Podmienenie dávok v hmotnej núdzi zapojením nezamestnaných do verejne prospešných prác 32 hodín mesačne platí od začiatku minulého roka, v praxi sa nový systém začal uplatňovať až v lete. Sociálne dávky momentálne poberá 137-tisíc ľudí, čo je o pätinu menej ako pred rokom. Ide najmä o dlhodobejšie nezamestnaných, ktorí nemajú nárok na podporu v nezamestnanosti.
Povinnosť odpracovať si dávku v hmotnej núdzi tak zostáva v platnosti. Ústavný súd najskôr v máji nevyhovel žiadosti skupiny opozičných poslancov, aby začal konanie, či je spomínaný zákon v súlade s Ústavou. Teraz ústavní sudcovia odmietli aj podnet obmudsmanky Jany Dubovcovej.
Ombudsmanka tvrdí, že podmienenie sociálnych dávok účasťou na pridelených prácach alebo na dobrovoľníckej činnosti znižuje ľudskú dôstojnosť a že ide o nútené práce, ktoré sú zakázané. Ústavný súd však rozhodol, že Dubovcová nie je oprávnená sa v tejto záležitosti na súd obrátiť.
Ľudia odkázaní na dávku v hmotnej núdzi sa musia zapojiť do verejnoprospešných prác, a to napríklad v administratíve, pri upratovaní verejných priestranstiev či dobrovoľníckej činnosti, ak ich k tomu výzve úrad práce. Väčšina ľudí pracovnú ponuku dostala. Výnimka z povinnosti odpracovať si sociálne dávky platí napríklad pre ľudí, ktorí sú dlhšiu dobu chorí, alebo sa starajú o malé dieťa.
Nové pravidlá nedávno obhajoval aj premiér Robert Fico. „Mestá a obce využívajú tento inštitút, pretože môžu poberateľov dávky v hmotnej núdzi zapojiť do nízko kvalifikovaných prác, ale máme aj príklady, kedy sú tieto osoby využívané na dobrovoľnícke aktivity,“ uviedol Fico, podľa ktorého si v apríli tohto roka dávku odpracovalo takmer 60-tisíc ľudí. Základná sociálna dávka pre jednotlivca je 61,60 eura, čo zodpovedá siedmim percentám priemernej hrubej mesačnej mzdy.
Dubovcová: Na Ústavnom súde panuje doba temna
Na Ústavnom súde panuje podľa verejnej ochrankyne práv Jany Dubovcovej doba temna. Tak reagovala na odmietnutie jej podania zo strany súdu. Dôvodom bolo podanie zjavne neoprávnenou osobou. „Verím, že sa toto obdobie čoskoro skončí, pretože na tento stav doplácajú tí najzraniteľnejší ľudia,“ uviedla Dubovcová.
Jana Dubovcová dostáva podnety, ktoré sa týkajú uplatňovania zákona o hmotnej núdzi, neustále. „Aj vzhľadom na to, že som zistila skutočnosti nasvedčujúce tomu, že zákon o hmotnej núdzi a jeho ďalšie uplatňovanie v praxi môžu ohroziť základné práva, budem sa obracať na Ústavný súd opäť,“ upozornila.
V prípade, ak všeobecne záväzný predpis porušuje základné právo alebo slobodu priznanú osobe, je verejný ochranca práv tou zjavne oprávnenou osobou na predkladanie návrhov na začatie konania pred ústavným súdom, pripomenula ombudsmanka. Výslovne sa to podľa nej uvádza v slovenskej ústave aj v zákone o verejnom ochrancovi práv.
„Ústavný súd si však podľa môjho názoru vysvetľuje ústavu a zákon v rozpore so svojím poslaním ochraňovať základné práva a slobody osôb. Žiaľ, týmto oslabuje ochranu základných práv a slobôd všetkých ľudí,“ dodala.