Rodné číslo postupne nahradí BIFO

Túto zmenu Slovensku odporučila Európska únia. Patríme totiž medzi málo členských krajín, ktoré ešte stále používajú rodné čísla, a tým nedostatočne chránime osobné údaje. „EÚ odporúča preto rodné číslo nahradiť bezvýznamovým numerickým či alfanumerickým (abecedno-číslicovým) identifikátorom, ktorým bude jeho nositeľ disponovať od narodenia až do úmrtia,“ uviedol tlačový odbor ministerstva vnútra, ktoré už pripravuje zákon a na budúci týždeň by malo predstaviť jeho paragrafové znenie.

BIFO, teda bezvýznamový identifikátor fyzickej osoby, bude desaťmiestny, tvorený deviatimi znakmi a jedným kontrolným bez lomky, ktoré o príslušnej osobe nebude prezrádzať žiadne ďalšie informácie. Podľa rezortu vnútra pôjde o prevratnú zmenu, ktorú bude potrebné pretaviť do veľkého množstva zákonov.

Ak zmeny v legislatíve dostanú zelenú, rodné čísla by mali z našich dokladov úplne zmiznúť po desiatich rokoch. Počas tohto prechodného obdobia však budú platiť spolu s BIFO. „To znamená, že ak si príde občan vybaviť napríklad nový občiansky preukaz, bude v ňom mať v tomto prechodnom období zapísané rodné číslo i bezvýznamový identifikátor. Predpokladáme, že to bude tak aj pri ostatných dokladoch, v ktorých dnes figuruje rodné číslo,“ priblížil rezort, podľa ktorého si občania nebudú musieť meniť doklady, pretože zmeny by mali byť plynulé.

I keď sa odborník na ochranu osobných údajov Ľubomír Janoška zatiaľ so zneužitím rodného čísla nestretol, zmenu by privítal. „Je to krok správnym smerom, pretože to bude identifikátor, ktorý v sebe nebude mať obsiahnuté ďalšie údaje. Rodné číslo dnes prezrádza zbytočne veľa informácií, ktoré nie sú objektívne potrebné,“ zhodnotil Janoška. Podľa neho sa aj v zahraničí, tak ako u nás rodné číslo, štandardne využívajú údaje, ktoré v sebe nemajú zakomponované informácie o človeku, ktorému patria.

Každá osoba má dnes vlastné a jedinečné rodné číslo, ktoré je okrem dátumu narodenia tvorené aj koncovkou, rozlišujúcou osoby narodené v ten istý deň. Prvé dvojčíslie vyjadruje posledné dve číslice roku narodenia. Druhé dvojčíslie hovorí o mesiaci narodenia a u žien je tento údaj navýšený o 50, vďaka čomu je hneď jasné pohlavie. Posledné dvojčíslie pred lomkou je deň narodenia. Rodné číslo prideľuje príslušný matričný úrad každému človeku narodenému na Slovensku pri zápise narodenia. Rezort vnútra vedie register všetkých pridelených rodných čísel v elektronickej podobe.

História rodných čísel sa na Slovensku začala písať v roku 1924, keď bol zavedený v rámci zákona o nemocenskom poistení zamestnanca. Rodné čísla so súčasnou štvormiestnou koncovkou za lomkou sa začali na Slovensku prideľovať v roku 1953. Tí, ktorí sa narodili do 31. decembra 1953, majú za lomkou ešte trojmiestnu koncovku. Rodné číslo je dnes na Slovensku považované za trvalý identifikátor, ktorý umožňuje jednoznačne rozlišovať obyvateľov. Využíva sa napríklad na identifikáciu osôb v bankovníctve, v zamestnaní i v zdravotníctve.