Kňazovi vtedy ponúkli možnosť vystrihnutia časti, ktorá podľa RTVS hraničí s podnecovaním k nenávisti a bola by v rozpore so zákonmi. Homíliu napokon skúmala Okresná prokuratúra v Prešove, tá v apríli rozhodla, že nie je dôvod na začatie trestného stíhania.
„Prokuratúra urobila skutkovo-právnu analýzu neodvysielanej kázne a odmietla oznámenie, nakoľko sa nejedná o trestný čin,“ uviedol hovorca Krajskej prokuratúry v Prešove Marián Spišák. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 14. apríla.
Podnet na preskúmanie dala Generálna prokuratúra. Reagovala na medializované časti kázne, v ktorej farár prirovnal gejov a lesby k špine s tým, že ju treba vytlačiť za hranice štátu. Či Generálna prokuratúra súhlasí s rozhodnutím okresnej, to sme sa nedozvedeli. „Generálna prokuratúra si vyžiada informáciu o výsledku o stave konania od podriadenej prokuratúry, Krajskej prokuratúry Prešov,“ reagovala jej hovorkyňa Andrea Predajňová.
Podľa aktivistu Martina Macka z Iniciatívy Inakosť rozhodnutie okresnej prokuratúry potvrdzuje nedostatočnú legislatívu na Slovensku z hľadiska ochrany práv menšín s inou sexuálnou orientáciou. „Rôzne druhy nenávistného prejavu sú v zákone posudzované rôzne. Napríklad nenávisť voči rase, etnickej skupine, náboženstvu a podobne je u nás priamo spomínaná a zahrnutá do paragrafu, ktorým sa postihujú nenávistné prejavy. Nenávisť pre sexuálnu orientáciu nie,“ pripomína Macko. Ako dodal, ukazuje sa, že prokuratúra postupuje podľa platného zákona, ale ten je nedostatočný.
O rozhodnutí prokuratúry informovalo v utorok Gréckokatolícke arcibiskupstvo v Prešove, ktoré na svojej webovej stránke cituje z uznesenia okresnej prokuratúry. Podľa neho mala prokuratúra konštatovať, že „z uvedeného je zjavné, že homília je verejným vyjadrením názorov osôb, ktoré sú veriacimi, a teda uplatnením slobody verejne prejavovať svoje náboženstvo“.
V rozhodnutí sa má spomínať aj denník Pravda. Prokuratúra podľa zverejnenej časti rozhodnutia nepochopiteľne hodnotila aj titulok nad článkom v našom denníku, ktorý sa venoval tejto téme. Podľa prokuratúry texty novinárov vyznievali agresívnejšie a netolerantnejšie ako samotný obsah kázne.
Petra Weisenbachera z Inštitútu ľudských práv rozhodnutie prešovskej okresnej prokuratúry sklamalo. „Ale dalo sa to predpokladať, lebo na Slovensku je tradícia a nie je vôľa takéto prešľapy stíhať,“ vraví. Pripomína, že ľudskoprávni aktivisti sú často klamlivo obviňovaní z toho, že žiadajú nadpráva pre menšiny. „V skutočnosti to ale skôr vyzerá tak, že na Slovensku sa pomaličky blížime k tomu, že tu budú nadpráva pre členov cirkví, minimálne niektorých, a ak nie de iure, tak de facto,“ dodáva.
Z rozhodnutia okresnej prokuratúry podľa neho vyplýva, že jedno ľudské právo, ktorým je náboženská sloboda a sloboda náboženského prejavu, je akoby kladené nad iné ľudské právo. „Jedna skupina osôb – veriacich – sa kladie na vyššiu úroveň, ako je ochrana práv v tomto prípade LGBT menšiny, ale je to jedno, o akú skupinu by šlo,“ upozorňuje Weisenbacher. Pripomína, že trestné oznámenie nebolo podané na cirkev, ale na konkrétnu osobu. Generálna prokuratúra by podľa neho mala dať rozhodnutie okresnej preskúmať.
Šarlota Pufflerová zo združenia Občan, demokracia a zodpovednosť považuje rozhodnutie okresnej prokuratúry za nepochopiteľné. To, či výroky boli trestné, prokuratúra podľa nej dostatočne neskúmala. „Ak sa raz predstavitelia cirkvi vyjadrovali spôsobom, ktorý napádal nejakých ľudí, alebo povzbudzoval k nenávisti, alebo hoci už aj k diskriminácii, tak si myslím, že to nie je v poriadku. Prokuratúra to nemôže posudzovať inak, keď ide o katolícku cirkev, tá nemá výsadné postavenie,“ zdôraznila Pufflerová.
Upozorňuje tiež, že prokurátora, ktorý rozhodoval, mohol ovplyvniť vlastný postoj. „Myslím si, že niekto na prokuratúre si nedokázal zachovať chladnú hlavu a odstup, aby sa na to pozrel očami ľudí zákona. Prokurátor sa nemá do toho vžívať a aj keď je veriaci, tak má zachovať nestrannosť. Toto mi nepríde ako nestranné rozhodnutie v duchu zákona,“ uzatvorila Pufflerová.