Štát pomôže ľuďom, ktorí sa presťahujú za prácou

„Chceme takto podporiť jednak ľudí, ktorí zmenili trvalé bydlisko, ale aj tých, ktorí sa nahlásili na prechodný pobyt minimálne vo vzdialenosti 70 kilometrov od trvalého bydliska,“ informoval včera štátny tajomník ministerstva práce Branislav Ondruš (Smer).

Príspevky budú vyplácať úrady práce s podmienkou, že si záujemcovia o ne nájdu riadny pracovný pomer na dobu neurčitú, ale aj na dobu určitú, minimálne však na šesť mesiacov. Na prácu na dohodu sa vzťahovať nemá. Požiadať o ne sa bude dať do troch mesiacov od vyradenia z evidencie nezamestnaných.

Novinka bude súčasťou chystanej novely zákona o službách zamestnanosti, ktorú už ministerstvo práce posunulo do medzirezortného pripomienkového konania. Vláda by ju mala schváliť v júni, parlament na jeseň a účinnou by sa mala stať od januára budúceho roka.

Stačiť bude aj prechodný pobyt

Doteraz ten, kto sa chcel z regiónu s vysokou nezamestnanosťou presťahovať do bohatšieho kvôli práci, dostal iba jednorazový štátny príspevok na presťahovanie vo výške 1 327,76 eura. Podmienkou však bolo, aby sa na novom pôsobisku zapísal na trvalý pobyt.

Keďže pri veľkých cenových rozdieloch za nehnuteľnosti v okresoch s pracovnými príležitosťami mal však len málokto šance kúpiť si nové bývanie, o príspevok bol minimálny záujem. Roku 2014 oň požiadalo 38 záujemcov, rok predtým 66.

Po novom by už premenovaný príspevok na podporu mobility za prácou nemal byť viazaný na trvalé bydlisko. Občan si napríklad byt bude môcť len dočasne prenajať a zriadiť si v ňom prechodný pobyt. „Predpokladáme, že záujem o príspevok sa takto oproti súčasnosti zvýši 10– až 25-násobne,“ konštatoval hovorca ministerstva Michal Stuška. Konkrétne by to znamenalo, že o dočasnú finančnú výpomoc by sa mohlo prihlásiť okolo 800 osôb.

Podľa Michala Páleníka z Inštitútu zamestnanosti je zmena v prístupe k vyplácaniu príspevku vcelku pozitívna. „Určite sa záujem oň zvýši,“ zdôraznil odborník. Vedel by si však predstaviť aj iné formy sociálnej pomoci.

„Napríklad ak sa človek kvôli práci presídli do úplne cudzieho prostredia, bolo by vhodné sprostredkovať mu miesto v škôlke pre dieťa alebo všeobecného lekára,“ tvrdí. Myslí si tiež, že je diskriminačné, ak z manželskej dvojice, ktorá sa presťahuje, môže príspevok podľa návrhu získať iba jeden, kým u partnerov „bez papiera“ obaja.

Rozšírenie kurzov, ale aj zmeny pre absolventov

Novelizovaný zákon prinesie aj ďalšie zmeny. O nové typy vzdelávacích programov napríklad rozšíri možnosti získania príspevku na vzdelávanie. Doteraz, ako pripomenul štátny tajomník, je viazaný len na okruh vzdelávacích programov akreditovaných podľa zákona o celoživotnom vzdelávaní. Od januára sa jeho záber rozšíri aj o kurzy, ktoré sa vyžadujú na základe zákona o bezpečnosti a ochrane pri práci, zákona o autoškolách a ďalších.

„S príspevkom tak napríklad bude možné absolvovať kurz na obsluhu vysokozdvižných vozíkov, rôznych strojných zariadení, na získanie kvalifikačnej karty vodiča a podobne,“ uviedol Ondruš. Takisto sa zvýšia možnosti na vykonanie absolventskej praxe. Tú môžu v súčasnosti realizovať iba firmy alebo živnostníci so zamestnancami.

Novela však v budúcnosti umožní absolventom škôl získať prax v odbore, v ktorom sa vyučili alebo ktorý vyštudovali, aj u živnostníkov bez zamestnancov. „Je to príležitosť pre mladých obuvníkov, kaderníčky či kozmetičky, aby získali praktické pracovné zručnosti u živnostníkov, ktorí si obvykle ani nemôžu dovoliť niekoho zamestnať,“ objasnil štátny tajomník.

Novelou sa rozšíria aj pravidlá na zamestnávanie cudzincov z nečlenských štátov Európskej únie na Slovensku. V platnosti síce zostáva, že na našom území smú pracovať najviac dva roky, no táto možnosť sa im predĺži až na päť rokov v prípade, že, naopak, slovenskí ľudia budú na základe recipročnej zmluvy zamestnaní v ich krajinách.

Ondruš zdôvodnil, že aj týmto spôsobom by sa mohli zvýšiť predpoklady našich ľudí pracovne sa uplatniť v Spojených štátoch, Kanade a v ďalších, z tohto pohľadu zaujímavých štátoch. Zároveň však pripustil, že osobitnú diskusiu na tému zamestnávania cudzincov by bolo treba rozvinúť po tom, čo by Slovensko na základe medzinárodnej kvotácie muselo prichýliť určitý počet prisťahovalcov prúdiacich momentálne do Európy najmä z afrických krajín.

Zákon o službách zamestnanosti sa novelizuje takmer každý rok. „Snažíme sa operatívne reagovať na vývoj a praktické skúsenosti pri zamestnávaní,“ zhrnul Ondruš. Jedným z cieľov súčasnej novely je podľa neho aj výrazne zjednodušiť komunikáciu klientov úradov práce, čiže jednak ľudí registrovaných ako nezamestnaných a jednak firmy, ktoré im môžu ponúknuť prácu, s ich úradníkmi.

Aktuálne napríklad treba na získanie príspevkov predložiť nemálo dokladov – o zaplatených daniach, zdravotnom aj sociálnom poistení, či nemá dlhy voči úradu práce, či firma nie je v konkurze alebo reštrukturalizácii, alebo nemá dlhy voči zamestnancom, či v nej nebolo zistené nelegálne zamestnávanie a podobne. Od januára si väčšinu týchto potvrdení po vlastnej linke obstarajú samy úrady práce, čím klientov významne administratívne odbremenia.

„Som rád, že po tom, čo sa už minuli milióny eur na informačný systém, si úrady práce budú vedieť samy dohľadať, či im niekto je, alebo nie je čosi dlžný,“ uzavrel Páleník.