, že v Himalájach dochádza k zmenám, pozoruje veľké extrémy. "Neviem, čo ich spôsobuje, ale kopce nie sú v poriadku, sú iné. Nie je to tam také, ako bývalo.
To dokáže človek zaregistrovať a posúdiť, aj keď nie je odborník na klimatické zmeny alebo seizmológ. Idete na kopec a po suchom chodníku vyjdete v teniskách. Vrátite sa na rovnaké miesto o rok a zažijete iný extrém, keď sú cesty zasypané dvoma metrami snehu."
Súčasnú situáciu považuje pre domorodcov za mimoriadnu zložitú. „Je mi ich neskutočne ľúto. Ak sa niečo podobné stane, v situácii a v podmienkach v akých žijú, je to mimoriadne smutné. Bolo by tragédiou, keby sa stali bohom zabudnutými deťmi, ale vyzerá to tak, že svet sa na nich nevykašle. Tým ľuďom treba pomôcť, lebo inak nemajú šancu, sami sa z toho nedostanú,“ uzavrel Peter Hámor.