Výkyvy počasia, ktoré nás čakajú, však nebudú také extrémne, aké zasiahli iné časti sveta. V Indii napríklad panujú horúčavy, takmer 50 stupňov Celzia. Už vyše 1 800 ľudí podľahlo týmto vražedným horúčavám, zomreli väčšinou na dehydratáciu a úpal. Spojené štáty zase zasiahli tornáda a silné dažde, z Texasu a Oklahomy hlásia 17 obetí na životoch, mnohí sú nezvestní.
Takéto extrémy sú podľa Pavla Faška, klimatológa Slovenského hydrometeorologického ústavu, dôsledkom globálneho otepľovania. Potvrdili sa scenáre, ktoré vznikli už pred 20 rokmi. Z nich vyplývalo, že ak sa očakávania zo zmeny klímy naplnia, tak počasie bude mať iný charakter a jeho výkyvy budú väčšie.
„To sa teraz začína napĺňať. Boli sme toho svedkami na jar, ale aj v minulom roku, keď sme zaznamenali veľké rozdiely v teplotných podmienkach medzi jednotlivými regiónmi. To je aj teraz. V európskej časti Ruska je momentálne teplejšie, ako v ostatných častiach Európy, ak neberieme do úvahy Španielsko. To sú nezvyčajné situácie,“ vraví Faško.
Veľké rozdiely sú aj v zrážkach. Vždy v nich boli regionálne rozdiely, ale teraz sa vyskytujú veľmi často a sú stále väčšie aj na malých územiach. Nemci majú práve dosť veľké problémy s tým, že v stredných častiach krajiny, ako je Hesensko, majú veľký deficit zrážok. Je to zvláštna situácia, pretože Nemecko je prímorský štát, a tam by tieto problémy nemali byť také vypuklé.
„Z toho vyplýva, že skutočne sa niečo s klimatickým systémom zeme deje, pretože anomálií je príliš veľa. Funkcia klimatického systému je zrejme narušená. Globálnym otepľovaním sa dosť redukuje rozdiel medzi zemepisnými šírkami, čo sa týka teploty vzduchu. Kontrast, ktorý by mal byť prirodzený medzi polárnymi a subtropickými oblasťami, je teraz menší, ako býval v minulosti,“ dodal klimatológ.
Trend je jednoznačný a my sa mu zrejme budeme musieť prispôsobiť. V určitom období bude nedostatok zrážok, potom prídu obdobia, keď ich bude veľmi veľa. Budeme teda musieť hľadať možnosti na rozsiahle zavlažovanie, ale investovať aj do protipovodňových opatrení, aby sa znížili škody po bleskových záplavách. Tie sa stávajú súčasťou nášho života.
V našich zemepisných podmienkach nebýva začiatkom júna ešte ustálené počasie. História meraní zaznamenala 1. júna veľké teplotné rozdiely. V roku 1979 vystúpila teplota vzduchu v Bratislave až na 33 stupňov Celzia. Najnižšiu teplotu zaznamenali (okrem vysokohorských polôh) v roku 1966, keď bolo v Oravskej Lesnej mínus 2,5 stupňa Celzia.