Kalinovci ,odpočúvajú v pokoji'. A konečne doma

Niekoľko desiatok ľudí sa v pondelok prišlo na bratislavský Ondrejský cintorín naposledy rozlúčiť s manželmi Jánom Ladislavom Kalinom a Agnešou Kalinovou. Hoci Ján Kalina skonal už v roku 1981 a jeho manželka vlani v septembri, až po včerajšom pietnom akte sú ich urny uložené v rodnej krajine.

08.06.2015 20:00
Kalina, Kalinova, Julia Sherwood, dcera Agnesy... Foto: ,
Dcéra Kalinovcov Julia Sherwood (vľavo) spolu s vnučkou Miriam rozvinuli na spomienke transparent.
debata (6)

„Bratislava nebola ich rodiskom, ale stala sa im na dlhé roky domovom, ktorý vlastne nikdy neopustili, veď aj počas dlhoročnej emigrácie prežívali s nami naše strasti a radosti,“ povedal zúčastneným na rozlúčke Jaroslav Rozsíval, bývalý kolega Agneši Kalinovej z vysielania Slobodná Európa.

Manželia Kalinovci sa spoznali už počas druhej svetovej vojny. Počas normalizácie, po dlhoročnom perzekvovaní zo strany vtedajšieho vládnuceho režimu, ktorý sa nezdráhal ich uväzniť, odlišli v roku 1978 do nútenej emigrácie v Mníchove. Ján Kalina v Nemecku po troch rokoch zomrel. Agneša Kalinová v Mníchove dlhé roky pracovala ako komentátorka v českom a slovenskom vysielaní rozhlasovej stanice Slobodná Európa, neskôr ako voľná novinárka.

Na rozlúčke s párom nechýbali napríklad manželia Oľga a Ľubomír Feldekovci, filmový kritik Pavel Branko či spisovateľ Tomáš Janovic. Kalinovcov pochovali hneď vedľa hrobu Júliusa Satinského. Spomínalo sa aj naňho. „Bolo to v roku 1965, keď Julo spolu s Milanom Lasicom a členmi Tatra revue veľkolepo na stanici vítali Agnešu, ktorá sa vracala z návštevy USA. Pri tejto príležitosti jej zhotovili aj špeciálny transparent, ktorý sa zachoval dodnes,“ spomínal Rozsíval.

Priamo na spomienke ho vzápätí rozvinula dcéra Kalinovcov Julia Sherwood spolu s vnučkou Miriam. Na červenom plátne bolo bielymi písmenami napísané – AGI GO HOME.

Humor, hoci často trpký, dvojicu sprevádzal po celý život. Napokon, bola to práve najznámejšia kniha Jána Kalinu plná vtipov, ktorá ho dostala počas normalizácie za mreže. Jan Werich mu v roku 1975 o nej v liste napísal: „Mám veľa kníh s anekdotami všetkého druhu, hľadal som v nich materiál pre komiku, ale všetky stoja, s prepáčením, za hovno. Vaša kniha Tisíc a jeden vtip je výnimka, pokiaľ viem, jediná na svete. To vám nechcem lichotiť, to je skutočnosť, a to, že ste si ju musel odsedieť, je najlepší vtip, aj keď pre vás nespravodlivý.“

Komunisti Kalinovcov potrestali exemplárne ako „nespoľahlivých intelektuálov“. Ján Kalina pôsobil za prvej republiky ako asistent réžie na Barrandove v Prahe, neskôr bol publicistom, dramaturgom Tatra revue, založil a viedol Katedru dramaturgie na VŠMU. Agneša Kalinová pracovala ako novinárka, na začiatku kariéry písala recenzie pre denník Pravda. Venovala sa filmovej kritike a publicistike, neskôr patrila k osobnostiam liberálneho Kultúrneho života.

„Provokovali sme najmä tým, že sme sa ani za normalizácie nechceli vzdať normálneho života, že sme si povedali, že my teda budeme naďalej žiť ako dovtedy,“ vysvetľovala Agneša Kalinová, prečo ležali v žalúdku vtedajším funkcionárom, v jednom z posledných rozhovorov, ktorý poskytla Pravde.

„Tak odpočúvajte v pokoji,“ jemne parafrázoval na záver pietnej akcie Rozsíval názov jednej z Kalinových kníh – Odpočúvaj v pokoji.

© Autorské práva vyhradené

6 debata chyba
Viac na túto tému: #Kalina #Agneša Kalinová