Po prvom, písomnom kole postúpilo ďalej 86 uchádzačov. Počas celého týždňa preverujú ich vedomosti štyri päťčlenné komisie, ktoré majú za úlohu vybrať tých najlepších a najkvalitnejších adpetov.
Ústna časť výberového konania bola verejná, a tak sme sa boli pozrieť ako skúšanie potencionálnych prokurátorov prebieha. Uchádzači prichádzali pred skúšobnú komisiu po jednom. Každý z nich sa v miestnosti zdržal takmer hodinu, počas ktorej musel zodpovedať otázky od všetkých piatich členov komisie. Jej členovia boli zámerne vybratí z rôznych oblastí práva, aby tak bola zachovaná objektivita. Viacerí uchádzači sa nevyhli nervóznemu podupkávaniu, spoteným dlaniam a zrýchlenému tepu. Predsa len, ide o dôležitý míľnik ich života a jedinečnú možnosť splniť si sen.
Dvadsaťosemročný Matúš Pavlík bol jedným z nich. „Dá sa povedať, že je to môj celoživotný cieľ. Už počas štúdia na univerzite sa u mňa prejavila potreba realizovať sa v trestnom práve. Práve táto oblasť mi bola od začiatku najbližšia,“ netají svoje ambície mladý kriminálny vyšetrovateľ. Napriek badateľnej nervozite a spočiatku neistému vystupovaniu ukázal, že prišiel veľmi dobre pripravený. Priznal však, že jedna otázka ho predsa len zaskočila. „Prekvapila ma otázka o mimoriadnom dovolaní prokurátora v občiansko-právnom konaní. Na tú som nebol až tak dobre pripravený a dá sa povedať, že mi nesadla,“ a dodal, že napriek tomu nemá zo seba zlý pocit. Otázky boli podľa neho zamerané dobre a rozhodne medzi nimi nebolo nič, čo by k práci prokurátora nepatrilo.
Ako druhý v poradí predstúpil pred komisiu dvadsaťšesťročný Adam Petrovič. Od ukončenia štúdia pracuje ako vyšší súdny úradník. Zaoberá sa občiansko-právnou agendou.a práca prokurátora je pre neho cieľom. „Inklinoval som k tomu už počas vysokoškolského štúdia, kedy som pôsobil ako asistent v dvoch renomovaných právnických kanceláriách. V tomto smere som sa našiel,“ odôvodňuje svoje rozhodnutie uchádzať sa o funkciu právneho čakateľa prokuratúry. Ani on nedokázal celkom zakryť trému a obavy. Najviac ho prekvapilo, že sa pýtali na jeho vlastný názor a na to, ako by riešil postupy, ktoré nie sú v zákone priamo upravené. "Bol som skôr pripravený na to, že sa budú pýtať na exaktné vedomosti zo zákonov, ale vo všeobecnosti položené otázky nepovažujem za neprimerané alebo podpásové,"povedal bezprostredne po skúške.
Komisia svoje otázky vo veľkej miere smerovala práve k praktickým vedomostiam, resp.využitiu teroretických vedomostí na reálnych príkladoch. Z pozície právneho čakateľa prokuratúry vyplýva, že musí mať nadpriemerné analytické či praktické myslenie, a na to nestačí len dokonalá znalosť zákonov.
„Pri tomto systéme výberového konania, pri tomto site, je takmer nemožné, aby sa k funkcii prokurátora dostal niekto, kto na to nemá. Uchádzači musia prejsť náročnými testami, prekladom odborného textu do anglického jazyka a nakoniec ústnou skúškou,“ vysvetľuje systém skúšania prvý námestník generálneho prokurátora SR a zároveň predseda jednej z komisií René Vanek.
Výberové konanie sa skladá z dvoch častí – písomnej a ústnej. V každej z nich je maximálny počet bodov 50 a minimálny počet bodov na to, aby sa skúška považovala za zvládnutú je 35. V ústnej časti skúšky môže každý jeden člen komisie udeliť uchádzačovi najviac 10 bodov. Po celkovom vyhodnotení sa vyberú tí najlepší, z ktorých potom generálny prokurátor Jaromír Čižnár vyberie 32 nových právnych čakateľov prokuratúry.