Horúčavy znižujú pracovný výkon. Bude raz riešením siesta?

,,Už dávno sa o tom malo začať uvažovať," zdôrazňuje klimatológ Pavol Faško. Podľa neho sa vlny horúčav, ktoré pre tieto zemepisné šírky kedysi boli nepredstaviteľné, opakujú už niekoľko rokov. Ľudia, najmä ak musia podávať pracovný výkon, ich vplyv cítia, dochádzajú im sily, zhoršuje sa ich zdravotný stav. „Južanské krajiny si siestu nezaviedli samoúčelne, ale z istého dôvodu. Aj naši zamestnávatelia by preto ľuďom mali vychádzať v ústrety. Alebo by mali zasiahnuť zákonodarcovia. Lenže my sa radšej držíme skostnatených pravidiel,“ myslí si Faško.

Nijaké prevratné zmeny v zabehnutom pracovnom systéme sa zatiaľ naozaj nechystajú. Zostáva teda využiť aspoň jestvujúce možnosti, ako v zdraví prežiť pracovný deň.

Optimálne mikroklimatické podmienky na pracovisku musí zabezpečiť zamestnávateľ. Tam, kde to z rôznych dôvodov nie je možné, mal by dôsledky teplotnej záťaže prinajmenšom zmierniť. Opatrenia, ktoré by mal urobiť, sa odvíjajú od kategórie práce či celkového energetického výdaja zamestnanca, ktorý ju vykonáva. Za mimoriadne teplý sa pritom považuje deň, keď teplota vzduchu v tieni prekročí 30 stupňov.

„S prípadnými podnetmi na nedodržanie pravidiel súvisiacich s pracovným režimom počas horúčav sa možno obrátiť na príslušný inšpektorát práce alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva,“ odporúča hovorkyňa Národného inšpektorátu práce Slavěna Vorobelová. Ako pripomína, podľa zákona o ochrane zdravia a bezpečnosti pri práci je prvoradou povinnosťou zamestnávateľa zabezpečiť na pracovisku dostatok pitnej vody. Ďalej môže zamestnancom prostredie zlepšiť klimatizáciou, upraviť pracovný čas, predĺžiť či pridať prestávky a podobne.

Teória je však s praxou často v rozpore. Zamestnanci súkromnej strojárskej firmy v Podpoľaní sa napríklad na svoje pracovné podmienky v období horúčav sťažujú už niekoľko rokov. „V hale je viacero páliacich strojov, zvára sa tu. Keď je vonku viac ako tridsať stupňov, vnútri sa teploty približujú k štyridsiatke. Dá sa vtedy hovoriť o dodržiavaní bezpečnosti práce? Klimatizáciu nám nenainštalujú, pretože je to drahé. V týchto horúčavách sú chlapi často na hranici svojich síl. Kto sa však bude sťažovať, keď roboty nie je?“ nešetrí kritikou jeden zo zamestnancov firmy.

S horúčavami sa trápia aj zamestnanci drevospracujúceho závodu na juhu stredného Slovenska. V závode sa pracuje s farbou, ktorá musí rýchlo schnúť. Na to sa využívajú stroje vyžarujúce vysoké teploty a vo výrobných halách je bežne aj okolo štyridsať stupňov. „Vysoké teploty v kombinácii s prachom neraz spôsobujú pracovníkom aj zdravotné problémy,“ hovorí dlhoročná zamestnankyňa spoločnosti. V závode sa pracuje na 8– a 12-hodinové zmeny. V prvom prípade majú nárok na jednu 30-minútovú prestávku, v druhom na jednu pätnásť- a druhú dvadsaťminútovú. Prekonať horúčavy majú zamestnancom pomôcť špeciálne šumivé tablety, ktoré zabraňujú stratám minerálov.

V štátnych a vo verejných inštitúciách zamestnancom v prípade dlhodobých horúčav zvyknú skracovať pracovný čas. Na obecnom úrade v Bunkovciach v okrese Sobrance si dokonca všetci jeho pracovníci na tento týždeň vypísali dovolenku. „V zime tu máme príliš chladno, v lete príliš horúco. Budova je obitá plechom, ktorý nie je dobrým izolantom. Nevedeli sme to vyriešiť inak,“ argumentuje jedna zo zamestnankýň.

Na priam neznesiteľné podmienky sa sťažujú nielen zamestnanci, ale aj pacienti slovenských nemocníc. Napríklad Univerzitná nemocnica Bratislava má podľa hovorkyne Petry Stano Maťašovskej klimatizované operačné sály, ARO, JIS-ky, centrálne príjmy a niektoré izby. Väčšina zvyšných priestorov však klimatizovaná nie je. Hospitalizovaným pacientom sa personál v týchto dňoch snaží zmierniť pocit horúčav zvýšeným prísunom tekutín, tienením, prikladaním studených uterákov či častejším sprchovaním.

„Vedenie nemocnice opakovane poukazuje na potrebu nových moderných priestorov pre jej fungovanie. Súčasné budovy boli projektované pred desiatkami rokov a sú morálne aj technicky zastarané,“ hovorí Maťašovská. Dodáva, že zatiaľ nebolo treba pristúpiť k skracovaniu ambulantných hodín či úprave operačných programov. Na centrálnych príjmoch denne evidujú v priemere 40 pacientov, ktorí potrebujú lekársku pomoc v dôsledku horúčav. Ľudí trápia mdloby, vyčerpanosť, prehriatie organizmu, dehydratácia a následný kolaps. Extrémne teplo zhoršuje aj chronické ochorenia, najmä kardiovaskulárne, dýchacie, neurologické a psychické.