Z Rakúska by malo na niekoľko mesiacov prísť 500 migrantov, okolo 100 utečencov by mohlo byť presídlených z táborov mimo EÚ, zväčša sýrskych kresťanov. Zvýši sa aj počet migrantov, ktorým sa poskytne humanitárna pomoc a následne budú smerovať do cieľovej krajiny, ktorou sú Spojené štáty americké. Ročne pôjde o 500 ľudí.
O utečencoch vo štvrtok v Luxemburgu rokovali ministri vnútra a spravodlivosti. Cieľom únie je rozmiestniť 40-tisíc utečencov z Talianska a Grécka do ďalších krajín EÚ a ďalších 20-tisíc, ktorí sú v táboroch mimo únie.
Otázka je, či je slovenský príspevok primeraný možnostiam krajiny. Podľa Eleny Gallovej Kriglerovej z Centra pre výskum etnicity a kultúry ide o minimalistický variant tak, aby bol prijateľný aj pre domáce obyvateľstvo. „Pri väčšej otvorenosti a chcení by bolo možné prijať výrazne vyšší počet utečencov,“ povedala. Ako ďalej uviedla, keď sa začal konflikt na Ukrajine, pamätá si vyjadrenia ministra vnútra Roberta Kaliňáka, že nebude problém prijať niekoľko tisíc utečencov z Ukrajiny. „Teraz je problém v tom, že sú to utečenci z tzv. kultúrne vzdialených krajín,“ poznamenala.
Elena Gallová Kriglerová predpokladá, že prístup štátu k utečencom bude selektívny. „Budeme si vyberať, koho prijmeme a koho nie. Toto bude minister vnútra presadzovať,“ dodala. Podľa nej bude vidno, že Slovensko akoby iné krajiny únie odbremeňovalo od utečencov, ale do azylového procesu nebude chcieť ísť.
O možnosti uľahčiť situáciu Rakúsku hovoril minister vnútra Robert Kaliňák už minulý týždeň. Agentúra APA vo štvrtok uviedla, že prvých 50 migrantov z 500 by sa malo presunúť na Slovensko tento mesiac, ďalších 200 v auguste a 250 v septembri. Cieľom je odbremeniť preplnený tábor Traiskirchene neďaleko Viedne. Rakúska ministerka vnútra Johanna Miklová-Leitnerová uviedla, že ide „o malý krok, ale s veľkým signálom“. Sama však čelí domácej kritike uskutočniť takýto krok. Šéf Amnesty International Heinz Patzelt povedal, že sa k utečencom pristupuje ako k úschovni batožiny. Opoziční Zelení vyhlásili, že neoliberálnu logiku, podľa ktorej musí byť všetko lacnejšie, nezastavia ani ľudské práva.
Podľa slovenského ministerstva vnútra pôjde o osoby, ktoré sú v rakúskom azylovom procese a SR len poskytne ubytovacie kapacity. Nepovedalo však, kto bude znášať náklady na pobyt, či slovenská, alebo rakúska strana, a ani to, kde budú utečenci ubytovaní.
Poslať ich môžu aj do Gabčíkova, kde si Migračný úrad ministerstva vnútra prenajíma časť Účelového zariadenia Slovenskej technickej univerzity (STU). V minulosti sa tu vystriedalo niekoľko tisíc žiadateľov o azyl, no výrazné problémy tu s nimi nemali. V obci sa aj napriek tomu príchodu migrantov obávajú, preto rozbehli petíciu.
Kaliňák: Vrátia sa opäť do Rakúska
Dohoda o spolupráci medzi Slovenskom a Rakúskom v migračnej politike má byť podpísaná do konca júla. Dovtedy sa podľa ministra Kaliňáka definitívne rozhodne aj o tom, kde budú migranti z rakúskeho tábora umiestnení. Potvrdil, že zariadenie v Gabčíkove je jednou z možností. Aj počas pobytu na Slovensku budú migranti v starostlivosti rakúskych úradov. „Po skončení azylového procesu sa opäť vrátia do Rakúska,“ povedal Kaliňák.
Riaditeľ migračného úradu Bernard Priecel si už priestory v Gabčíkove obzrel. „V prvom kroku sme zisťovali, či sa dajú v prípade potreby použiť," povedal Priecel. Zmluvu s migračným úradom podpísala univerzita v roku 1992 a je stále platná. „Na jej základe sme povinní poskytnúť migrantom ubytovanie, keď v tejto veci vláda rozhodne,“ vysvetlil riaditeľ Účelového zariadenia STU Zoltán Jaroš.
Od roku 2009 v Gabčíkove žiadateľov o azyl nemali. Ich počet klesol a migračný úrad si vystačil s vlastnými zariadeniami. Dostatok voľných miest je v nich podľa Andrey Dobiášovej z tlačového oddelenia ministerstva vnútra aj v súčasnosti. V Gabčíkove je okamžite k dispozícii jedna budova s kapacitou 250 ľudí, ktorá je momentálne prázdna.
Pomáhať chcú aj dobrovoľníci
Na pomoci utečencom sa majú podieľať aj mimovládne organizácie. Napríklad projekt Kto pomôže utečencom hľadá 1 000 dobrovoľníkov, ktorí by prisľúbili pomoc rodinám, ak by dostali azyl na Slovensku. Do štvrtka sa ich prihlásilo už 920. Dobrovoľníci by pomohli s ubytovaním, pri hľadaní práce alebo by s utečencami strávili mesačne pár hodín.
Koordinátor projektu Hugo Gloss povedal, že už rokujú s ministerstvom vnútra a prostredníctvom dobrovoľníkov a mimovládnych organizácií chcú vytvoriť sieť, ktorá by utečencom pomáhala. „Chceme sa vyhnúť tomu, čo vidíme v západnej Európe, všetky tie getá. Nechceme, aby niečo také nastalo, pretože tí ľudia alebo nasledujúce generácie môžu mať tendenciu sa radikalizovať. Ak sa budú cítiť prijatí a budú mať perspektívu dobrej budúcnosti na Slovensku, nebudú mať dôvod na nepokoje,“ povedal Gloss. Podľa neho by malo ísť o legálnych prisťahovalcov, ktorých vyberie ministerstvo vnútra v táboroch v rámci Blízkeho východu z Iraku, Sýrie, Libanonu.
Projekt počíta so 106 rodinami prevažne kresťanov. „Je to aj pre kultúrno-náboženský kontext Slovenska. Ľahšie by sa im integrovalo, ak by boli kresťania,“ dodal Gloss.
Slovenská katolícka charita (SKCH) od roku 2014 poskytuje poradenstvo a asistenčné služby migrantom s azylom alebo s udelenou doplnkovou ochranou na území Slovenska prostredníctvom projektu RAFAEL. Obdobný projekt BAKHITA pomáha deťom, ktoré sa ocitli na slovenskom území bez rodičov. Ako uviedla manažérka pre komunikáciu Bernadetta Múdra, počas posledných dvanástich mesiacov pomohla SKCH vďaka týmto projektom vyše 250 utečencom.
S príchodom migrantov počíta aj susedné Česko. Vláda v Prahe tento týždeň rozhodla, že v rokoch 2015 až 2017 Česko prijme 1 500 utečencov. „Celý proces bude mať vláda pod svojou kontrolou, a to najmä z bezpečnostného hľadiska,“ povedal premiér Bohuslav Sobotka. Česi prijmú 400 utečencov už tento rok, na budúci 700 a v roku 2016 ďalších 400.
Európska komisia prišla pôvodne s návrhom povinných kvót na prerozdelenie migrantov. Slovensko malo v najbližších dvoch rokoch prijať 785 žiadateľov o azyl, ktorí sa nachádzajú v Taliansku a Grécku, a ďalších 319 utečencov z krajín mimo únie.
Proti povinným kvótam tvrdo vystúpili hlavne krajiny visegrádskej štvorky Slovensko, Česko, Maďarsko a Poľsko. Koncom júna na summite lídrov EÚ v Bruseli nakoniec povinné kvóty neprešli s tým, že pomoc pri zvládaní náporu migračnej vlny sa udeje na dobrovoľnom princípe.