Týmito slovami distribútor avizuje novú dlhometrážnu snímku v slovensko-českej koprodukcii Garda, ktorú uviedla verejnoprávna RTVS na Dvojke uplynulý nedeľný večer. A dodáva, že Slovensko sa „stále vyhýba popisu asi najtemnejších chvíľ svojej histórie“.
Distribútor to iste myslel ironicky, lebo krvilačnosti vo filme bolo pramálo, skôr sa pred očami divákov odvíjala idylka Slovenska 30. až 40. rokov minulého storočia. Idylka, ktorá by priviedla našu krajinu do raja na zemi, nebyť zradných čechoslovakistov, luteránov, ako ináč, komunistov.
Nový šláger „orálna história“, teda podávanie starších dejín slovami a ešte viac pocitmi posledných žijúcich svedkov či priamo ich aktérov, je nepochybne záslužná vec. Lenže je rozdiel, keď to robia odborné inštitúcie, čo majú seriózne s históriou dočinenia a vďaka nim sa zachovajú audiovizuálne záznamy, ktoré onedlho budú nenahraditeľné. A niečo iné je, keď sa toho chytí napríklad filmový tvorca, ktorý už má od profesionálneho zvládnutia dejinných udalostí nadmerný odstup a potom svoje akože objektívne dielo ponúka verejnoprávnej televízii.
Podľa historika Ivana Kamenca je dokument Garda jednoznačne nevyvážený. "Fakty boli povyberané a poukladané tak, že menej informovaný divák mohlo dostať veľmi krivý obraz o problematike. Výberom ľudí do filmu sa fakty dajú tak zmanipulovať, že poskytujú nesprávne informácie,“ povedal pre Pravdu. „Už keď mali film odvysielať vo verejnoprávnej televízii, následne mala byť k nemu diskusia, aby niektoré fakty dovysvetľovala,“ zdôraznil Kamenec.
Ťažko povedať, či to bolo naivita, alebo zámer inak talentovaného režiséra a scenáristu Ivana Ostrochovského, ale pomer ľudákov gardistov k ostatným vystupujúcim bol asi tak 10 : 2 (niekoľkí sa vyjadrovali neutrálne). Ak do toho nepočítame zo dvoch Čechov, ktorých rodiny síce v roku 1939 za asistencie gardistov násilne vysídlili zo Slovenska (a okradli). Ale opakovane z filmu vyznievalo, bez toho, aby sa ich ktosi zastal, no čo už takí čechoslovakisti…
Z vyjadrení niektorých dedkov aj po 70 rokoch vyrážalo toľko nenávisti, až človeku mráz behal po chrbte. Ak si autori mysleli, že akýmsi spravodlivým sudcom nad všetkým tými temnými vodami bude Imrich Kružliak, funkcionár HSĽS a vzápätí účastník Povstania, tak sa veľmi mýlia. Idealizovať vojnový slovenský štát, keď „popritom“ odtiaľto do koncentračných táborov odviezli vyše 70-tisíc Židov? Ak už teda nehovoríme o tom, čo sa tu dialo po potlačení SNP, kde sa tiež „vyznamenali“ gardisti? Áno, neboli takí všetci, ale boli.
Každé známe tvrdenie i dnes uznávaných historikov autori dokumentu prekladali protiargumentom – najčastejšie z úst bývalých gardistov, ale neraz i komentárov. Mnohé historické fakty boli pritom zamlčané alebo skreslené, vrátane Tukovej polovojenskej organizácie Rodobrana, ktorá sa stala predobrazom Hlinkovej gardy, organizovanej podľa vzoru nacistickej SA.
Ako sa pre Pravdu vyjadril režisér Ivan Ostrochovský, dokumentárny film sa pripravoval niekoľko rokov. „Počas tohto času,“ povedal, „som film konzultoval s viacerými odborníkmi zaoberajúcimi sa danou tematikou. Predovšetkým s Petrom Sokolovičom, historikom Ivanom Kamencom a s Martinom Šmokom, ktorý pracuje pre USC Shoah Foundation. Postoj autorov filmu vyjadrujú predovšetkým komentové pasáže, ktoré jasne odsudzujú činnosť a pôsobenie členov HG.“
Nuž, toho „jasného odsúdenia“ bolo pramálo a ak sa aj objavilo, vzápätí ho prekryla ďalšia „ľudská pravda“ očitých svedkov (gardistov) alebo iné komentáre, ktoré akýkoľvek pokus o objektivitu zrelativizovali. Autori si nedali toľko námahy, aby sa stretli s niektorými z posledných žijúcich odbojárov, ktorí iste tiež majú svoje skúsenosti s gardistami a nielen s tými z Pohotovostných oddielov. Múzeum SNP nemá zatajené telefónne čísla…
„Rozhodne odmietame tvrdenie, že dokumentárny film Garda bol nevyvážený,“ uvádza sa v stanovisku, ktoré Pravde poskytla hovorkyňa RTVS Dominika Šulková, „Na filme odborne spolupracoval popredný historik Ivan Kamenec, ako aj Peter Sokolovič, historik a autor knihy Hlinkova garda 1938 – 1945, ktorú vydal Ústav pamäti národa. Môžeme potvrdiť, že finančne sme participovali na výrobe tohto dokumentu.“
A ako sa podieľal jeden z najuznávanejších súčasných slovenských historikov 20. storočia na tvorbe dokumentu? „Nie je pravda, že som spolupracoval na tomto dokumentárnom filme. RTVS zavádza, režisér ma síce oslovil, ale nespolupracoval som s ním a budem ho žiadať, aby to uviedol na pravú mieru,“ dodal Kamenec.
„Realizáciou filmu Garda sme chceli po prvýkrát priniesť informácie, ktoré boli slovenskej spoločnosti celé desaťročia zatajované alebo boli deformované štyridsiatimi rokmi totalitného výkladu dejín, v duchu ktorého boli realizované stovky filmov a štúdií, ktoré dodnes nikto neodsudzuje za ich nevyváženosť,“ napísal v závere svojho stanoviska Ivan Ostrochovský. Nuž, takouto orálnou dokumentaristikou sa veru objektívneho výkladu dejín v RTVS nedočkáme.