Asi neexistuje malý chlapec, ktorý by sa počas svojho detstva nechcel stať vojakom. Tento detský sen snívali aj dvaja bojovníci Samko a Ferko, ktorým ho však prekazila ťažká a neliečiteľná choroba. Obaja obdivovali vojakov a popritom bojovali so svojou chorobou.
Rotmajster Peter Andreánsky, jeden z tohtoročných laureátov, je z tých chlapov, ktorí majú srdce na pravom mieste. V spolupráci so združením Svetielko nádeje, ktoré už roky umožňuje malým, nevyliečiteľne chorým pacientom prežiť svoje posledné dni doma, splnil sen. Ako vojnový veterán Ferka navštívil a spolu so svojimi kolegami mu poukazoval vojenskú techniku, ktorú mohli so sebou priniesť. Porozprával mu o svojej práci, podaroval drobnosti. Pre chlapca to bol nezabudnuteľný zážitok. Krátko nato Ferko umrel.
O pár mesiacov ho požiadali o pomoc opäť. Samko trpel veľkými bolesťami, mal však stále veľký sen stretnúť sa s vojakmi. „Nevládal už ani vstať z postele, ale oni mu dokázali vyčariť krásny úsmev. Keď mu ukazovali uniformy, zbrane, dali mu prilbu na hlavu, bol šťastný. On chcel v takom svete žiť, obdivoval vojakov,“ hovorí cez slzy o Samkovom poslednom splnenom želaní jeho mama. Rotmajster Andreánsky Samkovi sľúbil ešte prehliadku ťažkej techniky v Martine. On to už nestihol, ale rotmajster svoj sľub splnil. Na návštevu už prišli len Samkovi rodičia a sestra.
Toto je len jedno z mnohých gest Petra Andreánskeho. „Náš prínos je veľmi maličký, dá sa povedať, že je to len kvapka v mori,“ hovorí skromne muž, ktorého činy uľahčujú strastiplné životy ťažko skúšaných rodín už niekoľko rokov. Pre človeka, ktorý má bohaté skúseností z vojenských misií a je vycvičený každú situáciu ustáť, sú tieto chvíle napriek tomu ťažké. „Keď vidíte takéto osudy, nedá sa na to zvyknúť. Napriek svojej vojenskej praxi sa vtedy cítim úplne bezmocný a zbytočný,“ popisuje svoje pocity rotmajster.
Foto: Ivan Majerský, Pravda
Vojaci sú pre mnohých synonymom fyzickej sily a nezlomnosti. Títo muži však dokazujú, že sú zocelení aj psychicky. Titul „Hrdina dňa“ patrí aj dôstojníkovi Martinovi Fialovi za jeho pohotovú reakciu pri plnení úloh v Afganistane. Týmto titulom ho ocenila americká armáda, keď bol ostreľovaný konvoj s našimi vojakmi a Martina zasiahli priamo do helmy. Desiatnik však paľbu neopätoval tak, ako to býva zvykom, čím zachránil životy civilistov, medzi ktorými bolo veľa žien a detí. Martin Fiala v tej chvíli nevedel odkiaľ streľba vychádza, nevedel, či nebude útok na nich pokračovať, napriek tomu si zachoval ľudskú tvár. Za veľmi krátky okamih vyhodnotil situáciu a ušetril tak mnoho nevinných životov. „Ten okamih sa nedá popísať. Je ťažké si predstaviť, aké to je, keď vás zasiahnu do helmy a vy v tej chvíli máte rozhodnúť za seba aj za celú jednotku,“ opisuje rozhodujúce sekundy Martin.
Anketa Vojenský čin roka bola v tomto roku vyhlásená už po osemnástykrát a ocenenia boli udelené v troch kategóriách: záchrana života, pomoc verejnosti a priateľ armády. Víťazom prvej kategórie sa stal plukovník Ján Bujňák, ktorý zachránil život mužovi zasiahnutého bleskom. Druhú kategóriu vyhrali príslušníci Ženijného práporu Sereď. Títo vojaci dlhoročne navštevujú Domov sociálnych služieb pre deti a dospelých v Šoporni, kde pomáhajú pri integrácii obyvateľov domova do spoločnosti. V kategórii priateľ armády si ocenenie prevzal Stanislav Mičev, riaditeľ múzea SNP v Banskej Bystrici, za podporu a propagáciu vojenskej histórie.