V opačnom prípade by firma aj s 1 500 zamestnancami skončila, čo by spomalilo výstavbu diaľnic. Malí veritelia by sa tiež nedostali ani k časti svojich pohľadávok, nesplácali by sa úvery v desiatkach miliónov eur, čo by malo vplyv na bankový sektor.
Prečítajte si komentár Petra Javůrka Jablká a hrušky.
Ani schválené ozdravenie Váhostavu však nebude bezbolestné. Z celkových dlhov v sume 136 miliónov eur má Váhostav za päť rokov splatiť asi 44 miliónov eur. Či sa veritelia, vrátane štátu, ktorý odkúpi od malých živnostníkov pohľadávky za polovicu ich hodnoty, dostanú aj k ďalším peniazom, bude závisieť od toho, ako sa bude Váhostavu dariť pri výstavbe diaľnic. Už na jeseň má Váhostav spolu s partnermi odovzdať novú, levočskú časť diaľnice D1 a tiež martinský úsek začínajúci sa pri Dubnej Skale. Práve skutočnosť, že diaľnica pri Martine sa stavia za cenu nižšiu ako náklady, bola jedným z dôvodov na reštrukturalizáciu.
„Najkritickejší je z nášho pohľadu úsek D1 Dubná Skala – Turany, kde je Váhostav sám,“ uviedol minister dopravy Ján Počiatek. Váhostav stavia diaľnice aj na Kysuciach či pri Zvolene. Počas reštrukturalizácie sa firma na základe novej legislatívy nemohla zúčastňovať na tendroch, ale o nič neprišla, keďže ponuky na najbližší tender na úsek D3 pri Čadci sa majú podávať 8. júna. Váhostav, za ktorým je podnikateľ Juraj Široký, už vopred avizoval, že ak dostane šancu ďalej fungovať, tak v tomto roku plánuje zdvojnásobiť stavebné výkony zhruba na 230 mil. eur. Ide o sumu na základe už v minulosti zazmluvnených zákaziek spoločnosti najmä na diaľničných stavbách. Spresniť svoje plány v pondelok Váhostav nechcel s odôvodnením, že rozhodnutie súdu ešte nemal k dispozícii.
Do ozdravovania Váhostavu po protestoch malých veriteľov vstúpil štát, ktorý zmenil narýchlo niekoľko zákonov tak, aby živnostníci dostali viac. Pôvodný plán splatenia pohľadávok Váhostavu hovoril o tom, že nezabezpečení veritelia dostanú 15 %. Banky mali v tomto prípade získať 100 % svojich peňazí, a teda viac ako 31 miliónov eur. Neskôr sa však dobrovoľne vzdali časti svojich peňazí a od stavebnej firmy požadujú len 85 %. Zvyšok sa má rozdeliť medzi nezabezpečených veriteľov, ktorí teda dostanú zo svojich peňazí len 18,75 %. Bankám Váhostav vyplatí 24,2 mil. eur. Zvyšok od firmy veritelia získajú z jej budúcich ziskov. Nezabezpečení teda získajú 19,6 mil. eur, čo je oproti pôvodným plánom nárast o 3,9 milióna. Za reštrukturalizačný plán koncom apríla hlasovalo 97,6 % veriteľov. Váhostav sa v prospech nezabezpečených veriteľov vzdal tiež 49 % svojich akcií.
Alternatívou k vyplateniu dlhov priamo od Váhostavu, ktorú chce využiť väčšina živnostníkov, je predaj pohľadávky štátu za 50 % jej pôvodnej hodnoty prostredníctvom Slovenskej záručnej a rozvojovej banky. Keďže Váhostav dlhuje živnostníkom 54 mil. eur, štát môže dané oddlženie stáť 27 mil. eur. Peniaze si bude následne vymáhať z budúcich ziskov stavebnej spoločnosti. V posledných rokoch Váhostav dosahoval stratu. Šéf Váhostavu Marián Moravčík však očakáva v najbližších rokoch zisk vo výške 5 až 7 miliónov eur.
Reštrukturalizačný plán musel schváliť súd, ktorému bol návrh predložený 7. mája. Zákonná sudkyňa Katarína Bartalská mala na rozhodnutie 15-dňovú lehotu, ktorá vypršala v piatok 22. mája 2015. Sudkyňa v rozhodovaní požiadala o súčinnosť Generálnu prokuratúru.
Rozhodovanie sprevádzali možné prepojenia
Schválenie reštrukturalizačného plánu ohrozovali možné majetkové a personálne prepojenia stavebnej spoločnosti s jej veriteľmi. Nevôľu medzi veriteľmi vyvolala aj 25-ročná správkyňa reštrukturalizácie Petra Gabrišová. Časť veriteľov namietala jej zaujatosť a možné prepojenie s Doprastavom, ktorý je taktiež veriteľom Váhostavu. Súd však dané dohady nepotvrdil a rozhodol, že správkyňa zaujatá nie je.
Riaditeľ Váhostavu Marián Moravčík zase čelil obvineniu z prepojenia s firmami Lomark a Torguta, ktorých majiteľom a zároveň veriteľom stavebnej spoločnosti je schránková firma. Moravčík tieto dve firmy zastupoval pred niekoľkými rokmi, a teda podľa neho išlo o minulosť a nie o aktuálne väzby.
V prípade padlo aj trestné oznámenie
Národná kriminálna agentúra ešte v marci začala proti Váhostavu trestné stíhanie pre podozrenie z poškodzovania veriteľa. V priebehu mája po razii v bratislavskom aj žilinskom sídle firmy na polícii vypovedal Juraj Široký, jeho syn, aj správkyňa reštrukturalizácie Petra Gabrišová.
Existuje podozrenie, že Váhostav zvýhodňoval vybraných veriteľov, prípadne, že podpisoval nové zmluvy aj napriek tomu, že vedel o hroziacich finančných problémoch. Krátko predtým zvažovali podanie trestného oznámenia aj opoziční poslanci a tiež malí veritelia.
Vláda vykonala zmeny v zákonoch
Reštrukturalizácia Váhostavu a jeho dlhy voči subdodávateľom si vyžiadali aj zmeny v zákonoch. Parlament schválil novelu Obchodného zákonníka, ktorý zlepší postavenie nezabezpečených veriteľov v iných reštrukturalizáciách. Ich pohľadávky sa stávajú nepremlčateľné a v budúcnosti sa môžu dostať k svojim peniazom prostredníctvom ziskov ozdravovanej spoločnosti. Novela má zabrániť poškodzovaniu veriteľov v konkurze a reštrukturalizácii. Spoločníci firmy, ktorá trpí nedostatkom kapitálu, majú zakázané vyplácať si zisk. Novinky od budúceho roka taktiež zahŕňajú tzv. čierny zoznam štatutárov spoločností. Ten bude združovať podnikateľov, ktorí nepodali včas návrh na konkurz upadajúcej firmy. V prvom roku bude zoznam neverejný. Verejnosť by k nemu mala získať prístup až neskôr.
Vláda navyše zaviedla možnosť získať majetkovú účasť vo firme, ktorá sa dostala do problémov. Veritelia si takto môžu zvýšiť šancu získať všetky svoje peniaze. Na verejných zákazkách sa už nebudú môcť zúčastňovať firmy v reštrukturalizácii. Na ochranu malých veriteľov má slúžiť aj možnosť platby dane z pridanej hodnoty až po úhrade faktúry.
Čo by priniesol pád Váhostavu?
Existovali obavy, že krach Váhostavu by mohol priniesť nedôveru do stavebníctva na celom Slovensku. „Veľmi záleží na tom, kto a ako by skrachovanú firmu kúpil. Váhostav by pod iným menom mohol pokračovať ďalej. Kľúčové by bolo to, čo by spravil nový majiteľ,“ hovoril Peter Goliaš, riaditeľ inštitútu Ineko. Problémom by mohli byť aj rozostavané úseky diaľnic, na ktorých výstavbe sa Váhostav podieľa.
Konkurz spoločnosti mohol zamávať aj bankami, ktorým Váhostav dlhuje 31,3 milióna eur. Pád spoločnosti by však nemusel byť dramatický. „Nemyslíme si, že potenciálny krach Váhostavu by predstavoval hrozbu pre stabilitu bankového sektora,“ uviedla hovorkyňa Slovenskej bankovej asociácie Zuzana Murcko.