Venuša urobila z Hradu prísne strážené miesto

Je to výnimočná príležitosť. Historické poklady, ktoré budú najbližší mesiac vystavovať na Bratislavskom hrade, nie je možné vidieť každý deň. Objavené boli na území bývalého Československa a ich hodnota sa pohybuje v šesť- až sedemciferných číslach. Medzi nimi je aj najslávnejšia keramická soška z obdobia lovcov mamutov - Věstonická venuša, ktorá je na Slovensku prvykrát a ukazujú ju len pri vzácnych príležitostiach.

14.05.2015 13:00
Věstonická venuša Foto: ,
Na snímke Věstonická Venuša. Má len čosi viac ako jedenásť centimetrov, ale vie o nej celý svet.
debata (1)

Věstonická venuša patrí medzi najvzácnejšie umelecké cennosti z čias, keď osídlenie Moravy predstavovalo vrchol kultúrneho vývoja v celej Európe. Vymodelovaná je z hliny a je jedinečným svedectvom kultúry a spirituality vtedajších lovcov žijúcich v Európe. Naposledy ju mohli obdivovať v Britskom múzeu v Londýne v roku 2013. Do Bratislavy sa dostala pri príležitosti dvestého výročia českého múzejníctva.

Okrem venuše sa pred zraky návštevníkov dostala aj hlava keltského heroa, železné meteority z Opavy-Kylešovíc a zlatý náramok z rímskej doby. Predmety spája predovšetkým skutočnosť, že všetky patria medzi najvzácnejšie a najvýznamnejšie archeologické nálezy na území bývalého Československa a pozoruhodné sú tak okolnosti ich nálezu, ako aj ich európsky kultúrny význam. O tom, že ide o skutočne vzácne kúsky, svedčí aj fakt, že prevoz výstavy z Česka na Slovensko sprevádzal konvoj policajných áut a množstvo bezpečnostných opatrení.

„Bezpečnosti prevozu bola venovaná maximálna pozornosť. Od vyzdvihnutia z depozitárov až po naše hranice kontrolovala prevoz česká polícia. Potom ich vystriedali slovenskí policajti,“ opisuje prevoz riaditeľ Slovenského národného múzea – Historického múzea Branislav Panis.

Všetky štyri exponáty sú poistené a uložené v špeciálnych trezorových vitrínach a ich ochrana je zabezpečená najmodernejšími bezpečnostnými opatreniami. „Sú súkromní zberatelia, ktorí by o vystavované predmety mali záujem. S kradnutými predmetmi sa obchoduje, ale tieto sú naozaj dobre zabezpečené,“ hovorí riaditeľ múzea a dodáva, že s historickými pokladmi môžu manipulovať len vybraní ľudia, a to kurátori múzeí. Nik iný sa k nim bližšie nedostane.

Výstava je sprístupnená od utorka do 14. júna. Záštitu nad ňou prevzalo Ministerstvo kultúry SR a náklady vo výške asi 20-tisíc eur financovalo zo svojho grantu. Do tejto sumy nie sú zahrnuté náklady na policajný sprievod. Podľa Panisa všetky takéto transporty policajti sprevádzajú zadarmo, čo múzeu ušetrí nemalé finančné prostriedky a túto pomoc si veľmi cení.

Historické predmety si medzi prvými prišla pozrieť aj skupinka dôchodcov z Bratislavy. Ako prezradili, do múzea chodia často a túto výstavu si nemohli nechať ujsť. „Najznámejšia je určite slávna soška venuše. Myslím si, že je najväčším lákadlom. Ale samozrejme zaujímavé sú aj zvyšné kusy i keď pre mňa sú menej známe. Treba to vidieť,“ odporúča pán Milan.

Slovenské národné múzeum organizuje toto podujatie v spolupráci s Národným múzeom Praha, s ktorým slovenské múzeum spolupracuje už roky.

Věstonická venuša. Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Věstonická venuša Věstonická venuša.
Věstonická venuša – Takmer 30-tisíc rokov stará soška ženy je vymodelovaná z hliny a vypálená. Našiel ju v roku 1925 výskumník E. Dania v hrubej vrstve popola na južnej Morave v Dolných Věstoniciach. Je vysoká 11,5 cm, široká 4,4 cm a hrubá 2,8 cm. Skladá sa z dvoch rozlomených častí, preto ju nie je možné vystavovať na stojane. Ukazujú ju v otvorenom puzdre, do ktorého bola po objavení uložená.
Kamenná hlava keltského héroa. Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
kamenná hlava keltského héroa, výstava, múzeum Kamenná hlava keltského héroa.
Kamenná hlava keltského héroa zo Mšeckých Žehrovíc – Vzácna plastika je najčastejšie fotografovanou keltskou pamiatkou na svete. Pochádza z konca 3. storočia pred naším letopočtom a predstavuje najdokonalejšie dielo medzi obdobnými sochami vytvorenými mimo keltských civilizácií. Nájdená bola v roku 1943 v pieskovni neďaleko Mšeckých Žehrovíc rozlomená na päť kusov. Nález sa viaže k opevnenému areálu, ktorý zrejme slúžil ako rezidencia keltskej aristokracie.
Zlatý náramok z rímskej doby zo Zohoru. Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
zlatý náramok z rímskej doby Zlatý náramok z rímskej doby zo Zohoru.
Zlatý náramok z rímskej doby zo Zohoru – Náhodne ho našli v odkrytom bohatom kniežacom hrobe v Zohore. Dokazuje vysokú životnú úroveň Rimanov a miestnej germánskej elity, ktorá sídlila na severnej strane Dunaja. Šperk váži 304,7 g a jeho priemer je 90 mm. Patrí k najvzácnejším šperkom svojho druhu v Európe vôbec. Je datovaný do prvého až počiatku druhého storočia nášho letopočtu.
 Železné meteority z Opavy - Kylešovíc. Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
železné meteority z Opavy, výstava, múzeum Železné meteority z Opavy - Kylešovíc.
Železné meteority z Opavy – Kylešovíc – Objavili ich robotníci v roku 1925 pri okopávaní materiálov bývalej Lundwallovej tehelne v Opave-Kylešovciach. Meteorické železá ležali v lokalite, ktorej vek je datovaný do obdobia spred 18-tisíc rokov. Nie je jasné, či paleolitickí lovci, ktorí ich našli, boli priamymi svedkami ich pádu, alebo úlomky pozbierali až neskôr.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #bratislavský hrad #Slovenské národné múzeum #venuša