Z noviel zákonov majú zmiznúť `divokí jazdci`

Často sa totiž stáva, že tí, ktorých sa prílepky týkajú, nezaregistrujú, že vôbec došlo k zmene. V Česku Ústavný súd skoncoval s „divokými jazdcami“ už pred ôsmimi rokmi. Takto tam nazývali nepriame novely.

Naša vláda k takému kroku prikročila až teraz. Minister spravodlivosti Tomáš Borec predložil do pripomienkového konania nový zákon o tvorbe právnych predpisov, ktorý prílepky zakazuje. Platiť by mal od budúceho roka.

S nepriamymi novelami prichádzajú poslanci dodatočne počas rokovania v parlamente cez vlastné pozmeňovacie návrhy. Tie neprechádzajú pripomienkovaním ako ostatné zákony. Prílepky zvyknú politici obhajovať naliehavou zmenou, ktorú nie je možné schváliť štandardným postupom z dôvodu urgentnosti a riešenia problému, ktorý sa náhle objavil.

Rezort spravodlivosti priznáva, že tento proces je neprehľadný, čo nepomáha predvídateľnosti práva. „Prístup k právu v jeho doterajšej forme prestáva byť pre adresátov práva zrozumiteľným vzhľadom na neustálu novelizáciu existujúcich právnych predpisov,“ reagovala hovorkyňa rezortu Alexandra Donevová.

Pre ľudí to v reálnom živote znamená, že vláda a parlament nevytvárajú stabilné podmienky, aby sa na ich základe mohli zodpovedne rozhodovať o tom, či si napríklad sporiť na penziu v 2. dôchodkovom pilieri. Na právnu neistotu ako vážnu prekážku v podnikaní už dlhé roky upozorňujú aj podnikatelia. Meniť zákony cez tzv. prílepky využívala doteraz každá vláda.

Okrem stopky pre nepriame novely formou pozmeňujúcich návrhov poslancov v druhom čítaní Borecov návrh mení tiež poslanecké úpravy pri prijímaní zákonov. Ani tie neprechádzajú pripomienkovaním a vďaka nim sa niekedy schvaľovanie zákonov mení na eldorádo.

Príkladom je „pozmeňovák“, ktorý vyvolal búrlivé diskusie a zdesenie lekárov či časti pacientov. V poslednej chvíli prešiel parlamentom návrh Juraja Blanára (Smer) o zrušení prednostného ošetrenia.

Prekvapil preto, lebo celé mesiace, počas ktorých sa diskutovalo o zmenách v poplatkoch v ambulanciách, o tom nepadlo ani slovo. Po novom už bude nevyhnutné, aby sa k návrhom poslancov vyjadrili odborníci aj verejnosť. Lehoty, ako dlho by malo pripomienkové konanie trvať, nie sú v Borecovom návrhu určené.

Samotní poslanci naznačili, že o iniciatíve ministra bude ešte živá debata. Poslanec Anton Martvoň zo Smeru uviedol, že osobne má iný názor ako rezort spravodlivosti. „Mám skúsenosť, že úradníci na ministerstvách hľadajú v pripomienkovom konaní argument, ako sa niečo nedá zmeniť,“ poznamenal Martvoň.

Má preto obavu, že poslanci budú predkladať menej zákonov ako doteraz. Poslanec Gábor Gál z Mostu-Híd označil zámer ministra za dobrý, je však presvedčený, že to, ako majú poslanci postupovať pri rokovaní o zákonoch, by nemal riešiť rezort spravodlivosti, ale samotní poslanci zmenou zákona o rokovacom poriadku parlamentu.

Ústavný právnik Ján Drgonec je zvedavý, ako sa bude zákaz nepriamych noviel dodržiavať. Osobne sa mu nepáči, že poslanecké návrhy by postupovali rovnakým konaním, teda cez medzirezortné pripomienkovanie a legislatívnu radu vlády.

„To je o absolútnej deformácii vzťahu parlamentu a vlády. Teda o posilňovaní postavenia vlády. Parlament je štruktúra, ktorá v zákonodarnom procese stojí nad vládou, a nie pod ňou. Táto zmena narúša deľbu moci,“ povedal Drgonec.

Právnik Imrich Vozár spolupracujúci s mimovládnou organizáciou Via Iuris povedal, že niektoré veci v ministerskom zákone budú chcieť ešte zlepšiť. Zamerajú sa najmä na podrobnejšie podmienky účasti verejnosti na príprave predpisov.

Chcú, aby boli v zákone zavedené minimálne lehoty na pripomienkovanie, stanovená povinnosť prerokovať pripomienky verejnosti a tiež povinnosť vyhodnotiť pripomienkové konanie s verejnosťou vrátane informovania vo vláde.

Mimovládka tiež príde s obmedzeniami v prípade poslaneckých pozmeňujúcich návrhov, pri ktorých sa často stáva, že sú rozsiahlejšie ako samotný navrhovaný zákon a úplne menia jeho zmysel. „Tento jav považujeme za nežiaduci a budeme navrhovať obmedzenie možnosti podávať pozmeňujúce návrhy poslancov," povedal Vozár.

Ak chcú poslanci využiť svoju zákonodarnú právomoc, mali by ísť podľa Via Iuris štandardnou cestou a navrhnúť vlastné novely, ktoré by boli prerokované od prvého čítania v parlamente.