V ďalšej časti svojho prejavu spomenul Cameron úlohu Británie, ktorá spolu s ďalšími európskymi krajinami zaisťuje bezpečnosť vzdušného priestoru pobaltských krajín, zabezpečuje výcvik pre ukrajinských vojakov a ktorej vzdušné sily podnikajú druhý najväčší počet leteckých útokov na pozície Islamského štátu v Iraku.
Podľa Cameronových slov sa Británia nikdy nečinne neprizerala, keď bola ohrozená bezpečnosť Európy. „Tohto roku si pripomíname 70. výročie ukončenia druhej svetovej vojny, v ktorej Británia zohrala kľúčovú úlohu. Vlani sme si pripomenuli 25 rokov od chvíle, keď spadla železná opona a na našom kontinente zavládla sloboda,“ povedal na konferencii GLOBSEC britský premiér.
Podľa Camerona stála Británia po skončení druhej svetovej vojny vždy na strane slobody, a inak tomu nie je ani v súčasnosti, pričom výzvy, ktorým svet čelí, nie sú malé, avšak vyrovnať sa s nimi pomôžu Európe tradičné hodnoty, ktorými sú demokracia, sloboda slova, sloboda podnikania, rovnosť príležitostí či dodržiavanie ľudských práv.
„Tyrania, fašizmus a nenávisť ťahali vždy za kratší koniec, keď museli čeliť nášmu odhodlaniu brániť naše hodnoty a náš spôsob života“ uviedol na GLOBSEC-u britský premiér. Zároveň však varoval pred ľuďmi, ktorí tvrdia, že v súčasnosti je všetko inak, že napríklad v prípade Ruska je dôležité porozumenie, nie odsúdenie, takže svet by mal s Ruskom spolupracovať a nie naň uvaľovať sankcie.
V boji s problémami súčasného sveta vyzdvihol Cameron ekonomickú silu a prosperitu, pričom podotkol že bez prosperity niet bezpečnosti. V ďalšej časti svojho vystúpenia sa britský premiér venoval hrozbe, ktorú pre svet predstavuje Islamský štát. Na jeho nebezpečenstvo poukázal Cameron na dvoch príkladoch z Británie. Prvým je prípad 17-ročného chlapca, ktorý spáchal samovražedný útok v Iraku, druhým sú tri sestry, ktoré v Británii opustili svojich manželov a s deviatimi malými deťmi pravdepodobne vycestovali do Sýrie.
Britský premiér ďalej uviedol, že tí, ktorí veria, že demokracia je zlá, že ženy sú menejcenné a náboženské doktríny sú nadradené právnemu štátu, zdieľajú ideológiu islamského extrémizmu. „Sú ľudia, ktorí zastávajú niektoré z týchto názorov, aj keď nejdú až tak ďaleko, aby otvorene obhajovali násilie, ale niektoré z týchto predsudkov zdieľajú, čím dodávajú váhu rétorike islamistov a ostatným moslimom hovoria ‚ste súčasťou toho všetkého,‘“ povedal na GLOBSEC-u Cameron a dodal, že takéto postoje pomáhajú v mladých ľuďoch premeniť tlejúce predsudky na vražedné odhodlanie, pričom za hlavnú príčinu všetkých kríz súčasného sveta – od Ukrajiny po Blízky východ – označil zlyhávajúce vlády, ktoré nedokážu vo svojich krajinách zabezpečiť stabilitu.
Lajčák: Krízy boli v niečom aj užitočné
Situácia v medzinárodnom priestore sa za posledný rok zhoršila. No krízy boli užitočné aj v tom, že otriasli sebaklamom, v ktorom sme žili. Vo svojom úvodnom príhovore na medzinárodnom bezpečnostnom fóre GLOBSEC to uviedol minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák.
„Veľa záležitostí v medzinárodnej agende išlo od zlého k horšiemu,“ povedal Lajčák na úvod. Krízy okolo nás podľa jeho slov poukázali aj na to, že sme sa často zamerali na riešenie svojich vnútorných problémov, ktoré sú v porovnaní s okolím malé. „Musíme mať realistické plány, realistické očakávania,“ vyzval Lajčák.
Šéf rezortu diplomacie venoval časť svojho príhovoru aj kríze na Ukrajine. „Minulý rok, keď som hovoril o Ukrajine, hovoril som o novom druhu nestability hneď za naším chrbtom. Dnes vieme, že nestabilita sa tu nanešťastie usadila a nezdá sa, že by bola na odchode,“ priblížil. Ako dodal, problematické sú aj vzťahy s Ruskom, ale neexistuje vyriešenie tohto problému bez Ruska. „Ukrajina má dnes najviac proreformnú vládu, ale existuje veľa ľudí vonku aj vnútri krajiny, ktorí by boli radi, keby tento reformný plán zlyhal,“ dodal.
Minister sa zároveň dotkol aj problémov v eurozóne a Grécku. Vyzval, aby Grécko prijalo striktné opatrenia. „Na druhej strane je pochopiteľné, že cieľom je postaviť krajinu opäť na nohy a nie ich stále držať na kolenách,“ dodal s tým, že prípadný odchod Grécka z eurozóny bude mať vplyv aj na ostatné krajiny eurozóny.
Kaliňák: Kvóty sú falošná solidarita
O migrácii, bezpečnosti či boji s daňovými únikmi hovoril počas bezpečnostnej konferencie GLOBSEC 2015 minister vnútra Robert Kaliňák s bývalým americkým ministrom pre vnútornú bezpečnosť Michaelom Chertoffom, ktorý sa na konferencii zúčastnil po druhý raz.
Foto: SITA, Robert Tappert
„Akékoľvek kvóty nie sú o tom, či im chcete alebo nechcete dať povolenie,“ uviedol minister vnútra na tlačovej konferencii na GLOBSEC-u. Podľa Kaliňáka sú kvóty falošná solidarita a neúprimná snaha. „Je to o tom, že dáte zelenú prevádzačom, ktorí ich prevedú do Európy," uviedol. Podľa neho odchádzajú len tí, ktorí na to majú dostatok peňazí. Ako skonštatoval, migrácia prináša aj bezpečnostnú otázku. Vidieť to na južných krajinách, ktoré majú s vysokým počtom migrantov problém a nestíhajú dostatočne utečencov a migrantov preveriť, tvrdí Kaliňák.
Pred rokmi krajiny Európy udeľovali azyl Čečencom, pretože si mysleli, že sú to politickí azylanti. „Dnes drvivá väčšina z nich bojuje na strane extrémistov,“ povedal Kaliňák a ako dodal, on „nechce zopakovať chyby z minulosti“.
Podľa Chertoffa Európska únia musí chcieť zlepšovať hospodársku a ekonomickú situáciu v týchto krajinách, odkiaľ migranti prichádzajú. „Vidíme to aj na našich hraniciach s Mexikom. Čím viac sa Mexiku darí, tým menej migrantov do USA prichádza."
„Bezpečnosť v Európe sa zdá trochu viac ohrozená ako v čase, keď som bol ministrom,“ uviedol Chertoff. Podľa neho sa rastom tzv. Islamského štátu, nárastom počtu Európanov, ktorí za extrémistov bojujú v zahraničí, vlnou migrantov zaoberajú aj v Spojených štátoch amerických.
V Bratislave v hoteli Kempinski River Park sa oddnes koná jubilejný 10. ročníku medzinárodného bezpečnostného fóra GLOBSEC. Na podujatí sa bude preberať ukrajinská kríza, s tým súvisiace kroky Moskvy a európska politika voči nej, budúcoročný summit NATO vo Varšave, obrana, energetická a kybernetická bezpečnosť, Islamský štát a vzostup islamského extrémizmu. Na konferencii sa zúčastní tisícka hostí z viac ako 70 krajín. Medzi nimi budú prezidenti Slovenska, Poľska, Chorvátska, Gruzínska, Estónska či Macedónska, ministri zahraničných vecí, obrany, predstavitelia EÚ a NATO.