Soliť sa bude menej

Pekári, reštaurácie či školské jedálne budú musieť zmeniť receptúry. Úrad verejného zdravotníctva totiž pristupuje k radikálnym zmenám. Chce znížiť obsah soli v chlebe i v pečive a o takmer polovicu menej budú slané aj jedlá vo verejnom stravovaní. Producenti potravín sa búria, tvrdia, že jedlo stratí chuť.

01.05.2015 20:00 , aktualizované: 02.05.2015 15:00
debata (60)

Naopak, kardiológovia a odborníci na výživu zmeny vítajú.

Dôvod, prečo sa úrad rozhodol pripraviť novú vyhlášku, je, že Slováci majú vysoký denný príjem soli, ktorý dosahuje hodnotu od 9 do 11 gramov. Pričom odporúčaná denná dávka podľa Svetovej zdravotníckej organizácie je 5 gramov.

„Cieľom výnosu je zníženie príjmu soli prostredníctvom potravín v Slovenskej republike ako faktora ovplyvňujúceho zdravotný stav populácie,“ uviedla hovorkyňa Úradu verejného zdravotníctva Lenka Skalická. Podľa nej nadmerné solenie spôsobuje vysoký krvný tlak, ochorenia srdca či nadváhu.

Nový predpis bude dopĺňať v súčasnosti platný Potravinový kódex z roku 2004, ktorý stanovuje len všeobecný limit pre obsah soli v potravinách. A to je maximálne 20 gramov na kilogram. Toto množstvo by sa po novom malo znížiť v prípade chleba, pečiva, chladených a mrazených produktov na 18 gramov na kilogram. Výnimku budú tvoriť výrobky, ktoré sú na povrchu posypané soľou. Pri nich úrad stanovil hranicu 30 gramov na kilogram. V prípade hotových pokrmov v stravovacích zariadeniach bude maximum takmer o polovicu nižšie, teda 13 g/kg. Reštaurácie či jedálne by tento pokles mali podľa Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) dosiahnuť zmenou jednotlivých receptúr.

Na otázku, kedy začnú zmeny platiť, Skalická konkrétne neodpovedala. „Presný termín, kedy predpis vstúpi do platnosti, v tejto chvíli nevieme povedať,“ uviedla.

Jozef Oremus, majiteľ pekárne Oremus, upozorňuje, že chuť pečiva sa po zavedení zmien zmení. „Výrobky budú síce zdravšie, ale budú menej chutiť. Pocítiť sa dá už zníženie o 0,1 percenta,“ hovorí. Zo zdravotného hľadiska je podľa neho táto zmena pozitívna a verí, že ľudia sa časom naučia, že aj málo slané je chutné. Nariadenie je diskutabilné aj podľa Ľudmily Földesovej, majiteľky Pekárne F&F. „My už teraz nedávame veľa soli do výrobkov, ale kto má rád výrazne slané pečivo, ten si na svoje triko aj tak prisolí,“ reagovala Földesová, podľa ktorej tak zodpovednosť prejde na spotrebiteľov.

Pripravovaný predpis nepotešil ani majiteľov reštaurácií. Agnes Dvorčáková, majiteľka stravovacieho zariadenia Anes, hovorí, že už teraz, keď jedlá nie sú dobre ochutené, im to zákazníci dajú najavo. „Kuchár má svoje chute, jedlo degustuje, a keď treba, tak soli ešte viac pridá,“ tvrdí Dvorčáková. Zmeny rozčúlili aj majiteľa reštaurácie na východe Slovenska, ktorý nechcel zverejniť meno. „To nám úrady budú prikazovať, čo budeme jesť?“ reagoval.

O zmenách v solení už počuli aj vedúci školských jedálni. „Spomínali nám to na školení. Je to diskutabilné, pretože zo zdravotného hľadiska sú to pozitívne zmeny, ale na tie chute deti nie sú prispôsobené. Im tá soľ v jedle chýba a potom nechcú jesť,“ vysvetľuje riaditeľka školskej jedálne v Štúrove Věra Gubricová a pripomína, že ani cestoviny varené bez soli nemajú takú dobrú chuť. „Asi my musíme byť priekopníci, ktorí budú deti učiť správne sa stravovať. Ale ťažko ich niečo naučíme, keď to doma nebudú dodržiavať,“ dodala Gubricová.

To, či budú zariadenia a výrobcovia dodržiavať stanovené limity, plánuje ÚVZ podľa Skalickej kontrolovať, a to laboratórnym vyšetrením vzoriek potravín a pri hotových pokrmoch sa bude preverovať ich receptúra.

Predseda Kardioklubu SR Igor Chamilla považuje soľ za najväčšieho nepriateľa pre ľudí s vysokým tlakom krvi. „V boji proti kardiovaskulárnym ochoreniam, ktoré zvýšené solenie podporuje, tak každé zrnko soli, o ktoré bude v potravinách menej, znižuje šancu, že človek bude mať problémy so srdcom,“ zdôraznil.

Jeho slová potvrdil aj Štefan Farský, kardiológ a predseda Ligy proti hypertenzii. „Soľ zadržiava vodu v tele a priamo pôsobí aj na cievy, ktoré sú potom tuhšie, teda menej pružné, a to spôsobuje zvýšenie tlaku krvi,“ opisuje. Zároveň upozorňuje, že vyšší príjem soli má vplyv aj na vznik rakoviny žalúdka. Tvrdí, že podobné snahy o zníženie soli v potravinách majú aj iné štáty Európy. „Tam to nerobia týmto štýlom, že sa niečo prísne stanoví, ale priamo apelujú na pekárov a výrobcov potravín, aby znižovali soľ na dobrovoľnej báze,“ priblížil kardiológ. Výrobcovia, ktorí túto výzvu štátu splnia, sú v médiách pochválení, vďaka čomu majú väčší odbyt. „Možno by to bolo správne aj u nás. Využiť radšej takýto pozitívny stimul,“ odporúča Farský.

Na abnormálny nepomer v príjme soli u Slovákov upozorňuje aj Petra Oravcová, odborníčka na výživu zo Štúdia zdravej a klinickej výživy Healthy Way. „Skutočná fyzická potreba organizmu je okolo dvoch gramov soli za deň. Priemerná spotreba u ľudí sa často pohybuje aj okolo 14 gramov, čo je nereálne,“ upozornila. Podľa nej si ľudia na chuť soli zvykli a je to len istá forma návyku, s ktorým sa dá bojovať aj formou, ktorú zavádza ÚVZ.

© Autorské práva vyhradené

60 debata chyba
Viac na túto tému: #Potraviny #jedlo #vyhláška #soľ