Pred voľbami hlásal, že chce priniesť zmeny, aby sa problémy ľudí riešili. „Ten základný dôvod, prečo som do tej politiky vošiel, bolo hlavne rozhorčenie z toho, že tí politici, ktorí tam roky sedia, o týchto problémoch hovoria, ale ich neriešia. Keď pôjdete na Slovensko, tie skutočné problémy skutočných ľudí neriešia. A to bol ten dôvod toho vnútorného rozhorčenia. Ja som si povedal áno, ja do tej politiky vojdem a vyskúšam pomôcť našej krajine,“ vyhlásil vlani Kiska v predvolebnej debate v Rádiu Slovensko. Svoj program zhrnul do 12 bodov. Viaceré formuloval tak, že prezident môže „upozorňovať, pripomínať, apelovať, naliehať“ na vládu a parlament.
Podľa oslovených analytikov však prezident zostal pasívny. Politický analytik Ján Baránek očakával, že vzhľadom na predvolebné vyhlásenia bude aktívny pri pomenovávaní korupcie. „Do istej miery je to pre mňa nenaplnenie predvolebných sľubov. Skôr by som pomenoval jeho rok vo funkcii ako dobrý administratívny výkon,“ povedal Baránek.
Politológ Eduard Chmelár ocenil, že Kiska výrazne zlepšil imidž hlavy štátu, čo podľa Chmelára po predchádzajúcich skúsenostiach nie je zanedbateľná skutočnosť. „Na druhej strane kladie väčší dôraz na svoju prezentáciu, ako na obsah. Pri podrobnejšej analýze by sme zistili, či už ide o zahraničnú politiku, alebo iné oblasti, že nijakým spôsobom nevyniká. Je dosť pasívny a buduje si imidž a jeho práca je programom prvej dámy,“ uviedol Chmelár. Podľa neho prezident nebuduje štát, nepredstavuje nejaké štátnické vízie, nedáva návrhy politickým stranám, kam posunúť spoločnosť.
Foto: SITA, Jozef Jakubčo
Prezident doteraz vyčnel z radu v dvoch prípadoch, a to keď kritizoval pomery v zdravotníctve a keď sa odmietol stotožniť s kandidátmi na ústavných sudcov, ktorých zvolila vládna väčšina v parlamente.
Andrej Kiska sľuboval byť prezidentom, ktorý nemlčí a bude konštruktívnou protiváhou vláde. To naznačovalo aj prípadné napätia s vládou a premiérom Robertom Ficom. Ich vzájomné vzťahy sa však po roku javia ako neutrálne. Podľa Baránka by konflikty s premiérom neboli pre krajinu dobré, ale myslí si, že prezident mal skôr pomenúvať problémy v spoločnosti vrátane korupcie. „Korupcia sa netýka len Smeru, tá tu je od roku 1993. Prezident však zostal v polohe mŕtveho chrobáka. Je to sklamanie vzhľadom na to, čo hovoril pred voľbami,“ povedal analytik.
Schôdzky s Ficom raz za mesiac
Prezident zhodnotil svoje vzťahy s vládou a premiérom ako konštruktívne. „Pravidelne raz mesačne sa stretávajú a diskutujú o rôznych témach. Prirodzene, nie vždy majú rovnaký názor,“ uviedol Kiskov hovorca Roman Krpelan.
Premiér Robert Fico Pravde povedal, že rok Andreja Kisku vo funkcii ukázal, že prezident, ktorý sa nemôže oprieť o reálnu podporu v parlamente, je odkázaný v rámci politickej činnosti len na svoje obmedzené právomoci. „Ako pozitívum pre krajinu hodnotím, že medzi tromi najvyššími ústavnými činiteľmi existuje pravidelná a štandardná komunikácia,“ povedal Fico.
Dôležitou súčasťou výkonu funkcie prezidenta je posudzovanie zákonov predtým, ako ich podpíše. Celkovo podpísal 93 zákonov, sedem vrátil späť na opätovné prerokovanie parlamentu. Podľa politológa Michala Horského to svedčí o tom, že Kiska sa usiluje pôsobiť nadstranícky. „Zároveň sa riadi pravidlami a kvalifikovaným využívaním verejnej mienky, nevstupuje do konfrontačných kampaní s vládnou stranou, aj keď sa veľakrát zdá, že názormi je niekde inde,“ zhodnotil Horský.
Odlišný názor mal prezident napríklad na novelu Obchodného zákonníka, ktorá menila podmienky reštrukturalizácie firiem vrátane spoločnosti Váhostav. Kiska novelu podpísal a zároveň upozornil, že sú v nej viaceré rizikové miesta. Hovoril, že nechce brániť dohode vlády, Váhostavu a veriteľov. Podľa Baránka však prezident nemôže zákon, s ktorým nesúhlasí a má k nemu výhrady, nevrátiť do parlamentu. „Toto bol pre mňa signál, že niečo s prezidentom nie je v poriadku,“ poznamenal analytik.
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Za lavírovanie možno označiť postoj prezidenta k téme práv osôb s rovnakou sexuálnou orientáciou. Najskôr vyhlásil februárové referendum o ochrane rodiny. Nepodporil adopcie detí pármi rovnakého pohlavia a podporil tradičnú rodinu. Na referende sa na rozdiel od svojej manželky aj zúčastnil. Po neúspešnom ľudovom hlasovaní, na ktorom sa zúčastnilo iba 21,41 percenta voličov, sa ponúkol vláde robiť moderátora, aby sa zmazal dlh voči párom s rovnakou sexuálnou orientáciou.
Podľa politológa Chmelára v otázke referenda Kiska menil názory podľa nálad verejnosti. „Najskôr pred voľbami nasľuboval Aliancii za rodinu, že ju podporuje. Keď zistil, kam to vedie, tak to korigoval,“ povedal politológ.
Najkritickejší bol zatiaľ prezident k dianiu v zdravotníctve. Táto oblasť bola témou aj jeho prvého vystúpenia na pôde parlamentu vlani 26. novembra. Na mušku si zobral pomery v rezorte po kauze nákupu CT prístroja pre piešťanskú nemocnicu. Za podstatnú príčinu zla označil politické nominácie v zdravotníctve, ktoré fungujú roky za všetkých vlád.
Kritika ministra Čisláka
Tento rok v polovici marca sa Kiska opäť vrátil k zdravotníctvu. Do Prezidentského paláca si zavolal ministra zdravotníctva Viliama Čisláka. Bezprostredným motívom bolo ministrovo vyjadrenie, že kauzu piešťanského cétečka považuje za „pseudokauzu“. Po stretnutí Kiska nenechal na Čislákovi nitku suchú. Zatiaľ to bol jediný minister, ktorého si takto hlava štátu podala.
„Po mojom rozhovore s ministrom musím, žiaľ, skonštatovať, že som nepočul žiadne, opakujem, absolútne žiadne jasné informácie o opatreniach, ktoré by minister už prijal, aby sa zastavilo neefektívne a netransparentné nakladanie s peniazmi v zdravotníctve. A termín, kedy také opatrenia prijme, som nepočul,“ zdôrazňoval Kiska. Minister najskôr označil stretnutie za priateľské, neskôr zareagoval, že ho prekvapilo vopred pripravené mediálne vystúpenie hlavy štátu.
Súboj o Ústavný súd
Na vyrobenie veľkej kauzy má Kiska našliapnuté v otázke doplnenia Ústavného súdu novými sudcami tak, ako sa to stalo jeho predchodcovi v prípade nevymenovania Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora. Andrej Kiska totiž zo šiestich kandidátov na ústavných sudcov, ktorých zvolili parlament, vymenoval namiesto troch len jedného. Rozhodol sa pre sudkyňu Najvyššieho súdu Janu Baricovú. U ostatných kandidátov konštatoval, že ich odborná spôsobilosť nie je dostačujúca na zastávanie postu ústavného sudcu. Parlament vyzval, aby prišiel s novými kandidátmi, čo vtedajší šéf Národnej rady Pavol Paška odmietol. Ten obvinil prezidenta, že nepostupoval v súlade s ústavou a nezabezpečil riadny chod ústavných orgánov. Ústavný súd teraz pracuje v okyptenom zložení, z 13 sudcov má len 11.
Kauzu dostal na stôl Ústavný súd, aby rozhodol o sťažnostiach piatich nevymenovaných kandidátov. Tento rok v marci jeho tretí senát povedal, že prezident porušil práva troch kandidátov a má znovu konať. Kiska však tvrdí, že tak urobiť nemôže, pretože odôvodnenie, aké od senátu dostal, mu konať neumožňuje. Podľa neho je tento výrok nevykonateľný a požiadal Ústavný súd o jeho opravu a nový výklad. O niekoľko dní bude známy verdikt aj o zvyšných dvoch sťažovateľoch. Dá sa predpokladať, že aj po ňom bude pingpong medzi oboma inštitúciami zrejme pokračovať.
Foto: Ivan Majerský, Pravda
V zahraničnej politike je viditeľný odlišný akcent prezidenta a premiéra vo vzťahu k Rusku a vojne na Ukrajine. Istým spojivom medzi obidvoma ústavnými činiteľmi je minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák. Ten bol aj prvým členom vlády, ktorého Kiska po nástupe do úradu oficiálne prijal. Podľa hovorcu Krpelana prezident vzhľadom na aktivity v zahraničnej politike pomerne často aj neformálne diskutuje s ministrom Lajčákom.
Kiska má za sebou aj vážny etický prešľap. Vládne lietadlo využíva na súkromné cesty. Po týždňovke v Bratislave lieta špeciálom do Popradu, kde býva jeho rodina. Takto sa tam mal podľa našich informácií dopraviť minimálne 116-krát. Manželka s deťmi sa totiž nepresťahovala do hlavného mesta. Faktom je, že keď prezident požiada o lietadlo, vládna letka mu musí byť podľa zákona k dispozícii. A je jedno, či ide o služobnú cestu, súkromný let za rodinou alebo sa vyberie lietadlom na zápas, ako to bolo počas majstrovstiev sveta v hokeji v Ostrave. Kým Kiska súkromné lety nepovažuje za problém, francúzsky premiér Manuel Valls si uznal chybu, že na nedávne finále Ligy majstrov v Berlíne sa vybral vládnym lietadlom. Po kritike opozície i vlastnej strany sľúbil, že tento let zaplatí z vlastného.
Andrej Kiska sa popri výkone svojho úradu prejavuje aj v rolách, ktoré by boli ako stvorené pre prvú dámu. Napríklad, keď čítal deťom v nemocnici z knihy Osmijankove rozprávky či keď sa im na ich sviatok prihováral na Facebooku.
Podľa politológa Chmelára sú niektoré prezidentove kroky populistické. „Na jednej strane rozdávanie platu, na druhej strane mrhanie prostriedkami štátu na víkendové lety do Popradu a ešte k tomu zarábanie vo firmách v Českej republike, čo nie je celkom etické pre prezidenta,“ podotkol Chmelár.
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Vyvolá so správou búrku?
Otvorenou otázkou je, ako sa prezident prejaví v ďalších štyroch rokoch. Už na júnovej schôdzi plánuje vystúpiť so správou o stave republiky. Jej obsahom môže dodať viac energie opozičným politikom. V minulosti práve tieto správy vedeli vyvolať na politickej scéne búrku. Bolo to tak v prípade vystúpenia prezidenta Michala Kováča pred poslancami v roku 1994, po ktorom padla Mečiarova vláda. Svojimi správami vzbudil rozruch v kabinetoch Mikuláša Dzurindu aj prezident Rudolf Schuster.
Analytik Baránek pripustil, že ak sa Kiska počas prvého roka „ostrieľal“, zrejme bude aktívnejší v budúcnosti bez ohľadu na to, kto bude vo vláde. „Preňho je však veľmi pohodlné zostať v súčasnej pozícii. Prijímať návštevy a chodiť po návštevách, vykonávať administratívnu funkciu bez vizionárskej pridanej hodnoty,“ dodal analytik.
Andrej Kiska bol zvolený za prezidenta v marci 2014. V druhom kole dostal vyše 1,3 milióna hlasov.