Páľav bude pribúdať

„Pokiaľ ide o globálne štatistiky, vlny horúčav si každý rok na celej zemi vyžiadajú oveľa viac obetí ako povodne, hurikány či dokonca sucho,“ varuje klimatológ Jozef Pecho, ktorý pôsobí v Akadémii vied Českej republiky. „Len za posledné dva mesiace si horúce počasie v Indii a Pakistane vyžiadalo dovedna 3 700 obetí, čo je viac ako smutne preslávený hurikán Katrina z roku 2005. Aj preto by bolo dobré investovať do prevencie a informačných kampaní viac ako doteraz,“ upozorňuje.

Aj na Slovensku vychádzajú horúčavy v štatistikách ako oveľa nebezpečnejší prírodný fenomén pre zdravie ľudí ako povodne. Počas prvej vlny horúčav z júna tohto roka skolabovalo približne 630 ľudí, v túto sobotu ich bolo 136. Pred dvomi rokmi len za jediný týždeň omdlelo až 900 ľudí, čo je podľa Borisa Chmela, hovorcu Operačného strediska Zdravotnej a záchrannej služby, doterajší rekord. Pri súčasnej vlne horúčav, ktorá má vyvrcholiť tento týždeň, záchranári očakávajú, že počet kolapsov bude pribúdať. Pri povodniach sa však v posledných rokoch zranilo alebo utopilo minimum ľudí.

Kým do protipovodňových opatrení spoločnosť investuje milióny eur, do opatrení na zmiernenie horúčav na Slovensku podľa Andreja Šteinera, riaditeľa Karpatského rozvojového inštitútu, nejde takmer nič. „Na tieto aj ďalšie dôsledky klimatickej zmeny, napríklad sucho, sa u nás absolútne zabúda, hoci môžu byť v budúcnosti oveľa fatálnejšie. Nikto sa tým nezaoberá,“ mieni.

Rozhorčenie neskrýva ani klimatológ Pavel Matejovič. „Všeobecne možno povedať, že informovanie o klimatickej zmene a jej následkoch je na Slovensku oveľa horšie ako vo svete. Táto krajina ani jej inštitúcie sa nechcú zaoberať týmto problémom. Aj pre naše ministerstvo životného prostredia to predstavuje len marginálny problém,“ poznamenáva.

Na to, či sa pripravujú nejaké opatrenia proti horúčavám, sme sa pýtali ministerstva životného prostredia aj ministerstva zdravotníctva. Hovorcovia tvrdili, že horúčavy nie sú v ich kompetencii a odporučili nás na Úrad verejného zdravotníctva. Jeho hovorkyňa Lenka Skalická nám pripomenula, že na ich stránke je aktuálna výzva pre ľudí, čo robiť počas horúčav (pitný režim, tieniť okná, nosiť vzdušný odev a podobne).

Foto: Pravda, Ľuboš Pilc

počasie, horúčavy, leto, zmrzlina, drink Ľudia sa ochladzovali zmrzlinou, chladenými nápojmi či jazdou loďou po Dunaji.

Žiadne ďalšie opatrenie okrem výzvy sa robiť nebude a hovorkyňa nás odporučila na ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Odtiaľ prišla odpoveď, aby sme oslovili samosprávy. Z miest sú v tomto smere podľa Šteinera najďalej Košice a Trnava, ktoré plánujú špeciálne investície do zelene, aby zabezpečili lepšie prúdenie vzduchu v uliciach, čosi ako prirodzenú klimatizáciu.

Na porovnanie, v Paríži minulý týždeň úradníci telefonovali každý deň stovkám tisíc obyvateľom, najmä osamelým starým ľuďom, a preverovali ich zdravotný stav. Vedia tak včas zabezpečiť odvoz sanitkou do nemocnice alebo sprievod do najbližšieho klimatizovaného denného stacionára.

Úrady sprístupnili ľuďom verejné klimatizované priestory, kam sa môžu uchýliť. Francúzska ministerka životného prostredia Ségolène Royalová na Twitteri radí ľuďom, aby si svoje telo a oblečenie pravidelne ovlažovali vodou. To všetko robia Francúzi pre to, aby sa nezopakovalo tragické leto 2003, keď v metropole zomreli desaťtisíce ľudí.

Súčasný vpád horúceho vzduchu zo severnej Afriky je pozoruhodný svojím rozsahom. V minulosti nezasahovali takéto vlny také veľké územie od Španielska až po Škandináviu, kde v posledných dňoch padal jeden teplotný rekord za druhým. Toto prúdenie súvisí s tým, že sa pod vplyvom klimatickej zmeny narušuje všeobecná cirkulácia v atmosfére.

„V posledných rokoch má počas leta čoraz dominantnejší vplyv na počasie v južnej, západnej a strednej Európe Azorská tlaková výš. Práve tá spôsobuje, že sú čoraz častejšie vlny horúčav,“ vysvetľuje klimatológ Matejovič.

Normálne to nie je ani pre Slovensko. „Aj v minulosti sa vyskytovali vlny horúčav, takisto sa dosahovali vysoké teploty. No podstatný rozdiel je v tom, že kedysi sa prirodzene striedali teplé letá s chladnými. V súčasnosti však chladné letá vymizli. Od 80. rokov sa už vôbec nevyskytujú,“ upozorňuje Matejovič.

Podľa klimatológa Pavla Faška sú extrémne vysoké teploty typickejšie skôr pre záver prázdnin ako začiatok. A v minulosti trápili len južné Slovensko. Prejavom klimatickej zmeny je aj to, že horúčavy zasahujú aj obyvateľov v severných regiónoch. „V súčasnosti zaznamenávame tropické hodnoty aj v Poprade. Veľmi teplo je aj vo vysokohorských oblastiach. Tú masívnosť prúdenia horúceho vzduchu by som jednoznačne pripísal vplyvu globálneho otepľovania,“ uvádza.

Foto: Pravda, Ľuboš Pilc

leto, horúčavy, dunaj, loď, počasie, osvieženie Niektorí sa osviežili jazdou loďou po Dunaji.

Horúčavy ohrozujú aj majetok a praktický život, prostredie, prírodu. Pri extrémne vysokých teplotách zlyháva dopravný systém. Na celom území Veľkej Británie museli v uplynulých dňoch znížiť rýchlosť vlaky, aby sa nepoškodzovali trate. Keď sa teplota v Paríži priblížila k 40 stupňom, vo vyše 830-tisíc domácnostiach vypadla elektrina. Ľudia si nemohli pustiť ventilátor či klimatizáciu.

Vysoké teploty zvyšujú podľa stavebného technika Jána Sládečku náklady na stavby. Pre niektoré technologické postupy sú vysoké teploty prekážkou, firmy nemôžu pokračovať napríklad v nanášaní lepidla alebo omietky pri zatepľovaní, pretože by sa rýchlo vysušili.

„Firmy musia pracovníkov presúvať na iné pracoviská, kde sa môžu venovať iným činnostiam, ktoré sa dajú robiť aj v horúcom počasí. Betón a ďalšie materiály treba v takomto počasí ošetrovať. To všetko so sebou prináša zvýšené náklady,“ poznamenal.

Španielsku a Taliansku podľa Faška hrozí, že budú mať veľké problémy s vodou. A hoci na Slovensku by sa nedostatok vody nemal prejaviť až tak výrazne, slovenskí poľnohospodári už viackrát vyjadrili obavy o úrodu.