Zo šiestich parlamentom zvolených kandidátov vymenoval Kiska vlani len jednu sudkyňu Janu Baricovú. Ostatní piati nespĺňali podľa neho podstatnú podmienku, ktorou je dlhodobá a sústavná práca, ktorá by ukazovala, že chcú byť ústavnými sudcami. Všetci sa sťažovali na Ústavnom súde. Ten v marci rozhodol pri troch kandidátoch, že prezident porušil ich práva a prikázal prezidentovi konať. Ďalší dvaja svoje sťažnosti stiahli.
Odborníci na ústavné právo sa nevedia dohodnúť, či teraz je kandidátov päť alebo len traja, po tom, čo v polovici júna Imrich Volkai a Ján Bernát svoje sťažnosti na ich nevymenovanie na Ústavnom súde stiahli. Prezident sa prikláňa k tomu, že má k dispozícii troch. Preto sa plánuje obrátiť na predsedu parlamentu Petra Pellegriniho, aby vyhlásil voľbu na jedno miesto. Zo štyroch kandidátov, čiže z dvojnásobného počtu, by si mal vybrať dvoch.
Ako sa parlament s Kiskovou požiadavkou na voľbu vyrovná, nie je známe. „Národná rada nemá k dispozícii oficiálne stanovisko prezidenta. Vyjadrí sa, až keď ho oficiálne dostane,“ reagoval šéf tlačového oddelenia Martin Dorčák. Už po stiahnutí sťažnosti dvoch sťažovateľov však parlament avizoval, že neexistuje rozhodnutie Ústavného súdu, ktoré by opodstatňovalo začatie novej voľby.Bývalý ústavný sudca Ján Drgonec tvrdí, že prezident má len troch kandidátov, z ktorých by mal menovať ústavných sudcov, ale Ústava hovorí, že ich musí byť dvojnásobný počet. „Prezident z týchto troch nesmie vybrať nikoho, lebo by to bolo úmyselné porušenie Ústavy,“ myslí si Drgonec. Stojí si za svojím názorom, že Volkai a Bernát už nie sú kandidátmi, keďže prezident ich rozhodnutím odmietol vymenovať. Oni sa na toto rozhodnutie sťažovali na Ústavnom súde a žiadali ho zrušiť, nakoniec to vzali späť. „Rozhodnutie prezidenta platí a nemá ho kto zrušiť,“ dodal ústavný právnik.
Bývalý podpredseda Ústavného súdu Eduard Bárány nesúhlasí, že kandidáti sú len traja. „Prezident má dostatočný počet kandidátov, aby mohol menovať dvoch sudcov Ústavného súdu,“ hovorí Bárány. Podľa neho kandidátov je päť a hlava štátu si má z nich vybrať.
Odborník na ústavné právo a prodekan právnickej fakulty Univerzity Komenského Marián Giba hovorí, že právne čistým riešením pre prezidentov ďalší postup by bolo, ak by poslanci požiadali o výklad ústavy. „Tento výklad, ktorý by podalo plénum, by bol všeobecne záväzný a platil by aj pre budúcnosť,“ upozornil Giba.
Môže tak spraviť aj prezident. Či Kiska o výklad požiada, je zatiaľ otázne. Jeho poradca Ján Mazák pre Pravdu povedal, že „to je otvorená otázka“. Podľa neho skôr podajú taký návrh poslanci. Opoziční túto možnosť zvažujú.
Ak by Ústavný súd takéto podanie prijal, vyriešil by tým aj ústavné kompetencie hlavy štátu pri vymenúvaní ďalších ústavných sudcov. Kiska bude mať v rukách zloženie Ústavného súdu, ktoré bude presahovať tri volebné obdobia, od roku 2019 až do roku 2031. Na budúci rok sa končí funkčné obdobie sudcovi Ľubomírovi Dobríkovi, vo februári 2019 až deviatim sudcom vrátane predsedníčky súdu.