„Situácia v oblasti financovania školských výletov je rôzna a individuálna. Od prípadu, že jeden rodič zasponzoruje výlet pre celú triedu, čo sa stalo len raz, až po úplne bežnú situáciu, keď dieťa z finančných dôvodov nemôže ísť na výlet s triedou,“ opisuje situáciu Bohuslav Ilavský, riaditeľ IV. základnej školy v Detve. Preto sa škola snaží zapájať do projektov, ktoré jej situáciu uľahčia. Napríklad minulý rok vďaka súťaži Zbieraj a recykluj vyhrali celodenný výlet do Harmanca a Harmaneckej jaskyne. Tento rok sa chystajú na exkurziu do Stredoslovenskej galérie v Banskej Bystrici, ktorá je spojená s tvorivými dielňami. Rodičia hradia len cestovné.
Výchovná poradkyňa z bratislavskej Základnej školy Kulíškova Ingrid Somogyová má s manažovaním školských výletov bohaté skúsenosti. „Nedávno sme boli vo hvezdárni a pre deti to bol veľký zážitok. Je diametrálny rozdiel, ak sa deti všetko učia len z kníh, a keď majú možnosť vidieť to naživo. Rozšíri im to obzory a aj si učivo ľahšie zapamätajú,“ myslí si. Pripúšťa však, že problémom sú peniaze. „Všetko hradia rodičia detí, môžem však povedať, že aj sociálne slabšie rodiny sa veľmi snažia, aby výlet svojim deťom mohli zaplatiť.“
Výlety dokážu školy zafinancovať sčasti z kultúrnych poukazov. „Každý žiak a učiteľ dostane jeden hárok osobného kultúrneho poukazu so štyrmi poukazmi v hodnote po 1 eure. Dajú sa potom použiť na aktivity, ktoré majú kultúrny alebo kultúrno-výchovný charakter,“ vysvetľuje Jozef Bednár, hovorca ministra kultúry. O poukazy v tomto roku zatiaľ požiadalo 2 909 škôl z cca 3 400 základných a stredných škôl na Slovensku a zaregistrovalo sa 313 kultúrnych inštitúcií, pričom môžu pribudnúť ďalšie. Registrácia je možná do 30. júna. Ministerstvo plánuje v projekte pokračovať aj v budúcom roku. Kultúrne poukazy sa zväčša využívajú na úhradu výchovných koncertov, pretože na väčšie výlety ich hodnota nepostačuje.
Medzi žiakmi sú obľúbené školy v prírode. Tie sú drahšie a pobyt jedného dieťaťa vyjde aj na dvesto eur. Mariana z Michaloviec je matkou troch školopovinných detí vo veku 7, 9 a 10 rokov. Ona aj manžel pracujú, ale majú sa čo obracať, aby ušetrili na iné aktivity, ako je bežný chod domácnosti. „Jednodňové výlety, návštevy kina, divadla či múzeí ešte pokryť zvládame. Nedávno sme zaplatili plavecký kurz najmladšiemu synovi. Ten nás vyšiel na necelých 40 eur. Desaťročnej dcére sme však už nemohli zaplatiť školu v prírode, pretože by nám tie peniaze v rozpočte veľmi chýbali,“ opisuje situáciu Mariana a dodáva, že to ich ešte čakajú koncoročné výlety všetkých troch detí.
Cena za výlet sa odvíja aj od veku detí. „Kým žiaci prvého až siedmeho ročníka základnej školy chodievajú na jednodňové zájazdy, starší žiaci zvyknú organizovať aj dvojdňové výlety, väčšinou v rekreačných zariadeniach nášho regiónu,“ hovorí riaditeľ detvianskej školy Ilavský.
Od novembra minulého roku majú žiaci a študenti možnosť cestovať zadarmo vlakmi. Nie vždy sa dá táto výhoda využiť. „Uvažovali sme už aj o tom. Ale väčšina miest, kam na výlety chodíme, nemá dobrú železničnú dostupnosť a je tak pre nás jednoduchšie cestovať autobusom,“ povedala Ingrid Somogyová.
Väčšina kultúrnych inštitúcií, či už múzeí, alebo zámkov, sa na toto obdobie dopredu pripravuje a majú nachystané mnohé podujatia. Napríklad Múzeum Bojnice ponúka školským skupinám možnosť objednať si okrem tradičných prehliadok zámku aj niektorý z programov v rámci projektu Škola v múzeu. Kultúrno-propagačná manažérka múzea Petra Gordíková hovorí, že v súvislosti s koncoročnými výletmi je zvýšený záujem hlavne o nočné prehliadky zámku. Bratislavské detské múzeum sa počas tohtoročnej sezóny zameralo na ekológiu, ktorá je podľa nich medzi učiteľmi veľmi žiadaná. Pripravili tematickú výstavu Voda je život a Trvalé bydlisko Zem.
Podľa detskej psychologičky Márie Tóthovej Šimčákovej sú triedne výlety ideálne na utužovanie kolektívu. Aby však mali význam, mala by sa na nich zúčastniť celá trieda a nielen jej časť. „Pre mnohé deti, ktoré z nejakého dôvodu nemajú šancu byť v škole úspešné, je toto šanca na zvýšenie ,popularity‘ medzi rovesníkmi,“ myslí si. Ak sa na výlete nemôže z finančných dôvodov zúčastniť každý žiak, treba podľa nej hľadať možnosť, ako náklady znížiť. Napríklad vybrať sa na jednodňový výlet do prírody. „Nie je to o tom, že deti prídu do cudzieho mesta spoznať obchodné domy alebo niekde nakupovať. Učiteľ by sa mal dôsledne pripraviť, zabezpečiť program, ktorý bude pre ne prínosom, a to sa dá hoci aj na prechádzke v prírode. Možností je veľa,“ dodala psychologička.