Smolková, rovnako ako ďalší traja poslanci za sociálnych demokratov zahlasovala 29. apríla za rezolúciu, ktorá podporovala politiku kvót mignatov. Predseda vlády a strany Smer Robert Fico však kvóty odmieta.
„Európska rada sa dohodla, že akékoľvek rozhodnutie členských štátov únie, týkajúce sa migrantov, musí byť postavené na dobrovoľnosti a preto principiálne odmietam politiku kvót,“ vyhlásil Fico na tohtotýždňovom spoločnom zasadnutí slovenskej a českej vlády.
Podľa premiéra vidno na reakcii europoslancov, aj za stranu Smer, ktorí politiku kvót v rezolúcii podporili, že sú úplne odtrhnutí od reálneho života a nesledujú rozhodnutia Rady. Zároveň slovenský premiér zdôraznil, že sa málo venujú príčinám zvyšujúceho sa počtu migrantov.
Ako uviedla europoslankyňa Smolková, nelegálna migrácia je témou každého plenárneho zasadnutia. „Uznesenia sú väčšinou spoločné naprieč politickým spektrom a reagujú na aktuálnu situáciu v Stredozemnom mori, kde denne zomierajú stovky nevinných ľudí, ktorí za vidinou lepšej budúcnosti pre seba a svoju rodinu riskujú svoje životy,“ tvrdí.
Podľa nej je potrebné si uvedomiť, že nelegálna migrácia je problémom celej EÚ. „Riešením nie sú kvóty, ale humanitárna pomoc pre migrantov v ich pôvodnej krajine a odstránenie vojnových konfliktov,“ dodala. Podľa Vladimíra Maňku (Smer) europoslanci roky upozorňujú na nedostatočné riešenie tohto problému.
Dodal, že je potrebné sa rozhodnejším spôsobom zaoberať neregulárnou migráciou prostredníctvom lepšej spolupráce s tretími krajinami a „napomôcť k zefektívneniu procesu vrátenia nelegálne prisťahovaných osôb do krajiny, odkiaľ prišli“.
Pre europoslanca Borisa Zalu (Smer) nie je podstatné, či presídľovanie migrantov bude na základe kvót alebo dobrovoľnosti, ale to, aby „Európska komisia, Rada a premiéri problém konečne riešili“. Upozorňuje, že všetkých 28 štátov vrátane Slovenska sa musí na riešení podieľať.
„Nežijeme na izolovanom ostrove a váhavé riešenia nám spôsobia väčšiu škodu ako osoh,“ uviedol Zala. Ako dodal, Slovensko bude na presídľovaní migrantov participovať v rozsahu maximálne pár stoviek ľudí.
Podľa europoslankyne Moniky Flašíkovej Beňovej (Smer) parlament rozhodol o kvótach ako o jednom z riešení súčasného „katastrofálneho stavu v niektorých krajinách EÚ, ktoré sú krajinami akéhosi prvého kontaktu pre utečencov“. Pripúšťa, že rozhodnutia Európskeho parlamentu bývajú niekedy odlišné od stanoviska Rady či jednotlivých členských štátov.
Ako ďalej uvádza, z 20-tisíc migrantov, ktorých chce EÚ prerozdeliť, by Slovensko malo prijať približne 316 osôb. „Ak teda vezmeme do úvahy, že na Slovensku máme aktuálne 2 933 miest a obcí, tak by matematicky jeden zachránený prisťahovalec vyšiel približne na každé deviate mesto alebo obec. Z pohľadu našej krajiny by to nebolo ničím dramatické a ukázali by sme empatiu a schopnosť, že od EÚ nečakáme len peniaze, ale vieme byť aktívny aj v menej atraktívnych politikách,“ uzavrela Flašíková Beňová.
"V Sýrii a Iraku zúri vojna. Kresťania, ale nielen oni, sú prenasledovaní, vyháňaní zo svojich domovov a zabíjaní. Sú tu tisíce mŕtvych utečencov v Stredozemnom mori. To je realita, ktorú premiér Fico nechce vidieť.
Ako právnik pritom musí vedieť, že všetci títo ľudia sú utečenci podľa medzinárodného práva a Slovensko sa už dávno pred vstupom do EÚ zaviazalo, že takýmto žiadateľom poskytne azyl," uviedla europoslankyňa Anna Záborská (KDH).
Poslanec EP Branislav Škripek (OĽaNO) takisto nesúhlasí so zavedením kvót, ale zostať bezcitný nie je podľa neho správne. „Nevytvárajme si z ľudského utrpenia politické body, ale radšej hľadajme riešenia. Je to naša povinnosť,“ dodal.
Pre Slovensko je stanovená kvóta 1,7 %, z akého počtu nie je známe
Európska komisia v stredu navrhla, aby členské štáty EÚ počas nasledujúcich dvoch rokov prijali 20 000 utečencov. Imigranti majú byť prerozdelení medzi členské štáty na základe stanovených kvót, ktoré sa budú odvíjať od veľkosti krajiny, počtu obyvateľstva, ekonomického výkonu a ďalších ukazovateľov. Mechanizmus prerozdelenia má EK predložiť do konca mája.
Podľa vedúceho tlačového a politického oddelenia Zastúpenia EK na Slovensku Andreja Králika pôjde o legislatívny návrh komisie. Ako sa vyjadril pre portál Teraz.sk, jeho cieľom je odbremeniť záchytné tábory v Európe. Pre Slovensko je stanovená kvóta 1,78 percenta. Z akého presného počtu, ešte nie známe.
Druhá časť relokácie rieši mechanizmus prerozdeľovania utečencov v budúcnosti pri hromadných prílevoch. Ten EK vypracuje do konca tohto roka. Aj v tomto prípade je pre Slovensko určená hranica 1,78 percenta.
Podľa Králika ďalší pilier migračného programu sa týka presídľovania osôb, ktoré jednoznačne potrebujú medzinárodnú ochranu, ale nachádzajú sa v táboroch na území tretích krajín, ako sú napríklad Líbya, Sýria či Sudán. Na tento účel je na najbližšie dva roky určených 50 miliónov eur. Komisia zatiaľ navrhla pre systém presídľovania 20 000 miest. Pre Slovensko je stanovená kvóta 1,6 percenta, čo predstavuje 319 ľudí. Podmienkou je, že takto presídlený utečenec musí zostať v danej krajine minimálne päť rokov. V prípade, ak sa rozhodne odísť do iného členského štátu, stratí ochranný status.
Návrh musia schváliť vlády členských krajín EÚ
Uvedeniu systému do praxe však musí predchádzať schválenie vládami všetkých 28 členských krajín únie, z ktorých niektoré vrátane Slovenska, Česka, Maďarska a Poľska sú zatiaľ proti. Británia, Írsko a Dánsko majú z európskeho práva dohodnuté výnimky, takže sa ich budúce návrhy prípadne nemusia týkať.
Systém kvót má ako núdzový mechanizmus viesť k rovnomernejšiemu rozloženiu azylantov medzi jednotlivými štátmi EÚ v období, keď Taliansko a ďalší južní členovia únie čelia nebývalému náporu.
Nátlak na Brusel sa zvýšil po viacerých tragických udalostiach v Stredozemnom mori, z ktorých najhoršia sa odohrala 18. apríla, keď sa utopilo odhadom asi 800 nelegálnych migrantov smerujúcich do Európy. „Žiadna krajina nemôže sama zvládať taký obrovský nápor utečencov,“ povedal v tejto súvislosti predseda EK Jean-Claude Juncker.