Táto lokalita je chráneným územím a stavba by doň mohla vážne zasiahnuť. O umiestnení kríža preto rozhodne okresný úrad životného prostredia.
„Chceme to dať ako darček mestu. Je 1 200. výročie od narodenia sv. Metoda a neviem, prečo by niekto mal byť proti niečomu, čo obohatí mesto,“ uviedol pre denník Pravda Otto Berger, podľa ktorého sa kedysi našli aj odporcovia Eiffelovky a dnes je pýchou Parížanov.
Zámer postaviť na Zobore kríž je dnes v rukách Okresného úradu v Nitre, ktorý čaká na vyjadrenie Štátnej ochrany prírody. Potom rozhodne, či monument bude na vrchu stáť. „Ak niekto povie, že to zasiahne do chránenej oblasti, čo vtedy? Nedá sa nič robiť, musíme to rešpektovať. Možno z toho nič nebude,“ odpovedal Berger na otázku, čo urobí, ak úrad jeho žiadosť zamietne.
Majiteľ stávkovej kancelárie projekt asi pred tromi mesiacmi predstavil aj primátorovi mesta Nitra Jozefovi Dvončovi. Mesto zatiaľ oficiálne stanovisko neposkytuje. „V prípade, že budú všetky stanoviská kladné, bude spracovaný materiál pre komisiu, výbor mestskej časti a mestské zastupiteľstvo,“ reagoval na naše otázky Dvonč.
O zámere podnikateľa a jeho rokovaniach s mestom sa mestskí poslanci dozvedeli na sociálnej sieti a Dvonča s informáciami konfrontovali na aprílovom zastupiteľstve. „Primátor sa vyjadril, že áno, prebehlo rokovanie, ale že on je viac proti než za projekt a nechápe, ako sa informácia o plánovanej výstavbe dostala na verejnosť,“ povedala nitrianska poslankyňa Petra Ajdáriová, podľa ktorej by vo veci mali rozhodnúť obyvatelia.
Ona sama s projektom nesúhlasí a tvrdí, že Nitra Las Vegas nepotrebuje. „Z mojej strany aj na základe reakcií občanov tento projekt nepodporujem. Ak pán Berger chce nejako prospešne pôsobiť v našom meste, sú mnohé iné oblasti, do ktorých by mohol peniaze investovať,“ mieni poslankyňa.
Kríž by mal stáť v lokalite Skalka, ktorá je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie (CHKO Ponitrie) a zároveň aj Územia európskeho významu Zobor. Je zaradená aj do európskej siete chránených území Natura 2000, ktorá združuje vzácne lokality z dôvodu ochrany biotopov, rastlín a živočíšnych druhov. Na území platí podľa zákona o ochrane prírody a krajiny druhý stupeň ochrany, čo znamená, že stavbu kríža musí odobriť okresný úrad životného prostredia.
„Mal by byť vysoký 50 metrov. Sú tam stromy, ktoré spodnú časť zaclonia. Rozpätie rámov by malo byť 25 metrov. Nebol by nasvetlený, ale priamo na čelnej strane by boli nejaké diódy, ktoré by svietili, a z diaľky by sa kríž vynímal,“ opisuje atrakciu Berger, podľa ktorého by bola dominanta viditeľná z každej strany. Zatiaľ presne nevie, z čoho by bol vyrobený.
„Jedna verzia je, že by bol z betónu. Druhá verzia je, že by bol oceľový,“ vysvetľuje. Tvorilo by ho niekoľko častí, ktoré by sa naskladali pomocou vrtuľníka. „Tam poškodzovanie prírody neprichádza do úvahy. Miesto, kde by sa to robilo, by bolo v meste alebo vedľa mesta a odtiaľ by helikoptéra prenášala celé kusy,“ spresnil podnikateľ.
„Samotná realizácia tohto zámeru – terénne úpravy, výkopové práce, predpokladá zásahy do lesných a nelesných biotopov. Podľa nášho názoru umiestnenie stavby uvedených rozmerov, ktorá bude pôsobiť v prostredí dominantne, zmení panorámu Zoborských vrchov. Zachovanie charakteru krajiny Tribeča bolo jedným z dôvodov vyhlásenia Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie,“ oponuje Radimír Siklienka, riaditeľ CHKO Ponitrie.
Ten tvrdí, že s podobnými aktivitami nemajú ochranári dobré skúsenosti. „Následkom býva často napríklad prinášanie umelých kvetín, po ktorých zostávajú zvyšky nerozložiteľného odpadu, zapaľovanie sviečok, čo predstavuje hlavne v suchom veternom období nebezpečenstvo požiaru,“ vyrátal Siklienka. Problémom podľa neho môže byť aj zvýšenie počtu turistov v danom území či osvetlenie kríža, ktoré môže nepriaznivo ovplyvniť najmä v noci aktívne živočíchy.
Kríž na Zobore si neželá ani Katarína (27), obyvateľka Nitry. „Bývam priamo pod Zoborom a takýto kríž si tam neprajem. Myslím, že Zobor je unikátny sám osebe a takéto oceľové monštrá tu nepotrebujeme. Kazilo by to výhľad,“ tvrdí obyvateľka Nitry. Podobný názor má aj Martin (30), ktorého výhľad naň vždy poteší.
„Viete si predstaviť, že tam bude svietiť 50-metrový kríž? Vôbec mi niečo podobné nechýba a myslím, že by to bolo gýčové,“ pripomenul Nitran. Matej Ruttkay, riaditeľ Archeologického ústavu SAV v Nitre, ktorý v Nitre žije vyše 30 rokov, mieni, že väčším úžitkom pre celé spoločenstvo by bolo investovať peniaze do záchrany existujúcich pamiatok.
„Mohol by pomôcť napríklad so záchranou ruín v tejto lokalite. Často nájdeme veci, vieme ich odkryť, ale s následnou konzerváciou, rekonštrukciou a prezentáciou, ktoré sú nákladnejšie, máme komplikácie,“ uviedol Ruttkay.
O obdobnej stavbe uvažoval v roku 2013 Berger aj na území hlavného mesta. Hovorkyňa magistrátu Ivana Skokanová povedala, že vtedy išlo len o predbežný návrh, ktorý bol prezentovaný formou ideového zámeru. „Nebol prerokovávaný, nakoľko nebol oficiálne predložený,“ dodala Skokanová.
Archeológovia hrob Svätopluka nehľadajú
Zobor je vari magnetom na kontroverzné správy. Tento týždeň sa totiž dostala na verejnosť informácia, že archeológovia sa tam pokúšajú objaviť hrob Svätopluka, najvýznamnejšieho panovníka veľkej Moravy. Matej Ruttkay, riaditeľ Archeologického ústavu SAV v Nitre, to poprel.
„Som nešťastný z toho, čo sa pustilo do médií, že hľadáme hrob Svätopluka, tieto informácie sa vôbec nezakladajú na pravde. Robíme zisťovací výskum, ktorý nám pomôže naprojektovať rekonštrukciu a záchranu múrov Kostola sv. Jozefa,“ uviedol pre denník Pravda Ruttkay.
„Boli by sme radi, keby sme objavili veľkomoravské veci, ale cieľom je skúmať 17. a 18. storočie,“ doplnil riaditeľ ústavu. Podľa neho šanca nájsť hrobku Svätopluka je mizivá. O tom, že na tomto mieste by malo byť knieža pochované, hovorí legenda, ktorá podľa Ruttkaya vznikla oveľa neskôr, ako Svätopluk zomrel.
Podľa kronikára Kosmasa zomrel Svätopluk v roku 896 v benediktínskom kláštore sv. Hypolita na Zobore. Ide o najstarší slovenský kláštor, ktorý zostal na 150 rokov opustený a v roku 1691 dostal biskup Blažej Jaklin povolenie postaviť nový, a to Kláštor sv. Jozefa pre kamaldulský mníšsky rád.