Medzi ne navrhujú aj podávanie liekov proti bolesti. Lekári nesúhlasia s tým, aby sestry rozhodovali o liečbe pacientov.
Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek žiada upraviť ich právomoci tak, aby sa mohli venovať aj zložitejším výkonom. Prezidentka komory Iveta Lazorová tvrdí, že už dnes sa samostatne rozhodujú sestry v oblasti ošetrovateľskej starostlivosti pri činnostiach, ktoré v súčasnosti u nás môže robiť len lekár.
„Na jednej strane si sestry zvyšujú kvalifikáciu, absolvujú špecializačné a certifikačné študijné programy, na druhej strane nemáme tieto činnosti vo vyhláške,“ uviedla Lazorová s tým, že nechcú nič viac, iba to, čo už vedia a v praxi aj realizujú.
Sestry podľa Lazorovej v žiadnom prípade nechcú siahať po kompetenciách lekárov. „Ale napríklad ošetrovanie chronických rán, intubáciu, vyberanie stehov či podávanie liekov do žily bez poverenia lekára, ktoré v súčasnosti u nás môže robiť len lekár, zvládne aj špecializovaná sestra s príslušným vzdelaním,“ upozornila.
Ministerstvo: Návrhy zatiaľ nepredložili
Ministerstvo zdravotníctva, ako uviedol jeho hovorca Peter Bubla, nemá žiadny konkrétny návrh. „Na pracovnom stretnutí so zástupcami Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek spred pár mesiacov bol však okrem iných prijatý i záver, že požiadavky či návrhy na úpravu, rozšírenie kompetencií komora zašle ministerstvu, žiadne konkrétne návrhy doteraz neboli predložené,“ povedal Bubla s tým, že každú zmenu je potrebné veľmi citlivo zvážiť, nakoľko v tejto otázke nepanuje v praxi jednotný názor.
Lekári si myslia, že sestry sú školené na to, aby poskytovali ošetrovateľskú starostlivosť a mali by pomáhať pacientom pri hygiene, merali im teplotu, robili odbery krvi, preväzovali rany či pichali injekcie. Dnes sú podľa nich prevzdelané, oddeleniam chýba zdravotnícky personál so stredoškolským vzdelaním.
Prednosta Chirurgickej kliniky Univerzitnej nemocnice v Bratislave a bývalý dekan Lekárskej fakulty v Bratislave Peter Labaš tvrdí, že vyššie kompetencie sestier by znamenali iba zhoršenie poskytovania zdravotnej starostlivosti. „Sestra je tu na to, aby poskytovala ošetrovateľskú starostlivosť pacientovi a rozhodovať o liečbe by mal lekár, on je zodpovedný za jeho stav, sestra je len pomocníčkou lekára a nemôže vykonávať činnosti za neho,“ myslí si Labaš.
Súhlasí s tým, že sa sestra môže naučiť viaceré činnosti, ktoré robí lekár, napríklad aj vyberanie stehov. Ale urobiť tak môže len vtedy, keď o tom rozhodne lekár. „Neviem si predstaviť, že by po operácii brucha sestra sama rozhodla o vybratí stehov. Ak by sa vybrali o dva dni skôr, a rana sa rozpadne, kto to potom zošije, chirurg alebo sestra?“ pýta sa prednosta chirurgickej kliniky. Ak sa lekár podľa Labaša rozhodne, že určité výkony prenesie na sestru, napríklad aj podanie lieku proti bolesti, je to na jeho zodpovednosť.
Prečo by sestry mali mať vyššie kompetencie, nerozumie ani primár oddelenia anestéziológie a intenzívnej medicíny Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Banskej Bystrici Jozef Války. „Na čo by to bolo dobré? A načo tam je potom ten lekár?“ reagoval Války s tým, že u nás je zle nastavený systém vzdelávania.
Lekár má vysokú školu, sestra tiež, a pacientovi nemá kto pomôcť na toaletu. „Sestry sa učia veci ako abreakcia chromozómov (pozn. red. uvoľnenie génov), čo im je na nič, ale nikto nevolá po tom, aby sa mohol starať o pacienta,“ podotkol.
K pacientom je najbližšie sestra
Sestry, najmä tie, ktoré pracujú na jednotkách intenzívnej starostlivosti, navrhujú, že by mohli podávať aj lieky proti bolesti. Dnes ich dávajú iba na základe inštrukcií lekára. „V mnohých prípadoch sa pacientovi môže pohoršiť a sestra mu nemôže pomôcť, pokiaľ nedostane pokyn od lekára,“ pripomenul predseda Sekcie sestier pracujúcich v anestéziológii a intenzívnej starostlivosti a člen Rady Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek Milan Laurinc.
Lekár podľa neho nie je vždy taký dostupný ako sestra. „Vždy je to sestra, ktorá je najbližšie pri pacientovi, ten príde za ňou, že má bolesti,“ dodal s tým, že pacient by nemusel trpieť a čakať na to, kedy o tom rozhodne doktor. Poukázal, že v súčasnosti je farmakológia a farmakoekonomika už súčasťou bakalárskeho stupňa vzdelania.
Analgetiká môžu sestry podávať iba na základe odporúčaní lekára a podľa hlavného odborníka ministerstva zdravotníctva pre anestéziológiu a intenzívnu medicínu Jozefa Firmenta by to tak malo aj zostať. „Ak si sestra myslí, že treba upraviť dávku lieku, tak z pohľadu bezpečnosti pacienta by mal o tom rozhodnúť lekár,“ hovorí Firment s tým, že mnohé lieky pri inej dávke môžu na organizmus pôsobiť opačne.
Opačný názor ako lekári má analytik Stredoeurópskeho inštitútu pre zdravotnú politiku HPI Tomáš Szalay. Vyššie kompetencie sestier považuje za dobrú agendu, ktorá si ešte bude vyžadovať širokú diskusiu.
„V súčasnosti sa to reálne takto deje aj inde vo svete, sú krajiny, v ktorých sestry majú vyššie kompetencie. Napríklad v Poľsku môžu predpisovať lieky pacientom na základe nejakej liekovej histórie a pokiaľ sa stav pacienta nemení,“ ozrejmil Szalay. Predpokladá, že lekári s tým nie sú stotožnení a tým pádom je to podľa neho kontroverzná téma, s ktorou sa teraz v predvolebnom čase nikto z kompetentných nebude zaoberať.
Ak by však mali sestry mať časť právomocí lekárov, zdravotnícki asistenti či sanitári by tak mali prevziať niektoré z činností sestier. Podľa Szalaya treba prehodnotiť celý komplex zdravotníckych povolaní.
Za vyššie kompetencie bojovali v minulosti aj zdravotnícki asistenti. Ide o absolventov stredných zdravotníckych škôl. Okrem pomáhania chorým pri hygiene či meraní teploty by chceli robiť aj odbery krvi či pichať injekcie. Proti tejto iniciatíve sa zdvihla vlna odporu sestier. Považovali to za snahu nahrádzať ich lacnejšou pracovnou silou.