Ešte zaujímavejšia situácia môže vzniknúť pri rožkoch. Keby sme zobrali štandardný 40–gramový rožok, ktorý dnes väčšina reťazcov predáva po 6 centov, cena by sa znížila o pol centa. Keďže najmenšou mincou je jeden cent, cenu treba zaokrúhliť. Obchodníci majú len dve možnosti, ak zaokrúhlia cenu smerom hore, dostanú sa na pôvodnú cenu, smerom dole by cena rožka klesla o cent, teda na 5 centov.
Nie je tiež zatiaľ jasné, či pôjde len o klasické rožky, alebo napríklad aj o grahamové pečivo. Prezident Zväzu obchodu a cestovného ruchu Pavol Konštiak povedal, že sú ochotní podpísať memorandum s vládou tak, ako ho prijali pri zavádzaní eura, ale musia mu predchádzať rokovania.
Medzi základné potraviny so zníženou sadzbou potravín by mali patriť chlieb konzumný – štandardný, mlieko – s najväčšou pravdepodobnosťou najpredávanejšie 1,5–percentné, maslo, čerstvé sladkovodné ryby a mäso. Zo zoznamu je vylúčené mrazené mäso. Uvažuje sa, či doň bude patriť balíčkové mäso alebo aj rožky práve kvôli onomu problematickému zaokrúhľovaniu. Je možné, že mäso bude lacnejšie len priamo v mäsiarstve.
Aký bude konečný zoznam, ukáže čas, pretože ide nielen o snahu vyjsť v ústrety spotrebiteľom, ale ako vždy aj o peniaze, ktoré si môže dovoliť minúť štát a ktoré chcú zarobiť na predaji potravín obchodníci. Rezort pôdohospodárstva má teraz spolu s ministerstvom financií zhruba pol oka na to, aby pripravili zoznam základných potravín so zníženou 10–percentnou sadzbou DPH a zistili, koľko to bude štátnu kasu stáť. Premiér Fico pri ohlasovaní potravinového sociálneho balíčka uviedol, že môže ísť o sumu 80 až 100 miliónov eur. Mesačne by vďaka tomu výdavky priemernej slovenskej rodiny mali klesnúť zo 120 na 110 eur.
Ministrovi pôdohospodárstva Ľubomírovi Jahnátkovi sa celkom nepozdáva výpočet zníženej DPH, aký uplatňujú obchodníci. Chce požiadať Ministerstvo financií SR o presný postup pri výpočte. Zníženie by malo priniesť podľa neho desaťpercentné zníženie cien potravín, a nie napríklad osempercentné, ako vyšlo obchodníkom pri chlebe. Na riziká pri znižovaní DPH na základné potraviny upozorňuje aj Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora, ktorá žiada, aby došlo k podpísaniu memoranda s obchodnými reťazcami.
„Ľahko sa môže stať, že DPH na potraviny síce klesne, ale zákazník z tohto kroku profitovať nebude, pretože rozdiel v sadzbe DPH sa rozplynie v cenotvorbe distribútorov a obchodníkov pôsobiacich v potravinovej reťazi,“ vyhlásila hovorkyňa SPPK Jana Holéciová.
Potravinárska komora Slovenska navrhuje zaviesť monitoring cien a zveriť túto kontrolnú činnosť Cenovej rade zriadenej pri Ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Uviedla to riaditeľka komory Jarmila Halgašová.
O tom, ako sa reálne premietne zníženie DPH do cien, diskutujú aj ekonómovia. Podľa Martina Filka, riaditeľa Inštitútu fi nančnej politiky MF SR, sa zvýšenie sadzby DPH premieta do cien približne 70–90 percentami, čiže dochádza takmer k plnému priesaku zvýšenia dane do cien. Na druhej strane, úpravy cien nadol v prípade zníženia sadzby DPH dosahujú podľa skúseností zo zahraničia len 30 percent.
Inými slovami, pri znížení sadzby DPH pocítia domácnosti len jednu tretinu zníženia daňového zaťaženia, a dve tretiny zostávajú v maržiach obchodníkov. O to dôležitejšie je podpísať memorandum a dôsledne ho kontrolovať.
Šéf zväzu obchodu Pavol Konštiak nemá proti memorandu námietky. Pripomína, že pri prechode na euro neboli prípady, keď by ho obchodníci neboli dodržali. Ponechal si však zadné dvierka, keď povedal, že zväz obchodu združuje len prevažne veľké obchodné siete so 75–percentným obratom pri predaji potravín.