Proti extrémizmu sa postavíme aj prísnejšími zákonmi

Demonštrácia a následné násilnosti, ktoré v sobotu otriasli Bratislavou, vyvolali viaceré otázky. Dokáže sa Slovensko brániť proti extrémizmu? Čo všetko musí naša spoločnosť zmeniť?

22.06.2015 20:00
Bratislava, polícia, demonštrácia, utečenci Foto: ,
Extrémisti počas sobotňajšieho pochodu v centre Bratislavy páchali násilnosti, ohrozovali okoloidúcich aj účastníkov cyklistických pretekov.
debata (36)
Premiér v pondelok povedal, že vláda chce pripraviť prísnejšie pravidlá a zákony zmeniť. Odborník na extrémizmus však upozorňuje aj na fakt, že na Slovensku už desať rokov chýba v legislatíve definícia extrémizmu.

„Začíname diskusiu na tému, či by bolo zákonne možné obmedziť situácie, keď je zrejmé z prípravy konkrétneho podujatia, že má slúžiť na neonacistické, extrémistické prejavy. V takom prípade by boli preventívne opatrenia v príslušných právnych predpisoch, ktoré by znemožňovali konanie takýchto podujatí,“ uviedol v pondelok premiér Robert Fico. Podľa neho by mohol zákon okrem úplného zákazu tieto podujatia obmedziť na verejné priestranstvá, kde by neboli možné pochody či útoky na športové podujatia.

Prečítajte si komentár Petra Javůrka Niet kam uhýbať.

„Boli by presne vymedzené miesta, námestie, kde by mohli vysloviť svoje názory. Ak pôjde o názory, ktoré porušujú Trestný zákon, teda extrémistické, neonacistické, bude polícia zasahovať,“ doplnil premiér. Nevylúčil tiež možnosť, že by sa tieto zmeny mohli prijať v skrátenom legislatívnom konaní. O úprave zákona diskutuje s rezortom vnútra.

Súčasný zákon upravujúci právo na zhromažďovanie nedáva obciam právomoc zakázať podujatia, ktoré by mohli vyústiť do extrémistických prejavov. Obec aj polícia môžu zakročiť len v prípade, ak sa podujatie odkloní od účelu, za ktorým bol nahlásený. Teda až po tom, čo sa na zhromaždení začnú propagovať symboly, heslá či výroky zaváňajúce napríklad fašizmom či rasizmom. V tejto súvislosti odborník na extrémizmus Martin Kubík pripomína potrebu definovania extrémizmu aj v zákonoch.

Ústavný právnik Eduard Bárány však upozorňuje, že preventívne zásahy by sa mohli zneužiť. „Tu by som bol prívržencom následnej zodpovednosti za to, čo sa stalo, a u tých osôb, ktoré sa týchto činov dopustili,“ myslí si o možnosti obcí zakázať niektoré zhromaždenia.

„Toto nie je otázka zabránenia, ale následnej zodpovednosti. Identifikuje sa osoba, ktorá sa dopustila takéhoto prejavu a následne sa voči nej postupuje. Môže ísť až o trestnoprávne dôsledky,“ vysvetľuje Bárány spôsob, ako by sa malo proti extrémistom bojovať. Podľa neho by radikálov odradil väčší počet odsudzujúcich rozsudkov na nepodmienečné tresty. „Ja viem, že sa nepodarí vždy a každého usvedčiť. Ani zlodejov neusvedčíte a nechytíte všetkých. Ale ten, kto by sa dopustil podobných prejavov, by si musel byť vedomý toho, že mu hrozí reálne riziko trestnoprávneho postihu,“ dodal právnik.

Na potrebu zmeny legislatívy upozornila pred pár dňami v denníku Pravda aj bratislavská mestská časť Staré Mesto, na ktorého území sa konal sobotný protest pravicových extrémistov. „Vzhľadom na priebeh zhromaždení dňa 20. júna, ako aj avizovaného pokračovania aktivít sa starosta mestskej časti Staré Mesto obráti na ministra vnútra, aby hovorili o efektivite aktuálneho právneho stavu vykonávania zhromažďovacieho práva,“ uviedla Nora Gubková, hovorkyňa mestskej časti Staré Mesto.

Na otázku Pravdy, prečo mestská časť ani polícia nezasiahli počas víkendovej demonštrácie okamžite, keď odzneli prvé rasistické a fašistické prejavy, nám odpoveď mestskej časti ani polície v pondelok neprišla. „Minimálne po tom, čo bol na demonštrácii zaželaný pekný biely deň, bolo podľa mňa úplne zrejmé, že tento komentár má smerovať k určitej rasovej nenávisti. Ak tam boli vyjadrované názory, ktoré sú extrémistické, namierené proti určitej rase, etniku, tak si myslím, že boli dôvody na to, aby protest bol prerušený,“ mieni Zuzana Števulová, právnička Ligy za ľudské práva.

Daniel Milo z odboru prevencie kriminality ministerstva vnútra tvrdí, že reakcia spoločnosti nemôže zostať len na pleciach polície a rezortu vnútra. „Treba súhru viacerých aktérov občianskej spoločnosti, vzdelávania, zvyšovania povedomia u ľudí, aby nepreberali nepravdivé informácie, nepodliehali propagande, aby sami vedeli kriticky vyhodnocovať informácie,“ pripomenul Milo.

Výchova k tradíciám a k hrdinstvu typu našich otcov a dedov v SNP chýba aj Kubíkovi. „Toto v školách pomaly nenájdete a hľadajú sa iné vzory,“ tvrdí.

Polícia v sobotu zadržala celkovo 76 osôb, z ktorých 41 bolo občanov Českej republiky, podozrivých z výtržníctva. K pondelku obvinila 32 ľudí, z ktorých 19 sú z Česka a 13 zo Slovenska. V ostatných prípadoch išlo podľa polície o priestupkové činy. Dve osoby skončili vo väzení pre podozrenie z útoku na verejného činiteľa a v pondelok ich prepustili na slobodu. Polícia stále pátra po páchateľovi, ktorý zaútočil na českého kameramana počas medzinárodných cyklistických pretekov. Prípad vyšetruje ako pokus o ťažkú ujmu na zdraví. Z prečinu výtržníctva začala polícia stíhanie v prípade útoku na rodinu s malým dieťaťom zo Saudskej Arábie. Polícia vyšetruje, či nedošlo k spáchaniu extrémistického trestného činu.

Médiá a verejnosť polícia v pondelok požiadala o pomoc. „Žiadame kohokoľvek, občanov a médiá, komu sa v priebehu zhromaždení podarilo zachytiť v centre mesta ďalšie protiprávne konania osôb a tieto má natočené na svojich telefónnych prístrojoch, kamerách alebo disponuje obrazovými zábermi, aby nám ich poskytol,“ znie výzva.

© Autorské práva vyhradené

36 debata chyba
Viac na túto tému: #extrémisti #demonštrácia