Írsky premiér Enda Kenny, ktorý hrdo o svojej krajine povedal, že vyslala signál do celého sveta, sa nemýlil. Írski voliči nepriamo vyvolali tlak na politikov aj v Severnom Írsku či v Nemecku. V Nemecku sú povolené registrované partnerstvá, sobáše odmieta najmä konzervatívne krídlo vládnej CDU kancelárky Angely Merkelovej. Podľa prieskumov verejnej mienky by však so sobášmi gejov a lesieb súhlasilo 75 percent Nemcov, podobne ako väčšina opozičných strán a sociálni demokrati, ktorí sú súčasťou vládnej koalície. Veľká zmena v legislatíve sa tam nateraz nechystá, podľa agentúry Reuters sa vládna koalícia dohodla na menších úpravách v terajších registrovaných partnerstvách.
Rozhýbať sa už dávnejšie malo aj Slovensko. Ústava pri právach a slobodách o sexuálnej orientácii priamo nehovorí, náš právny systém neuznáva práva a povinnosti párov rovnakého pohlavia.
To sa však vlani pohlo opačným smerom, keď bol do ústavy schválený doplnok o tom, že manželstvo je jedinečný zväzok muža a ženy. Čo však ešte nebráni tomu, aby sa gejovia a lesby dočkali aj na Slovensku možnosti zavedenia inštitútu registrovaných partnerstiev. Navyše aj na februárové referendum, ktoré iniciovala Aliancia za rodinu, neprišlo vyše 79 percent voličov.
Krátko pred februárovým referendom v parlamente aj premiér pripustil, že by sa patrilo riešiť aj praktické problémy v živote párov rovnakého pohlavia. „Našou povinnosťou je uľahčiť im niektoré praktické veci v živote,“ povedal vtedy premiér Robert Fico.
Zdá sa však, že registrované partnerstvá považujú vládni predstavitelia stále za horúci zemiak. Ako a kedy sa pohne ďalej v tejto oblast? Z ministerstva spravodlivosti pri pripomienke niekdajšieho výroku premiéra zacitovali výrok z Úradu vlády: „Výsledok referenda nemá pre nás žiadnu výpovednú hodnotu a politicky k ničomu nezaväzuje. Rozhodnutia k akejkoľvek oblasti treba prijímať uvážene v širokej diskusii, nie pod tlakom mediálnych súbojov, obzvlášť v takýchto citlivých témach.“
Rezort spravodlivosti, ktorý po ministerstve zahraničných vecí preberá agendu ľudských práv, zároveň dáva najavo, že ak sa aj niečo navrhne v oblasti práv párov rovnakého pohlavia, uplatňovať sa bude zásada z ústavy – teda že manželstvo je vyhradené len pre heterosexuálne páry.
Šéf diplomacie Miroslav Lajčák odkázal, že podporuje prijímanie opatrení na odstraňovanie prekážok k dosiahnutiu skutočnej rovnoprávnosti a dôstojného života pre všetkých. K otázke registrovaných partnerstiev bude podľa neho treba viesť odbornú diskusiu.
Na to, že Slovensko má rezervy v oblasti registrovaných partnerstiev, upozornili po írskom referende aj ľudskoprávni aktivisti a Slovenské národné stredisko pre ľudské práva. „Zároveň pripomíname deklarovanú pripravenosť slovenských štátnych orgánov riešiť praktické problémy párov rovnakého pohlavia v bežnom živote po neplatnom referende,“ píše sa v stanovisku strediska. Požiadavku zaoberať sa otázkou registrovaných partnerstiev zahrnulo stredisko aj do svojej výročnej správy v odporúčaniach pre vládu a parlament. „Zastupovanie sa v každodenných záležitostiach, ako je preberanie doporučenej pošty, prihlasovanie služieb spojených s bývaním až po dedenie či právo na informácie týkajúce sa druhého z partnerov – toto všetko sú pre páry rovnakého pohlavia, ktoré spolu žijú, situácie, v ktorých na nich zákon nemyslí rovnako ako na heterosexuálne páry,“ vyrátal výkonný riaditeľ strediska Marian Mesároš.
Podľa Martina Macka z Iniciatívy Inakosť sa bez ohľadu na írske referendum dôvody, prečo by vláda mala v tejto oblasti konať, nemenia. „Aj naše referendum ukázalo, že väčšina ľudí s tým nemá zásadný problém. Írske referendum však ukázalo, že pri snahe a správnej komunikácii aj zo strany politických elít je to téma, kde sa dá nájsť spoločenská zhoda,“ hovorí Macko. Istý podiel na tom malo podľa neho aj to, že gejovia a lesby boli ochotní verejne hovoriť o svojich problémoch a príbehoch. „Keď sú aj páry rovnakého pohlavia ochotné podeliť sa so svojimi príbehmi, vedia nájsť prijatie a riešenia, ktoré podporuje väčšina spoločnosti,“ dodal. Do kampane v Írsku za schválenie sobášov pre gejov a lesby sa výrazne zapojili aj viacerí politici, ktorých dieťa je gejom alebo lesbou. Verejne proti sa postavilo len zopár poslancov z celého parlamentu.
Po úspechu zástancov sobášov v referende dublinský arcibiskup priznal, že katolícka cirkev potrebuje zhodnotiť realitu. Na Slovensku po neúspechu organizátorov referenda, ktoré podporovala aj katolícka cirkev, Konferencia biskupov Slovenska vyhlásila, že neúčasť voličov je dôvodom na analýzu a zamyslenie sa. Aké výsledky táto analýza priniesla? „Jedno z konštatovaní týkajúcich sa počtu zúčastnených voličov sa dotýkalo aj toho, že viacerí naznačili ťažkosť hlasovať o ideáli rodinného života pre celú spoločnosť, kým ich vlastný život sa od tohto ideálu vzdialil,“ reagoval hovorca biskupov Martin Kramara. Do budúcnosti sa podľa neho v rámci priorít zamerajú viac na starostlivosť o rodiny v kríze – rozvedených alebo rodiny s jedným rodičom.
Podľa Macka od februárového referenda sa v oblasti práv párov rovnakého pohlavia na Slovensku veľa nezmenilo. „Drobný posun je len v tom, že bola prijatá celoštátna stratégia ochrany ľudských práv a tam je jedna veta, ktorá hovorí o tom, že štát by mal viac riešiť práva nezosobášených párov. Je to istý záväzok, ale je to úloha, ktorá ostala visieť vo vzduchoprázdne,“ pripomína Macko.
Ďalšia novinka s nie celkom jasnými dosahmi bola pripravená aj v novele zákona o rodine, o ktorej rokuje parlament. V zákone má tiež pribudnúť veta, že „spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejším stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa“. Rezort spravodlivosti, ktorý novelu pripravil, pritom odmieta, že by nejako súvisela s právnym postavením párov rovnakého pohlavia.